Topinambur je pozoruhodný nielen svojou nenáročnosťou počas vegetácie, ale aj výnimočnou mrazuvzdornosťou svojich hľúz. Táto vlastnosť ho predurčuje k veľmi jednoduchému a prirodzenému spôsobu prezimovania, ktorý nevyžaduje špeciálne skladovacie priestory ani zložitú prípravu. Hľuzy dokážu bez problémov prečkať aj silné mrazy priamo v pôde, čo zjednodušuje prácu záhradkárovi a zároveň zaručuje, že hľuzy zostanú čerstvé a chrumkavé počas celej zimy. Pochopenie správnych postupov pri ponechaní hľúz v zemi a poznanie alternatívnych metód skladovania sú kľúčové pre zachovanie úrody a zabezpečenie sadby na ďalšiu sezónu.
Najbežnejším a najodporúčanejším spôsobom prezimovania topinamburu je ponechať hľuzy jednoducho v zemi na záhone, kde rástli. Hľuzy sú extrémne odolné voči nízkym teplotám a bez poškodenia znesú mrazy klesajúce hlboko pod bod mrazu, údajne až do -30 °C. Pôda pôsobí ako prirodzená izolácia, ktorá ich chráni pred extrémnymi výkyvmi teplôt a udržiava okolo nich stabilné prostredie. Tento spôsob skladovania je ideálny, pretože hľuzy si zachovávajú optimálnu vlhkosť, pevnosť a chuť.
Tento prirodzený spôsob prezimovania má aj praktickú výhodu. Umožňuje postupný zber hľúz počas celej zimy, vždy keď to počasie a stav pôdy dovolia. Kedykoľvek nie je pôda hlboko zamrznutá alebo rozmočená, je možné si vykopať čerstvú dávku hľúz priamo na konzumáciu. Takto uskladnené hľuzy sú vždy v najlepšej kondícii, na rozdiel od hľúz skladovaných v pivnici, ktoré majú tendenciu rýchlo vädnúť a strácať kvalitu kvôli svojej tenkej šupke.
Pred príchodom zimy je vhodné vykonať niekoľko prípravných krokov. Po prvých mrazoch, keď nadzemná časť rastliny zhnedne a uschne, je potrebné ju zrezať. Stonky sa skrátia na výšku približne 10 až 15 centimetrov nad zemou. Tieto zvyšky stoniek slúžia ako praktické značky, ktoré v zime ukazujú, kde sa nachádzajú trsy hľúz. Odstránená suchá hmota sa môže použiť na kompostovanie alebo ako mulčovací materiál v iných častiach záhrady.
Príprava záhonu na zimu
Aby bolo prezimovanie v pôde čo najúspešnejšie a zber počas zimy čo najjednoduchší, je vhodné záhon na zimu správne pripraviť. Po zrezaní suchých stoniek je veľmi prospešné pokryť celý povrch záhonu hrubou vrstvou organického mulču. Táto izolačná vrstva chráni pôdu pred hlbokým a rýchlym premrznutím. Ako mulč je možné použiť slamu, suché lístie, seno, čečinu alebo aj vrstvu kompostu. Hrúbka mulčovacej vrstvy by mala byť aspoň 15-20 centimetrov.
Mulčovanie má viacero výhod. V prvom rade spomaľuje prenikanie mrazu do pôdy, vďaka čomu zostáva pôda pod mulčom dlhšie nezamrznutá alebo premŕza len do menšej hĺbky. To výrazne uľahčuje zimný zber, pretože nie je potrebné prekonávať tvrdú, zamrznutú kôru. Mulč tiež chráni hľuzy nachádzajúce sa tesne pod povrchom pred poškodením v prípade extrémnych mrazov bez snehovej pokrývky, ktorá by inak slúžila ako prirodzená izolácia.
Ďalšou dôležitou funkciou mulču je ochrana pôdnej štruktúry. Holá pôda vystavená zimným poveternostným vplyvom (mráz, dážď, vietor) je náchylná na eróziu a tvorbu pôdneho prísušku. Mulčovacia vrstva tento negatívny vplyv eliminuje, udržiava pôdu kyprú a chráni život v nej. Na jar, po poslednom zbere, sa zvyšky mulču môžu jednoducho zapracovať do pôdy, čím ju obohatia o cennú organickú hmotu.
Pred aplikáciou mulču je dobré zvážiť aj ochranu proti hlodavcom, ako sú hraboše alebo hryzce. Hrubá vrstva mulču im totiž môže poskytnúť ideálny úkryt a prístup k potrave počas zimy. Ak je v záhrade problém s hlodavcami, je potrebné prijať opatrenia, ako je nastraženie pascí alebo použitie plašičov ešte pred zamulčovaním. V extrémnych prípadoch môže byť bezpečnejšie vykopať väčšinu úrody a uskladniť ju iným spôsobom, a v zemi ponechať len sadbu na ďalší rok.
