Borovica lesná je strom cenený pre svoj prirodzený, často malebný a nepravidelný tvar, ktorý sa vekom stáva čoraz charakteristickejším. Na rozdiel od mnohých listnatých stromov a krov si nevyžaduje pravidelný a každoročný rez. Napriek tomu existujú situácie, kedy je cielený zásah do jej koruny potrebný alebo prospešný, či už z dôvodov zdravotných, bezpečnostných, alebo pre dosiahnutie špecifického estetického zámeru. Rez borovíc je však špecifická disciplína, ktorá sa výrazne líši od rezu iných drevín a vyžaduje si pochopenie ich jedinečného spôsobu rastu. Neodborný alebo nesprávne načasovaný rez môže strom trvalo poškodiť.
Prečo a kedy rezať borovicu
Hlavným dôvodom na rez borovice lesnej je sanitárny rez. Tento typ rezu sa zameriava na odstraňovanie konárov, ktoré sú suché, zlomené, poškodené chorobami alebo napadnuté škodcami. Takéto konáre predstavujú nielen estetický problém, ale môžu byť aj zdrojom infekcie pre zdravé časti stromu. Odstránením mŕtveho dreva sa zlepší cirkulácia vzduchu v korune, čím sa zníži riziko hubových ochorení, a zároveň sa predíde nekontrolovanému lámaniu a pádu konárov, čo prispieva k bezpečnosti.
Ďalším dôvodom môže byť bezpečnostný alebo redukčný rez. Vykonáva sa v prípadoch, keď konáre prerastajú do blízkosti budov, elektrických vedení, zasahujú do priechodného profilu ciest a chodníkov alebo ohrozujú majetok. Cieľom je odstrániť alebo skrátiť problematické konáre tak, aby sa predišlo škodám. Tento typ rezu, najmä ak ide o veľké konáre, by mal vždy vykonávať certifikovaný arborista, ktorý dokáže zásah urobiť odborne a bezpečne, s minimálnym poškodením stromu.
Tretím, menej častým dôvodom, je estetický alebo tvarovací rez. Jeho cieľom je upraviť tvar koruny, podporiť jej zahustenie alebo obmedziť veľkosť stromu. Tento typ rezu je najnáročnejší a vyžaduje si hlboké znalosti o tom, ako borovice rastú. Často sa využíva pri formovaní bonsajov alebo pri vytváraní špecifických záhradných foriem (napr. „oblakové“ borovice). V bežných záhradných podmienkach sa tvarovací rez obmedzuje najmä na udržanie kompaktného tvaru u zakrpatených kultivarov.
Najvhodnejším obdobím na vykonanie väčšiny rezov, najmä na odstraňovanie hrubších konárov, je obdobie vegetačného pokoja, teda neskorá jeseň alebo zima (od novembra do februára). V tomto čase je prúdenie miazgy minimálne, strom je v dormancii a lepšie znáša stres zo straty konárov. Rany menej ronia živicu a riziko infekcie je nižšie. Naopak, špecifický tvarovací rez, známy ako sviečkovanie, sa vykonáva výlučne na jar.
Základné princípy a techniky rezu
Najdôležitejším pravidlom pri reze borovíc je poznanie, že na rozdiel od väčšiny listnáčov nevytvárajú spiace púčiky na starom, bezihličnatom dreve. To znamená, že ak odrežete konár alebo jeho časť až do starého dreva, kde už nie je žiadne ihličie, táto časť už nikdy neobrastie. Zostane z nej len suchý kýpeť alebo trvalo holé miesto. Preto sa rez musí vždy vykonávať tak, aby na ponechanej časti konára zostalo dostatočné množstvo zdravého ihličia, ktoré zabezpečí ďalší rast a regeneráciu.
Pri odstraňovaní celého konára je dôležité vykonať rez správne, na konárový golier. Konárový golier je zhrubnutá, často vráskavá časť na báze konára, v mieste jeho pripojenia ku kmeňu alebo hrubšiemu konáru. Táto oblasť obsahuje špeciálne pletivá, ktoré sú schopné rýchlo a efektívne uzavrieť reznú ranu kalusom. Rez sa vedie tesne za týmto golierom, pričom samotný golier musí zostať nepoškodený. Ponechanie príliš dlhého kýpťa spomaľuje hojenie a stáva sa vstupnou bránou pre hnilobu.
