Správna výsadba a následné rozmnožovanie sú základnými krokmi, ktoré rozhodujú o budúcom úspechu a zdraví ľubovníka androsémolistého v záhrade. Hoci ide o relatívne nenáročnú rastlinu, venovanie pozornosti detailom pri sadení zabezpečí jej rýchlu adaptáciu, silný rast a bohaté kvitnutie v nasledujúcich rokoch. Ideálny čas na výsadbu, správna príprava pôdy a jamy, ako aj samotný postup sadenia, sú faktory, ktoré priamo ovplyvňujú vitalitu mladého kríka. Následne, poznanie rôznych metód rozmnožovania nám umožňuje získať nové rastliny a rozšíriť tak tento atraktívny ker po celej záhrade alebo sa oň podeliť s priateľmi.
Výber správneho času na výsadbu je prvým predpokladom úspechu. Ľubovník androsémolistý, podobne ako väčšinu okrasných krov, je najlepšie sadiť na jar, po odznení posledných mrazov, alebo na jeseň. Jarná výsadba umožňuje rastline využiť celú vegetačnú sezónu na dobré zakorenenie a zosilnenie pred príchodom zimy. Jesenná výsadba, ideálne v septembri alebo začiatkom októbra, zase využíva ešte teplú pôdu a dostatok vlahy, čo tiež podporuje tvorbu koreňov. Pri jesennej výsadbe je však dôležité, aby rastlina stihla zakoreniť ešte pred príchodom silných mrazov.
Pred samotnou výsadbou je nevyhnutná dôkladná príprava miesta. Stanovisko by malo byť slnečné až polotienisté, s pôdou, ktorá je dobre priepustná a bohatá na humus. Pôdu je potrebné zbaviť všetkých burín a ich koreňov a dôkladne ju prekypriť do hĺbky aspoň 30-40 cm. Ak je pôda ťažká a ílovitá, je vhodné do nej zapracovať piesok alebo jemný štrk na zlepšenie drenáže. Naopak, do príliš ľahkých a piesočnatých pôd je dobré pridať kvalitný kompost alebo záhradnícky substrát, aby sa zvýšila jej schopnosť zadržiavať vodu a živiny.
Samotná výsadbová jama by mala byť približne dvakrát širšia a o niečo hlbšia ako koreňový bal rastliny. Na dno jamy je vhodné umiestniť drenážnu vrstvu zo štrku alebo keramzitu, najmä v prípade menej priepustných pôd. Na túto vrstvu nasypeme časť pripravenej zeminy zmiešanej s kompostom. Pred vložením rastliny do jamy je dobré jemne uvoľniť korene po obvode koreňového balu, najmä ak boli v kvetináči stočené. Týmto krokom podporíme ich rýchlejšie prerastanie do okolitej pôdy.
Po umiestnení rastliny do stredu jamy ju zasypeme zvyšnou zeminou tak, aby horná časť koreňového balu bola v rovnakej úrovni s okolitým terénom, prípadne o málo vyššie. Pôdu okolo rastliny jemne utlačíme, aby sme odstránili vzduchové bubliny a zabezpečili dobrý kontakt koreňov s pôdou. Následne okolo rastliny vytvoríme malú závlahovú misu a dôkladne ju zalejeme. Výdatná zálievka po výsadbe je kľúčová pre usadenie pôdy a zabezpečenie dostatku vlahy pre korene.
Ďalšie články na túto tému
Príprava sadeníc a pôdy
Kvalita sadenice je rovnako dôležitá ako samotná príprava miesta. Pri nákupe vyberáme zdravé, silné a dobre rozvetvené rastliny bez akýchkoľvek známok chorôb alebo škodcov. Listy by mali mať sviežu zelenú farbu a koreňový systém by mal byť dobre vyvinutý, ale nie prerastený cez odtokové diery kvetináča, čo by naznačovalo, že rastlina je v nádobe už pridlho. Sadenice pestované v kontajneroch môžeme sadiť prakticky počas celej vegetačnej sezóny, okrem najhorúcejších letných dní.
Ak sadíme voľnokorennú sadenicu, čo je bežné najmä pri jesennej výsadbe, je potrebné jej korene pred sadením namočiť na niekoľko hodín do vedra s vodou. Týmto krokom zabezpečíme, že korene budú dostatočne hydratované. Pred vložením do jamy skontrolujeme korene a ostrými nožnicami odstránime všetky poškodené alebo príliš dlhé časti. Tento rez podporí tvorbu nových, jemných korienkov, ktoré sú dôležité pre príjem vody a živín.
