Výsadba a následné rozmnožovanie mäty jabĺčkovej sú pomerne jednoduché záhradnícke úkony, ktoré zvládne aj začiatočník. Táto aromatická bylinka s krásnymi panašovanými listami je vďačným prírastkom do každej záhrady, či už ju plánuješ pestovať v záhone alebo v nádobe. Kľúčom k úspechu je správne načasovanie, výber vhodného miesta a príprava pôdy, ktorá zabezpečí rastline optimálne podmienky pre zakorenenie a následný rast. Mäta jabĺčková sa vyznačuje vitalitou a ochotou rásť, preto ti pri dodržaní základných postupov prinesie bohatú úrodu a estetické potešenie. Pred samotnou výsadbou je dôležité si uvedomiť jej prirodzenú tendenciu rozširovať sa, a preto je potrebné prijať opatrenia na kontrolu jej rastu.
Úspešná výsadba začína získaním kvalitného sadivového materiálu. Najjednoduchšou cestou je kúpa zdravej, dobre zakorenenej sadenice v záhradníctve. Pri výbere rastliny dbaj na to, aby mala pevné stonky, svieže listy bez škvŕn či známok poškodenia škodcami a dobre vyvinutý koreňový systém. Alternatívne si môžeš sadenicu vypýtať od známeho záhradkára, keďže mäta sa veľmi ľahko rozmnožuje. Nech už je zdroj akýkoľvek, zdravý štart je základom pre silnú a produktívnu rastlinu.
Čas výsadby je rovnako dôležitý. Ideálnym obdobím na vysádzanie mäty do vonkajších záhonov je jar, po pominutí posledných mrazov, zvyčajne od polovice mája. Jarná výsadba poskytne rastline dostatok času na zakorenenie a adaptáciu na nové prostredie pred príchodom letných horúčav. Vysádzať môžeš aj na jeseň, avšak dostatočne skoro, aby sa rastlina stihla ujať pred príchodom zimy. Pri jesennej výsadbe je obzvlášť dôležitá dôkladná zimná ochrana.
Príprava miesta výsadby je krokom, ktorý by si nemal podceniť. Vyber stanovisko, ktoré spĺňa nároky mäty jabĺčkovej na svetlo – ideálne polotieň. Pôdu dôkladne prekyprí a zbav ju buriny a kameňov. Následne do nej zapracuj organickú hmotu, napríklad kompost alebo záhradnícky substrát, aby si zlepšil jej štruktúru, schopnosť zadržiavať vodu a obsah živín. Ak sa rozhodneš pre pestovanie v nádobe, zvoľ dostatočne veľký kvetináč s drenážnymi otvormi a naplň ho kvalitným substrátom pre bylinky.
Príprava pôdy a samotná výsadba
Dôkladná príprava pôdy je základným kameňom úspešnej výsadby. Mäta jabĺčková obľubuje pôdu bohatú na humus, ktorá je vlhká, ale zároveň dobre priepustná, aby sa predišlo hnilobe koreňov. Pred výsadbou je preto nevyhnutné pôdu v záhone hlboko prekypriť, aspoň do hĺbky 20-30 cm. Tým sa zabezpečí dobré prevzdušnenie a uľahčí sa prenikanie koreňov do hlbších vrstiev. Počas kyprenia odstráň všetky korene trvácich burín, ktoré by neskôr mohli rastline konkurovať.
Po prekypraní je čas na obohatenie pôdy. Zapracuj do nej vrstvu dobre vyzretého kompostu alebo kvalitného záhradníckeho substrátu v hrúbke asi 5-10 cm. Organická hmota nielenže dodá potrebné živiny, ale tiež zlepší štruktúru pôdy. V prípade ťažšej, ílovitej pôdy pridaj aj trochu hrubého piesku alebo jemného štrku na zlepšenie drenáže. Naopak, do príliš piesočnatej pôdy pridaj viac kompostu, aby sa zvýšila jej schopnosť zadržiavať vodu.