Na rez je nevyhnutné používať ostré a čisté náradie. Na tenšie konáre postačia kvalitné záhradnícke nožnice, na hrubšie konáre je potrebná pílka (ideálne s jemnými zubami, aby bol rez hladký). Pred použitím a pri prechode medzi stromami je dôležité náradie dezinfikovať, napríklad liehom, aby sa predišlo prenosu chorôb. Pri odstraňovaní ťažších konárov sa odporúča použiť techniku trojitého rezu, aby sa predišlo rozštiepeniu a poškodeniu kôry kmeňa. Prvý rez sa vedie zospodu konára, asi 20-30 cm od kmeňa, do jednej tretiny hrúbky. Druhý rez sa vedie zvrchu, o kúsok ďalej od kmeňa, až kým sa konár neodlomí. Až potom sa odstráni zvyšný kýpeť rezom na konárový golier.
U borovíc sa rany po reze zvyčajne nezatierajú štepárskym voskom alebo inými prípravkami. Strom si rany zalieva vlastnou živicou, ktorá má dezinfekčné a ochranné účinky a je najlepším prirodzeným spôsobom uzatvorenia rany. Použitie nevhodných prípravkov môže naopak hojenie spomaliť a udržať pod sebou vlhkosť, čo podporuje rozvoj húb.
Sviečkovanie – technika na zahustenie a kontrolu rastu
Sviečkovanie je špecifická technika tvarovacieho rezu, ktorá sa používa na kontrolu veľkosti a na podporu hustejšej a kompaktnejšej koruny borovice. Využíva sa prirodzený spôsob rastu borovice, ktorá na jar vytvára na koncoch konárov nové, vzpriamené výhonky pokryté len základmi ihlíc. Tieto výhonky, nazývané „sviečky“, predstavujú celý ročný prírastok daného konára. Princíp sviečkovania spočíva v skrátení týchto sviečok ešte predtým, ako sa na nich plne vyvinie a roztvorí ihličie.
Tento zákrok sa vykonáva na jar, zvyčajne v máji, keď sú sviečky už plne vyvinuté, ale stále mäkké a krehké. Sviečky sa skracujú buď odlomením prstami, alebo odstrihnutím nožnicami. Miera skrátenia závisí od požadovaného efektu. Ak chceme rast len mierne spomaliť a zahustiť, skracujeme sviečky o jednu tretinu až polovicu ich dĺžky. Ak chceme rast výrazne obmedziť, môžeme ich skrátiť aj o dve tretiny. Zo spodnej časti ponechanej sviečky sa následne vyvinú nové púčiky, z ktorých v ďalšom roku vyrastie viacero kratších výhonkov, čím sa koruna zahusťuje.
Sviečkovanie umožňuje veľmi presne kontrolovať tvar a veľkosť stromu bez toho, aby sme museli rezať do starého dreva. Je to kľúčová technika pri pestovaní bonsajov a tvarovaných záhradných borovíc (niwaki). Je dôležité si uvedomiť, že nie všetky sviečky na strome rastú rovnako intenzívne. Najsilnejšie sú zvyčajne na vrchole a na koncoch najvyšších konárov. Pre dosiahnutie vyváženého tvaru je potrebné skracovať vrcholové sviečky viac a slabšie, bočné sviečky menej alebo vôbec.
Táto technika je však pomerne prácna, najmä pri väčších stromoch, a vyžaduje si každoročné opakovanie. Ak sa s ňou v jednom roku prestane, strom sa vráti k svojmu prirodzenému rastu. Sviečkovanie je vhodné najmä pre mladšie stromy alebo zakrpatené kultivary, kde je cieľom udržať malý a kompaktný tvar. Pri veľkých, dospelých stromoch sa táto technika z praktických dôvodov nevyužíva.