Príprava pôdy si vyžaduje osobitnú pozornosť, pretože tvorí základ pre budúci rast rastliny. Okrem prekyprenia a odstránenia burín je vhodné urobiť aj základnú analýzu pôdy, aspoň orientačnú. Ak je pôda príliš kyslá, môžeme pridať vápenec, naopak, pri zásaditej pôde pomôže zapracovanie rašeliny. Všeobecne platí, že ľubovník androsémolistý je pomerne tolerantný, ale najlepšie sa mu darí v neutrálnej až mierne kyslej pôde (pH 6,0-7,0).
Obohatenie pôdy o organickú hmotu je jedným z najdôležitejších krokov. Dobre vyzretý kompost, listovka alebo kvalitný záhradnícky substrát nielenže dodajú potrebné živiny, ale výrazne zlepšia aj štruktúru pôdy. Zlepšuje sa jej schopnosť zadržiavať vodu v piesočnatých pôdach a naopak, prevzdušňuje ťažké ílovité pôdy. Organickú hmotu zapracujeme do vrchnej vrstvy pôdy v mieste, kde budeme sadiť, a časť primiešame priamo do zeminy, ktorou budeme zasypávať koreňový bal.
Ďalšie články na túto tému
Rozmnožovanie semenami
Rozmnožovanie ľubovníka androsémolistého semenami je menej častá, no možná metóda, ktorá si vyžaduje istú dávku trpezlivosti. Semená sa tvoria v bobuliach po odkvitnutí a dozrievajú na jeseň, keď plody stmavnú a zmäknú. Pre zber semien vyberáme plne zrelé, zdravé plody z vitálnych rastlín. Plody opatrne rozdrvíme, semená vyberieme, prepláchneme vodou, aby sme ich zbavili dužiny, a necháme ich dôkladne vysušiť na vzdušnom a tienistom mieste.
Semená ľubovníka často vyžadujú pre úspešné klíčenie studenú stratifikáciu. Tento proces napodobňuje prirodzené zimné podmienky, ktoré semená potrebujú na prekonanie dormancie. Stratifikáciu môžeme vykonať zmiešaním semien s vlhkým pieskom alebo rašelinou a ich uložením do chladničky pri teplote okolo 4 °C na obdobie 2-3 mesiacov. Inou možnosťou je jesenný výsev priamo do vonkajšieho výsevného záhona, kde semená prejdú prirodzenou stratifikáciou počas zimy a na jar vyklíčia.
Na jar, po ukončení stratifikácie, môžeme semená vysievať do výsevných misiek alebo kvetináčov naplnených kvalitným výsevným substrátom. Semená sejeme plytko, len jemne ich zasypeme tenkou vrstvou substrátu alebo piesku, pretože na klíčenie potrebujú svetlo. Výsev udržiavame neustále mierne vlhký, ale nie premokrený, a umiestnime ho na svetlé miesto s teplotou okolo 18-20 °C. Klíčenie môže byť nepravidelné a trvať niekoľko týždňov až mesiacov.
Po vyklíčení a vytvorení prvých pravých listov je potrebné mladé semenáčiky rozsadiť (pikirovať) do samostatných kvetináčov, aby mali dostatok priestoru pre rast koreňov. Rastlinky naďalej pestujeme na svetlom mieste a pravidelne ich zalievame. Na trvalé stanovisko do záhrady ich vysádzame až vtedy, keď sú dostatočne silné a dobre zakorenené, zvyčajne v nasledujúcej jarnej alebo jesennej sezóne. Rastliny dopestované zo semien môžu začať kvitnúť v druhom alebo treťom roku po výseve.
Rozmnožovanie odrezkami
Najbežnejšou a najspoľahlivejšou metódou rozmnožovania ľubovníka androsémolistého je pomocou odrezkov. Týmto vegetatívnym spôsobom získame rastliny, ktoré sú geneticky identické s materskou rastlinou, čo zaručuje zachovanie všetkých jej vlastností. Najvhodnejším obdobím na odber odrezkov je leto, od júna do augusta, kedy odoberáme polovyzreté, takzvané bylinné odrezky. Tieto odrezky už nie sú príliš mäkké, ale ešte nie sú úplne zdrevnatené, čo im dáva najlepšiu šancu na zakorenenie.
