Zimné obdobie predstavuje pre albíziu julibrissinovú, pôvodom z teplejších oblastí Ázie, najväčšiu výzvu pri pestovaní v našich klimatických podmienkach. Hoci staršie, dobre adaptované stromy dokážu prekvapiť svojou odolnosťou, správne zazimovanie a ochrana pred mrazom sú absolútne kľúčové, najmä pre mladé a čerstvo vysadené jedince. Pochopenie toho, ako sa strom pripravuje na zimu, aké nebezpečenstvá mu hrozia a aké opatrenia môžeme urobiť na jeho ochranu, rozhoduje o tom, či na jar opäť vyraší v plnej sile, alebo či zima zanechá na jeho kráse nezvratné stopy. Úspešné prezimovanie nie je len o pasívnom čakaní na jar, ale o aktívnej a premyslenej starostlivosti, ktorá začína už na konci leta.
Odolnosť albízie voči mrazu, odborne nazývaná mrazuvzdornosť, nie je konštantná vlastnosť, ale závisí od viacerých faktorov. Kľúčový je vek a celková kondícia stromu. Mladé stromy v prvých troch rokoch po výsadbe sú najzraniteľnejšie, pretože ich pletivá nie sú ešte dostatočne vyzreté a koreňový systém nie je hlboko zakorenený. Dobre zakorenené, staršie stromy sú podstatne odolnejšie a dokážu zniesť teploty klesajúce až k -20 °C, niektoré odolnejšie kultivary krátkodobo aj nižšie. Dôležitá je aj kondícia – zdravý, dobre živený a správne zavlažovaný strom vstupuje do zimy v lepšej forme a je odolnejší ako strom oslabený suchom, chorobami alebo nesprávnou výživou.
Veľký vplyv na prezimovanie má aj mikroklimatické stanovisko. Albízia vysadená na chránenom mieste, napríklad pri južnej stene domu, v átriu alebo v závetrí iných stromov, bude vystavená menšiemu mrazu a studenému vetru ako strom na otvorenom, nechránenom priestranstve. Studený, vysušujúci vietor je často nebezpečnejší ako samotný mráz, pretože odoberá vlahu z konárov a kmeňa, čo môže viesť k ich poškodeniu, najmä počas holomrazov, keď je pôda zamrznutá a strom nemôže dopĺňať stratenú vodu. Preto je výber chráneného stanoviska najlepším dlhodobým opatrením na zabezpečenie úspešného zimovania.
Príprava na zimu sa začína už na konci leta. Kľúčové je včas ukončiť hnojenie dusíkatými hnojivami, najneskôr do konca augusta. Dusík podporuje rast nových, mäkkých výhonkov, ktoré by do príchodu mrazov nestihli dostatočne zdrevnatieť a boli by extrémne náchylné na namrznutie. Naopak, na jeseň je možné aplikovať hnojivá s vyšším obsahom draslíka, ktorý podporuje vyzrievanie pletív a zvyšuje ich odolnosť voči nízkym teplotám. Rovnako dôležité je postupne obmedzovať zálievku, aby strom spomalil rast a pripravil sa na obdobie vegetačného pokoja.
Pred príchodom prvých silnejších mrazov, najmä ak bola jeseň suchá, je vhodné strom dôkladne zaliať. Tento krok, známy ako prezimovacia zálievka, zabezpečí, že strom bude mať dostatok vlahy v pletivách a v pôde predtým, ako zamrzne. Strom tak lepšie odoláva vysušujúcim účinkom zimného vetra a slnka. Je to obzvlášť dôležité pre ihličnany a vždyzelené rastliny, ale prospieva to aj opadavým drevinám, akou je albízia. Táto zálievka sa vykonáva v čase, keď už strom zhodil listy, ale pôda ešte nie je zamrznutá.