Samotný proces výsadby je jednoduchý. Vyhĺb jamku, ktorá je o niečo širšia a hlbšia ako koreňový bal sadenice. Opatrne vyber rastlinu z pôvodného kontajnera a ak sú korene príliš stočené, jemne ich rukami uvoľni. Umiestni sadenicu do jamky tak, aby vrchná časť koreňového balu bola v rovnakej úrovni s okolitým terénom. Následne jamku zasyp pripravenou zeminou, jemne ju utlač okolo rastliny, aby si odstránil vzduchové vrecká, a vytvor okolo stonky malú zálievkovú misku.
Po výsadbe je nevyhnutná výdatná zálievka. Dôkladne polej novovysadenú rastlinu, aby sa pôda usadila okolo koreňov a zabezpečil sa im okamžitý prístup k vode. V prvých týždňoch po výsadbe je dôležité udržiavať pôdu neustále mierne vlhkú, aby sa podporilo rýchle a úspešné zakorenenie. Ak vysádzaš viacero rastlín, dodržuj medzi nimi spon aspoň 40-50 cm, aby mali dostatok priestoru na rast a dobrú cirkuláciu vzduchu.
Rozmnožovanie delením trsov
Delenie trsov je jednou z najjednoduchších a najefektívnejších metód rozmnožovania mäty jabĺčkovej. Táto technika nielenže poskytne nové rastliny, ale zároveň omladí starší, príliš hustý alebo menej produktívny trs. Ideálnym časom na delenie je jar, keď sa objavia prvé nové výhonky, alebo skorá jeseň, aby mali nové rastliny dostatok času na zakorenenie pred zimou. Jarné delenie je vo všeobecnosti preferované, pretože rastliny majú pred sebou celú vegetačnú sezónu na zosilnenie.
Proces začína opatrným vybratím celého trsu mäty zo zeme. Pomocou rýľa alebo vidiel obry a opatrne uvoľni koreňový bal z pôdy. Snaž sa minimalizovať poškodenie koreňov. Keď máš trs vonku, očisti ho od prebytočnej zeminy, aby si lepšie videl jeho štruktúru a rozloženie koreňov a výhonkov. Staršie, drevnaté časti v strede trsu môžeš odstrániť a zlikvidovať, pretože sú už menej vitálne.
Následne trs rozdeľ na menšie časti. Môžeš to urobiť rukami, ak je trs dostatočne voľný, alebo použi ostrý nôž či rýľ na rozdelenie hustejšieho koreňového balu. Každá nová časť by mala mať aspoň niekoľko zdravých výhonkov a dostatočne vyvinutý koreňový systém. Tieto novovzniknuté sadenice sú pripravené na okamžitú výsadbu na nové stanovisko alebo do kvetináčov. Snaž sa, aby oddelené časti nevyschli a zasaď ich čo najskôr.
Výsadba nových sadeníc získaných delením sa riadi rovnakými pravidlami ako výsadba kúpených rastlín. Priprav si pôdu, vyhĺb jamku a zasaď novú rastlinu do rovnakej hĺbky, v akej rástla predtým. Po zasadení pôdu jemne utlač a výdatne zalej. Novým rastlinám dopraj v prvých týždňoch zvýšenú pozornosť a udržuj pôdu neustále vlhkú, kým sa neujmú a nezačnú viditeľne rásť. Delenie trsov sa odporúča robiť každé 2-3 roky na udržanie vitality a zdravia porastu.
Rozmnožovanie odrezkami
Rozmnožovanie pomocou stonkových odrezkov je ďalšou veľmi populárnou a úspešnou metódou, ako získať nové rastliny mäty jabĺčkovej. Túto metódu môžeš praktizovať od neskorej jari až do konca leta. Výhodou je, že z jednej materskej rastliny môžeš získať veľké množstvo nových jedincov. Na odber odrezkov si vyber zdravé, silné a dobre vyvinuté výhonky, ktoré ešte nekvitnú, pretože tie majú najväčšiu schopnosť zakoreniť.
