Gaštan jedlý, hoci pochádza z teplejších oblastí južnej Európy a Malej Ázie, sa úspešne adaptoval aj na podmienky strednej Európy. Jeho schopnosť prežiť zimné obdobie závisí od viacerých faktorov, vrátane genetickej odolnosti danej odrody, veku a celkovej kondície stromu, ako aj od správnej prípravy na zimu. Pochopenie procesu dormancie a prijatie adekvátnych opatrení na ochranu stromu pred mrazom a inými zimnými nástrahami je nevyhnutné pre zabezpečenie jeho zdravia a bohatej úrody v nasledujúcej sezóne. Starostlivosť o gaštan sa nekončí zberom posledných plodov; práve naopak, príprava na zimu je kľúčovou fázou v jeho celoročnom cykle.
Príprava stromu na zimu
Príprava gaštana na zimu sa začína už koncom leta a na jeseň. Po zbere úrody je dôležité stromu doplniť živiny, ktoré spotreboval na tvorbu plodov. V tomto období sa aplikujú hnojivá s nízkym obsahom dusíka, ale s vysokým podielom draslíka a fosforu. Draslík je mimoriadne dôležitý, pretože podporuje dozrievanie dreva, zvyšuje koncentráciu bunkových štiav, a tým znižuje bod mrazu v pletivách, čo výrazne zvyšuje mrazuvzdornosť stromu. Naopak, neskorá aplikácia dusíkatých hnojív je nežiaduca, pretože by podporila rast nových, nevyzretých výhonkov, ktoré by boli náchylné na poškodenie mrazom.
Ďalším dôležitým krokom je zabezpečenie primeranej vlahy v pôde pred príchodom zimy. Hoci sa s príchodom jesene potreba vody znižuje, je dôležité, aby strom nešiel do zimy s presušeným koreňovým systémom. Ak bola jeseň suchá, je potrebné strom výdatne zaliať ešte pred zamrznutím pôdy. Dostatok vlahy v pôde chráni korene pred poškodením mrazom a zabezpečuje, že strom nebude trpieť tzv. zimným vysychaním, ku ktorému dochádza, keď zamrznutá pôda bráni koreňom prijímať vodu, zatiaľ čo ihličie alebo kôra ju naďalej odparujú.
Hygiena v okolí stromu je taktiež kľúčovou súčasťou jesennej prípravy. Je nevyhnutné dôkladne pohrabať a odstrániť všetko opadané lístie, zvyšky plodov a čepín. V tomto materiáli by mohli prezimovať spóry hubových chorôb, ako je napríklad antraknóza, alebo vajíčka a kukly rôznych škodcov. Odstránením tohto biologického odpadu sa výrazne zníži infekčný tlak v nasledujúcej vegetačnej sezóne. Lístie je najlepšie spáliť (ak je to povolené) alebo ho dať do kompostu, ktorý prejde horúcou fázou, čím sa zničia patogény.
Poslednou fázou prípravy je ochrana kmeňa. Kmeň, najmä u mladších stromov s hladkou kôrou, je citlivý na poškodenie mrazom. Počas slnečných zimných dní sa tmavá kôra na južnej a juhozápadnej strane kmeňa môže zohriať na relatívne vysokú teplotu, zatiaľ čo v noci teplota prudko klesá hlboko pod nulu. Tieto veľké teplotné výkyvy spôsobujú pnutie v pletivách a môžu viesť k vzniku pozdĺžnych prasklín, tzv. mrazových trhlín. Tieto trhliny sú vstupnou bránou pre infekcie. Účinnou ochranou je náter kmeňa a hrubších kostrových konárov bielym vápenným mliekom, ktoré odráža slnečné lúče a zmierňuje teplotné výkyvy.
Ochrana mladých stromov pred mrazom
Mladé stromy, najmä v prvých troch až piatich rokoch po výsadbe, sú podstatne citlivejšie na poškodenie mrazom ako dospelé, dobre zakorenené jedince. Ich koreňový systém je ešte plytký a kôra tenká, preto si vyžadujú osobitnú pozornosť a ochranu. Najzraniteľnejšou časťou je koreňový systém, ktorý nie je taký odolný voči mrazu ako nadzemné časti. Premrznutie koreňov môže viesť k vážnemu poškodeniu až k úhynu celého stromčeka.
Najúčinnejšou ochranou koreňového systému je aplikácia hrubej vrstvy organického mulču okolo kmeňa. Po opadaní listov a pred príchodom silných mrazov sa okolo stromčeka navŕši vrstva materiálu, ako je lístie, slama, drevná štiepka alebo kompost, v hrúbke 15 až 20 cm. Táto izolačná vrstva chráni pôdu pred hlbokým premrznutím, udržiava stabilnejšiu teplotu a chráni korene pred poškodením. Na jar je dôležité mulč včas odhrnúť od kmeňa, aby sa pôda mohla prehriať a aby sa predišlo hnilobe kôry.
Ochrana kmeňa mladého stromčeka je rovnako dôležitá. Okrem bieleho náteru, ktorý chráni pred mrazovými trhlinami, je možné použiť aj rôzne mechanické ochranné materiály. Kmeň sa môže obaliť jutovinou, trstinovou rohožou, bielou netkanou textíliou alebo špeciálnymi papierovými páskami. Tieto materiály poskytujú dodatočnú izoláciu a chránia kmeň nielen pred mrazom, ale aj pred ohryzom zverou, ktorá v zime často poškodzuje mladé stromčeky. Obalenie by malo byť vzdušné, aby sa pod ním nekondenzovala vlhkosť.