Ochrana mladých stromov
Mladé albízie, teda stromy vo veku jeden až tri roky po výsadbe, si vyžadujú osobitnú a dôkladnú ochranu, pretože ich prirodzená odolnosť voči mrazu je ešte nízka. Najzraniteľnejšou časťou je koreňový systém, ktorý sa nachádza plytko pod povrchom pôdy a nie je chránený hlbšími vrstvami zeminy. Premrznutie koreňov je pre strom zvyčajne fatálne. Preto je najdôležitejším krokom pri zazimovaní mladých stromov vytvorenie izolačnej vrstvy nad koreňmi. Ešte pred príchodom trvalých mrazov je potrebné okolie kmeňa v priemere aspoň jedného metra pokryť vysokou vrstvou mulču.
Ako mulčovací materiál je možné použiť rôzne organické materiály. Ideálna je suchá kôra, slama, suché lístie alebo drevná štiepka. Vrstva by mala byť vysoká aspoň 15 až 20 centimetrov, aby poskytovala dostatočnú izoláciu. Táto vrstva chráni pôdu pred hlbokým premrznutím, zmierňuje teplotné výkyvy a udržiava v pôde viac vlahy. Je dôležité, aby sa mulčovací materiál nedotýkal priamo kmeňa, preto je dobré okolo kmeňa nechať malý voľný kruh, aby sa predišlo hromadeniu vlhkosti a následnej hnilobe kôry. Na jar, po pominutí nebezpečenstva silných mrazov, treba túto vrstvu včas odstrániť alebo rozhrnúť, aby sa pôda mohla rýchlejšie prehriať.
Ďalším krokom je ochrana kmeňa a spodných konárov. Kmeň mladého stromu má tenkú kôru, ktorá je citlivá na poškodenie mrazom a najmä na tzv. mrazové trhliny. Tie vznikajú v dôsledku veľkých teplotných rozdielov medzi slnečným dňom, kedy sa tmavá kôra na južnej strane prehreje, a mrazivou nocou, kedy sa prudko ochladí. Tieto pnutia môžu spôsobiť pozdĺžne praskliny na kmeni. Účinnou ochranou je obalenie kmeňa priedušným materiálom, ako je jutovina, trstinová rohož, vrecovina alebo špeciálna biela netkaná textília. Biele materiály sú výhodné, pretože odrážajú slnečné lúče a zabraňujú prehrievaniu kmeňa.
V niektorých prípadoch, najmä v chladnejších oblastiach alebo pri veľmi malých sadeniciach, je možné chrániť celú korunku. Môže sa opatrne zviazať a obaliť netkanou textíliou. Je však dôležité, aby bol obal priedušný a aby sa pod ním nehromadila vlhkosť. Toto opatrenie chráni mladé výhonky pred poškodením vetrom a mrazom. Takto zabalený strom je však citlivejší na poškodenie ťažkým, mokrým snehom, preto je potrebné sneh z koruny pravidelne striasať. Tieto ochranné opatrenia sa zvyčajne odstraňujú na jar, keď už nehrozia silné mrazy.
Starostlivosť o staršie stromy v zime
Dospelé, dobre zakorenené a na danom stanovisku adaptované albízie sú už podstatne odolnejšie a vo väčšine teplejších a stredných polôh Slovenska nevyžadujú žiadnu špeciálnu zimnú ochranu. Ich hlboký koreňový systém je dostatočne chránený pred mrazom a ich hrubšia kôra lepšie odoláva teplotným výkyvom. Ich prezimovanie je teda oveľa jednoduchšie a nevyžaduje si toľko práce ako pri mladých stromoch. Napriek tomu existuje niekoľko vecí, na ktoré je dobré pamätať aj pri starších jedincoch.
Aj pri dospelých stromoch je prospešné na jeseň doplniť alebo obnoviť mulčovaciu vrstvu okolo kmeňa. Hoci ich korene sú už hlboko, vrstva mulču stále pomáha stabilizovať teplotu a vlhkosť pôdy, čo prispieva k celkovej pohode stromu. Mulč tiež potláča rast buriny na jar a postupným rozkladom obohacuje pôdu o organickú hmotu. Vrstva už nemusí byť taká vysoká ako pri mladých stromoch, postačí 5-10 cm. Toto jednoduché opatrenie je dobrou investíciou do dlhodobého zdravia stromu.