Zimný zber
Možnosť priebežného zimného zberu je jednou z najväčších výhod pestovania topinamburu. Aby bol zber čo najpohodlnejší, je dôležité mať správne náradie. Najvhodnejšie sú rýľovacie vidly, ktoré minimalizujú riziko poškodenia (preseknutia) hľúz pri ich vyberaní zo zeme. Pred samotným kopaním je potrebné odhrnúť vrstvu mulču a snehu z miesta, kde plánujeme zbierať. Zvyšky stoniek, ktoré sme na jeseň ponechali, nám presne ukážu stred trsu.
Zber by sa mal vykonávať počas dní, kedy teplota stúpne nad bod mrazu a pôda aspoň čiastočne povolí. Vykopávanie hľúz z hlboko zamrznutej pôdy je extrémne náročné, ak nie nemožné. Vďaka hrubej vrstve mulču však často stačí odstrániť len tenkú zamrznutú vrstvu na povrchu a pôda pod ňou je už kopateľná. Po vykopaní potrebného množstva hľúz je dôležité opäť vrátiť vrstvu mulču na pôvodné miesto, aby chránila zostávajúce hľuzy a pôdu pred ďalším premrznutím.
Vykopané hľuzy sa jemne očistia od najväčšej hliny, ale neodporúča sa ich umývať vodou, pokiaľ nejdú priamo na spracovanie. Tenká vrstva zeminy na povrchu pomáha chrániť ich jemnú šupku a zabraňuje ich rýchlemu vysychaniu. Hľuzy prinesené domov je najlepšie skladovať v chlade, napríklad v pivnici alebo v chladničke, a spotrebovať ich v priebehu niekoľkých dní až týždňa. Ich najlepšia kvalita a chrumkavosť je však zaručená priamo po vykopaní.
Pri zimnom zbere je dobré myslieť aj na budúcu sezónu. Je prakticky nemožné vybrať z pôdy úplne všetky hľuzy, a tie, ktoré zostanú, na jar opäť vyklíčia a zabezpečia úrodu v ďalšom roku. Ak však chceme mať porast organizovaný v riadkoch, je lepšie na jar pozemok dôkladne preryť, pozbierať všetky zostávajúce hľuzy a následne vysadiť len tie najkrajšie a najzdravšie do pripravených riadkov. Týmto spôsobom sa zabráni prílišnému zhusteniu porastu a udrží sa jeho vysoká produktivita.
Alternatívne metódy skladovania
Hoci prezimovanie v pôde je najideálnejšie, existujú situácie, kedy je potrebné alebo vhodnejšie hľuzy na jeseň vykopať a uskladniť iným spôsobom. Dôvodom môže byť napríklad extrémny výskyt hlodavcov, veľmi ťažká a zamokrená pôda, kde hrozí hniloba, alebo jednoducho potreba uvoľniť záhon na jesenné práce a výsadbu iných plodín. V takom prípade je potrebné zabezpečiť hľuzám podmienky čo najviac podobné tým v pôde.
Najlepšou alternatívou je skladovanie v chladnej a vlhkej pivnici. Hľuzy sa po zbere nechajú mierne obschnúť, ale neumývajú sa. Následne sa uložia do debničiek alebo vedier a presypú sa vlhkým materiálom, ktorý zabráni ich vysychaniu. Ideálny je vlhký piesok, rašelina alebo piliny. Materiál by mal byť len mierne vlhký, nie mokrý, aby hľuzy nezačali hniť. Takto uložené hľuzy vydržia v dobrej kondícii niekoľko mesiacov.
Ďalšou možnosťou je vytvorenie jednoduchej hrobli priamo v záhrade. Na tienistom a dobre odvodnenom mieste sa vyhĺbi jama hlboká asi 40-50 cm. Dno jamy sa vystelie pletivom proti hlodavcom. Na pletivo sa uloží vrstva hľúz, ktorá sa presype vrstvou piesku alebo zeminy, a takto sa striedajú vrstvy až do naplnenia jamy. Nakoniec sa jama zakryje zeminou a navrch sa nahrnie vrstva lístia alebo slamy ako izolácia. Z tejto hrobli je možné si hľuzy podľa potreby odoberať.
Pre krátkodobé skladovanie menšieho množstva hľúz je možné použiť aj chladničku. Neumyté hľuzy sa vložia do perforovaného plastového vrecka, aby sa zabránilo ich rýchlemu vysychaniu, ale zároveň aby mohli „dýchať“. V zásuvke na zeleninu vydržia zvyčajne jeden až dva týždne. Dlhšie skladovanie v chladničke sa neodporúča, pretože postupne strácajú vlhkosť a mäknú. Mrazenie surových hľúz sa neodporúča, pretože po rozmrazení zmenia svoju textúru a sú vhodné už len na prípravu pyré alebo polievok.