V oblastiach s veľmi silnými mrazmi alebo pri pestovaní citlivejších odrôd je možné chrániť aj celú korunku mladého stromčeka. Korunka sa môže opatrne zviazať a obaliť bielou netkanou textíliou alebo jutovým vrecom. Dôležité je, aby bol materiál priedušný a svetlej farby, aby nedochádzalo k prehrievaniu počas slnečných dní. Táto ochrana je však vhodná len pre veľmi mladé a malé stromčeky. So správnou starostlivosťou a ochranou v prvých rokoch sa strom stane odolnejším a bude lepšie pripravený čeliť zimným podmienkam v dospelosti.
Význam dormancie a jej priebeh
Dormancia, čiže vegetačný pokoj, je prirodzený stav, do ktorého stromy mierneho pásma, vrátane gaštana, vstupujú, aby prežili nepriaznivé zimné obdobie. Je to komplexný fyziologický proces riadený vnútornými hodinami rastliny a vonkajšími faktormi, najmä skracujúcou sa dĺžkou dňa a klesajúcimi teplotami. Počas dormancie sa metabolická aktivita stromu výrazne spomalí, zastaví sa rast a strom sa stáva vysoko odolným voči nízkym teplotám. Tento proces je nevyhnutný pre jeho prežitie.
Vstup do dormancie sa začína už koncom leta, keď strom začína ukladať zásobné látky (škrob, cukry) do kmeňa, konárov a koreňov. Tieto zásoby mu poskytnú energiu na prežitie zimy a na jarné pučanie. Postupne sa z listov sťahujú dôležité látky, ako je chlorofyl a živiny, späť do drevnatých častí, čo spôsobuje jesenné sfarbenie a následné opadanie listov. Po opade listov strom vstupuje do hlbokej dormancie, počas ktorej je jeho odolnosť voči mrazu najvyššia.
Pre úspešné ukončenie dormancie a normálne jarné pučanie potrebuje strom prejsť určitým obdobím chladu. Každá odroda má špecifickú požiadavku na počet hodín s teplotami pod určitou hranicou (zvyčajne pod 7 °C). Ak strom neprejde dostatočne dlhým obdobím chladu, ako sa to môže stať počas veľmi miernych zím, jeho jarné pučanie môže byť nepravidelné, oneskorené alebo slabé. Toto je dôležitý faktor, ktorý treba zvážiť pri výbere odrody pre konkrétnu klimatickú oblasť.
Predčasné prebudenie z dormancie predstavuje veľké riziko. Môže k nemu dôjsť počas dlhšieho oteplenia v zimnom období. Ak strom začne príliš skoro pučať a následne prídu silné jarné mrazy, mladé, citlivé puky a výhonky môžu byť vážne poškodené alebo úplne zničené. To môže viesť nielen k strate úrody v danom roku, ale aj k oslabeniu celého stromu. Správny výber stanovišťa, ktoré nie je vystavené skorému jarnému prehrievaniu, a výber neskôr pučiacich odrôd môžu toto riziko znížiť.
Možné zimné poškodenia a ich riešenie
Okrem mrazových trhlín na kmeni môže zima spôsobiť aj ďalšie typy poškodení. Jedným z nich je poškodenie koreňov mrazom, ktoré nastáva, keď pôda premrzne do veľkej hĺbky, najmä počas zím bez snehovej pokrývky. Sneh funguje ako výborná izolačná vrstva, ktorá chráni korene. Ak sneh chýba, riziko poškodenia sa zvyšuje. Poškodené korene strácajú schopnosť prijímať vodu, čo sa na jar prejaví slabým pučaním a celkovým chradnutím stromu. Najlepšou ochranou je už spomínané mulčovanie.
Ďalším nebezpečenstvom je ťažký a mokrý sneh, ktorý sa môže hromadiť na konároch a spôsobiť ich lámanie, najmä ak je koruna príliš hustá alebo má konáre s ostrými uhlami odklonu. Tomuto riziku sa dá predchádzať správnym výchovným a udržiavacím rezom, ktorým sa formuje pevná a stabilná štruktúra koruny. Ak napadne veľké množstvo mokrého snehu, je vhodné ho opatrne striasť z konárov, aby sa predišlo ich poškodeniu. Zlomené konáre je potrebné na jar čo najskôr ošetriť hladkým rezom a ranu zatrieť stromovým balzamom.
Zimné obdobie je tiež časom, kedy môžu stromy, najmä tie mladé, poškodiť divé zvieratá. Zajace, králiky a srny v čase núdze ohrýzajú kôru mladých stromčekov, čo môže viesť k ich úplnému zničeniu, ak je poškodenie kruhové. Ochrana kmeňa pomocou pletivových alebo plastových chráničov je preto v oblastiach s výskytom zveri nevyhnutnosťou. Tieto chrániče by mali byť dostatočne vysoké, aby siahali nad maximálnu výšku snehovej pokrývky.
Na jar, po odznení mrazov, je dôležité skontrolovať stav stromu a ošetriť všetky zimné poškodenia. Odstraňujú sa všetky namrznuté, suché alebo zlomené konáre rezom až do zdravého dreva. Kontrolujú sa mrazové trhliny na kmeni; menšie sa zahoja samé, väčšie je možné jemne vyčistiť a zatrieť štepárskym voskom alebo balzamom, aby sa zabránilo prenikaniu infekcie. Včasné a správne ošetrenie zimných rán pomôže stromu rýchlejšie sa zregenerovať a vstúpiť do novej vegetačnej sezóny v dobrej kondícii.