Samotný odber je jednoduchý. Ostrým nožom alebo nožnicami odrež približne 10-15 cm dlhý vrcholový výhonok. Rez veď tesne pod párom listov (nodusom), pretože práve z tejto časti budú najľahšie vyrastať nové korienky. Z odobratého odrezku odstráň spodné listy, pričom ponechaj len horné 2-3 páry. Ponechanie príliš veľa listov by viedlo k nadmernému odparovaniu vody a odrezok by mohol zvädnúť a vyschnúť skôr, ako stihne vytvoriť korene.
Pripravené odrezky môžeš zakoreniť dvoma spôsobmi: vo vode alebo priamo v substráte. Zakoreňovanie vo vode je vizuálne zaujímavé a jednoduché. Umiestni odrezky do pohára s vodou tak, aby spodné časti bez listov boli ponorené. Pohár postav na svetlé miesto bez priameho slnečného žiarenia a vodu pravidelne meň každé 2-3 dni. Korene by sa mali začať objavovať v priebehu jedného až dvoch týždňov. Keď sú korene dlhé asi 2-3 cm, môžeš rastlinky zasadiť do kvetináčov so substrátom.
Druhou možnosťou je zapichnúť odrezky priamo do vlhkého substrátu. Priprav si kvetináč alebo sadbovač naplnený zmesou rašeliny a piesku alebo perlitu. Spodnú časť odrezku môžeš ponoriť do stimulátora zakoreňovania, aj keď to pri mätách zvyčajne nie je potrebné. Urob do substrátu dierku ceruzkou a vlož do nej odrezok. Substrát jemne utlač a polej. Pre udržanie vysokej vlhkosti môžeš kvetináč prikryť priehľadným vreckom alebo plastovým krytom. Umiestni ho na teplé a svetlé miesto a udržuj substrát stále vlhký. Nové lístky signalizujú úspešné zakorenenie.
Kontrola šírenia a pestovanie v nádobách
Jednou z najdôležitejších úvah pri výsadbe mäty jabĺčkovej do záhona je kontrola jej prirodzenej tendencie šíriť sa pomocou podzemných výbežkov, nazývaných stolóny. Hoci je táto odroda menej agresívna ako napríklad mäta pieporná, bez kontroly môže časom obsadiť väčšiu plochu, než bolo plánované. Najúčinnejším spôsobom, ako tomu zabrániť, je použitie koreňových bariér. Môžeš použiť špeciálne plastové obruby pre záhony, staré vedro bez dna alebo kus plechu, ktoré zapustíš do zeme okolo rastliny do hĺbky aspoň 30 cm.
Pestovanie v nádobách je najjednoduchším a najspoľahlivejším spôsobom, ako udržať mätu pod kontrolou. Veľký kvetináč, hrantík alebo závesný kôš poskytne rastline dostatok priestoru pre rast a zároveň úplne eliminuje riziko nekontrolovaného šírenia. Pri výbere nádoby dbaj na to, aby mala na dne dostatočné drenážne otvory, ktoré zabránia hromadeniu prebytočnej vody a následnej hnilobe koreňov. Nádobu naplň kvalitným substrátom pre bylinky, ktorý je dobre priepustný a bohatý na živiny.
Ak sa rozhodneš pre kombináciu a chceš mať mätu v záhone, ale pod kontrolou, môžeš vyskúšať metódu „kvetináč v kvetináči“. Zasaď mätu do veľkého plastového kvetináča (aspoň 30 cm v priemere) a ten následne celý zapusť do zeme v záhone. Okraj kvetináča by mal mierne vyčnievať nad povrch pôdy, aby sa zabránilo prerastaniu výbežkov vrchom. Táto metóda kombinuje estetiku záhonovej výsadby s kontrolou, ktorú poskytuje nádoba.
Bez ohľadu na zvolenú metódu kontroly je dôležitá aj pravidelná údržba. Aj pri použití bariér je dobré aspoň raz ročne skontrolovať okolie rastliny a odstrániť prípadné výbežky, ktoré bariéru prekonali. Pri pestovaní v nádobách nezabúdaj, že rastlina bude vyžadovať častejšiu zálievku a pravidelné hnojenie, keďže jej zdroje sú obmedzené na objem substrátu v kvetináči. Taktiež je potrebné rastlinu v nádobe približne každé dva roky na jar presadiť do čerstvého substrátu.