Odrezky odoberáme z zdravých a silných jednoročných výhonkov, ideálne v ranných hodinách, keď je rastlina plná vlahy. Každý odrezok by mal mať dĺžku približne 10-15 cm a mal by obsahovať aspoň 2-3 páry listov. Spodný rez vedieme tesne pod listovým uzlom (kolienkom), pretože práve v tejto oblasti sa nachádza najviac rastových hormónov podporujúcich tvorbu koreňov. Zo spodnej časti odrezku odstránime listy, ponecháme len horné 2-3 listy, ktoré môžeme skrátiť na polovicu, aby sme znížili odparovanie vody.
Pripravené odrezky môžeme pred zapichnutím do substrátu ošetriť stimulátorom zakoreňovania, hoci u ľubovníka to často nie je nevyhnutné. Zakoreňovací substrát by mal byť ľahký, vzdušný a schopný udržať vlhkosť. Ideálna je zmes rašeliny a piesku alebo perlitu v pomere 1:1. Odrezky zapichneme do substrátu približne do jednej tretiny až polovice ich dĺžky. Nádobu s odrezkami je dôležité umiestniť do prostredia s vysokou vzdušnou vlhkosťou, čo dosiahneme zakrytím priehľadným plastovým vreckom alebo umiestnením do miniskleníka.
Substrát udržiavame neustále mierne vlhký a nádobu umiestnime na svetlé, ale nie priamo slnečné miesto. Zakorenenie zvyčajne trvá 4 až 8 týždňov, pričom jeho úspešnosť spoznáme podľa tvorby nových lístkov, čo signalizuje, že odrezok začal vytvárať korene. Po dobrom zakorenení môžeme postupne začať rastlinky otužovať znižovaním vzdušnej vlhkosti. Následne ich presadíme do samostatných kvetináčov s výživnejším substrátom a necháme ich zosilnieť pred finálnou výsadbou na trvalé stanovisko.
Rozmnožovanie delením trsov
Ďalšou efektívnou metódou vegetatívneho rozmnožovania, vhodnou najmä pre staršie a rozrastené kry, je delenie trsov. Tento spôsob je najlepšie uskutočniť na jar alebo na jeseň, mimo hlavného vegetačného obdobia. Delenie nielenže poskytne nové rastliny, ale zároveň omladí materskú rastlinu, podporí jej vitalitu a udrží jej kompaktný tvar. Pred samotným delením je vhodné rastlinu dôkladne poliať, aby sa ľahšie vyberala z pôdy a aby korene neboli presušené.
Celý trs opatrne vykopeme rýľom, pričom sa snažíme čo najmenej poškodiť koreňový systém. Vykopanú rastlinu oslobodíme od prebytočnej zeminy, aby sme mali dobrý prehľad o koreňoch a štruktúre trsu. Následne pomocou ostrého rýľa, noža alebo záhradníckych vidiel rozdelíme trs na niekoľko menších častí. Každá nová časť musí mať dostatočné množstvo zdravých koreňov a aspoň niekoľko silných púčikov alebo výhonkov, z ktorých bude môcť rásť.
Slabé alebo poškodené časti koreňov a staré zdrevnatené časti v strede trsu môžeme odstrániť. Pripravené nové rastliny čo najskôr vysadíme na vopred pripravené stanovisko. Postup výsadby je rovnaký ako pri kúpených sadeniciach – jama by mala byť dostatočne veľká, pôda vylepšená kompostom a po výsadbe je nevyhnutná výdatná zálievka. Po delení môže rastlina v prvých týždňoch vyzerať zvädnuto, kým sa jej korene neuchytia a nezačnú prijímať vodu, preto je dôležité udržiavať pôdu neustále mierne vlhkú.
Delenie trsov je síce invazívnejší zákrok, ale pri správnom postupe je veľmi úspešný a prináša rýchle výsledky. Nové rastliny sú už od začiatku relatívne veľké a často zakvitnú už v prvej sezóne po presadení. Táto metóda je ideálna na rýchle získanie väčšieho počtu rastlín a na udržanie zdravia a vitality starších, príliš rozrastených krov, ktoré by inak mohli začať v strede rednúť a strácať na atraktivite.