Počas zimy, najmä ak je bohatá na sneh, je dôležité kontrolovať zaťaženie koruny. Albízia má pomerne krehké drevo a jej široká, dáždnikovitá koruna môže zachytiť veľké množstvo ťažkého, mokrého snehu. Pod jeho váhou sa môžu konáre ohýbať a v horšom prípade aj lámať, čo by mohlo viesť k trvalému poškodeniu tvaru koruny. Preto je vhodné po každom silnejšom snežení sneh z konárov opatrne striasť, napríklad pomocou dlhej palice. Týmto sa predíde zbytočným škodám.
Aj keď je strom dospelý, môže sa stať, že počas mimoriadne tuhej zimy niektoré konce najmladších výhonkov namrznú. Toto však zvyčajne nepredstavuje pre strom vážnejší problém. Na jar, keď strom začne pučať, je ľahko viditeľné, ktoré časti sú poškodené – sú suché, krehké a bez pukov. Tieto namrznuté časti sa jednoducho odstránia rezom až do zdravého, živého dreva. Albízia má výbornú regeneračnú schopnosť a zvyčajne veľmi rýchlo vytvorí nové výhonky, ktoré poškodené časti nahradia.
Zimovanie v nádobách
Pestovanie albízie v nádobe je populárnou voľbou pre tých, ktorí nemajú záhradu alebo žijú v chladnejších oblastiach, kde by pestovanie vo voľnej pôde bolo riskantné. Zimovanie takýchto rastlín si však vyžaduje úplne iný prístup. Koreňový systém v nádobe je extrémne zraniteľný, pretože je vystavený mrazu zo všetkých strán a nie je chránený izolačnou vrstvou pôdy. Ponechanie nádoby s albíziou vonku bez akejkoľvek ochrany by takmer s istotou viedlo k premrznutiu koreňov a úhynu rastliny.
Ideálnym spôsobom prezimovania albízie v nádobe je jej premiestnenie do chladného, ale bezmrazého priestoru. Vhodná je napríklad svetlá garáž, zimná záhrada, pivnica s oknom alebo chladná chodba, kde sa teplota pohybuje v rozmedzí od 0 do 10 °C. Počas zimy rastlina nepotrebuje veľa svetla, pretože je v období vegetačného pokoja a bez listov. Počas tohto obdobia je potrebné výrazne obmedziť zálievku. Polieva sa len veľmi striedmo, raz za niekoľko týždňov, len aby substrát úplne nevyschol. Prílišná vlhkosť v kombinácii s chladom by mohla viesť k hnilobe koreňov.
Ak nie je možné rastlinu premiestniť do interiéru, existujú spôsoby, ako ju ochrániť aj vonku, hoci je to riskantnejšie. Prvým krokom je izolácia samotnej nádoby. Kvetináč je možné obaliť niekoľkými vrstvami bublinkovej fólie, jutoviny alebo polystyrénom a postaviť ho na polystyrénovú dosku, aby sa izoloval od chladu prichádzajúceho zospodu. Ďalšou, ešte účinnejšou metódou, je zapustenie celej nádoby do zeme v záhrade na chránenom mieste. Pôda poskytne koreňom prirodzenú a veľmi účinnú izoláciu.
Korunku rastliny pestovanej v nádobe je tiež vhodné chrániť, najmä ak zostáva vonku. Môže sa zľahka zviazať a obaliť bielou netkanou textíliou, ktorá ju ochráni pred vetrom a mrazom. Takto chránenú rastlinu je najlepšie umiestniť na chránené miesto, napríklad k stene domu, kde bude chránená pred vetrom. Na jar, po odznení silných mrazov, sa ochranné obaly postupne odstraňujú a rastlina sa pomaly privyká na vonkajšie podmienky. S vynášaním na plné slnko treba byť opatrný, aby nedošlo k spáleniu mladých lístkov.