Formovanie špecifických tvarov
Okrem bežného sanitárneho rezu a sviečkovania je možné borovice formovať aj do rôznych umeleckých a špecifických tvarov. Tento proces je však dlhodobý, vyžaduje si trpezlivosť, umelecké cítenie a dobré znalosti pestovania. Jedným z najznámejších príkladov je japonské umenie tvarovania stromov niwaki, kde sa borovice často formujú do podoby štylizovaných „oblakov“ (tamamono). Tento efekt sa dosahuje postupným odstraňovaním prebytočných konárov a výhonkov tak, aby na konci vybraných konárov zostali len husté chumáče ihličia.
Proces tvarovania niwaki začína už na mladej rastline. Najprv sa vyberie základná štruktúra kmeňa a hlavných kostrových konárov. Všetky ostatné, prebytočné konáre sa postupne odstraňujú. Následne sa na ponechaných konároch pomocou techniky sviečkovania a preberania výhonkov formujú husté, kompaktné „oblaky“ ihličia. Konáre sa môžu tiež tvarovať a usmerňovať do požadovaného smeru pomocou drôtov alebo špagátov, podobne ako pri technike bonsajov.
Ďalšou možnosťou je tvarovanie borovice do podoby viackmenného stromu alebo vytvorenie zaujímavo pokrúteného kmeňa. Tieto efekty sa dajú dosiahnuť už pri výsadbe mladých rastlín, napríklad zasadením viacerých sadeníc tesne k sebe alebo cieleným nakláňaním a tvarovaním mladého kmeňa. Rez potom slúži na udržanie a zdôraznenie požadovaného tvaru, odstraňovaním konkurenčných výhonkov a formovaním koruny.
Je dôležité zdôrazniť, že takéto radikálne tvarovanie nie je pre každého a vyžaduje si neustálu a dlhoročnú starostlivosť. Ak sa s tvarovaním prestane, strom sa bude snažiť vrátiť k svojmu prirodzenému rastu, čo môže viesť k strate pôvodného tvaru. Pre väčšinu záhradkárov je najlepším prístupom rešpektovať prirodzený habitus borovice a obmedziť rez len na nevyhnutné sanitárne a bezpečnostné zásahy.
Čomu sa pri reze vyhnúť
Existuje niekoľko zásadných chýb, ktorým sa treba pri reze borovice vyhnúť, aby nedošlo k jej trvalému poškodeniu. Najväčšou chybou je, ako už bolo spomenuté, rez do starého dreva bez ihličia. Takéto miesto sa už nikdy nezazelená a zostane trvalo holé. Preto sa skracovanie konárov musí vždy vykonávať len v častiach, kde je prítomné ihličie. Ak je potrebné skrátiť konár, rez treba viesť tesne nad bočným výhonkom s dostatkom ihličia, ktorý prevezme funkciu hlavného rastu.
Ďalšou chybou je príliš radikálny rez naraz. Nikdy by sa nemalo odstrániť viac ako 25-30 % celkovej listovej (ihličnatej) plochy stromu v jednom roku. Odstránenie príliš veľkej časti koruny naraz spôsobí stromu obrovský stres, pretože stratí veľkú časť svojho fotosyntetického aparátu. To vedie k jeho oslabeniu a môže to byť spúšťačom pre napadnutie chorobami a škodcami. Ak je potrebný väčší redukčný rez, je lepšie ho rozložiť do niekoľkých rokov.
Neodporúča sa ani rez vrcholového výhonku (terminálu) na dospelom strome v snahe zastaviť jeho rast do výšky. Odrezanie vrcholu zničí prirodzenú apikálnu dominanciu a strom zareaguje vytvorením viacerých konkurenčných vrcholov. Tým sa naruší jeho prirodzený tvar, koruna sa stane metlovitou a nové vrcholy budú mať slabšie pripojenie ku kmeňu, čo ich robí náchylnejšími na vylomenie v budúcnosti.
Nakoniec, treba sa vyhnúť rezu v nevhodnom období, najmä na jar počas intenzívneho prúdenia miazgy (s výnimkou sviečkovania). Rez v tomto období vedie k silnému roneniu živice, čo strom zbytočne vyčerpáva. Tiež nesprávna technika rezu, ako je ponechanie dlhých kýpťov alebo poškodenie konárového goliera, bráni správnemu hojeniu rán a zvyšuje riziko infekcie. Vždy je lepšie rezať menej, ale správne.
📷 Arnstein Rønning, CC BY 3.0, via Wikimedia Commons
