Zabezpečenie správnej a vyváženej výživy je popri zavlažovaní a reze ďalším kľúčovým faktorom pre zdravý rast, odolnosť a predovšetkým pre oslnivé kvitnutie japonskej okrasnej čerešne. Tieto stromy, podobne ako všetky rastliny, potrebujú pre svoj život a vývoj celý rad makro a mikroprvkov, ktoré čerpajú z pôdy. Ak pôda neobsahuje dostatok týchto živín v prístupnej forme, je potrebné ich dodať formou hnojenia. Správne načasované a dávkované hnojenie podporí vitalitu stromu, zlepší kvalitu kvetov a posilní jeho obranyschopnosť voči chorobám a škodcom. Naopak, nesprávne alebo nadmerné hnojenie môže byť kontraproduktívne a stromu dokonca uškodiť.
Potreba živín japonskej okrasnej čerešne sa mení v závislosti od jej veku, vývojovej fázy a kvality pôdy, v ktorej rastie. Mladé stromy v prvých rokoch po výsadbe potrebujú vyvážený prísun živín, najmä dusíka, na podporu rastu koreňov, kmeňa a koruny. Dospelé stromy v plnej rodivosti majú zvýšené nároky na fosfor, ktorý podporuje tvorbu kvetných pukov, a draslík, ktorý zvyšuje odolnosť voči stresu, chorobám a mrazu. Chudobné, piesočnaté pôdy si vyžadujú pravidelnejšie dopĺňanie živín ako úrodné, hlinité pôdy bohaté na humus.
Najdôležitejšími makroprvkami pre japonskú čerešňu sú dusík (N), fosfor (P) a draslík (K). Dusík je nevyhnutný pre rast listov a výhonkov, dodáva im sýtozelenú farbu. Fosfor zohráva kľúčovú úlohu v energetickom metabolizme rastliny, podporuje rast koreňov a je nevyhnutný pre kvitnutie. Draslík reguluje vodný režim, posilňuje bunkové steny a zvyšuje celkovú odolnosť rastliny. Okrem týchto základných prvkov potrebuje strom aj celý rad mikroelementov, ako sú horčík, vápnik, železo, bór či mangán, ktoré sú síce potrebné v menších množstvách, no ich nedostatok môže spôsobiť vážne fyziologické poruchy.
Ideálnym prístupom k hnojeniu je kombinácia organických a minerálnych hnojív. Organické hnojivá, ako sú kompost, vyzretý maštaľný hnoj alebo rôzne rastlinné výluhy, nielenže dodávajú živiny postupne a v prirodzenej forme, ale tiež zlepšujú štruktúru pôdy, jej schopnosť zadržiavať vodu a podporujú život pôdnych mikroorganizmov. Minerálne (priemyselné) hnojivá naopak poskytujú živiny v koncentrovanej a rýchlo dostupnej forme, čo je výhodné najmä vtedy, keď je potrebné rýchlo riešiť akútny nedostatok nejakého prvku.
Pred začatím pravidelného hnojenia je vždy dobré poznať stav pôdy vo vašej záhrade. Ak si nie ste istí kvalitou pôdy alebo ak strom vykazuje známky podvýživy napriek hnojeniu, oplatí sa investovať do pôdneho rozboru. Ten vám presne ukáže, aké živiny v pôde chýbajú a aké je jej pH. Na základe výsledkov potom môžete zostaviť cielený plán hnojenia, ktorý bude presne zodpovedať potrebám vášho stromu a špecifikám vašej záhrady.
Ďalšie články na túto tému
Kedy a ako často hnojiť
Načasovanie hnojenia je rovnako dôležité ako výber správneho hnojiva. Hnojenie v nesprávnom čase môže byť neefektívne alebo dokonca škodlivé. Základné pravidlo znie, že hnojiť by sa malo predovšetkým počas vegetačného obdobia, kedy strom aktívne rastie a dokáže dodané živiny efektívne využiť. Hlavné hnojenie sa odporúča vykonávať na jar, od konca marca do apríla, tesne pred alebo na začiatku pučania. Táto jarná dávka poskytne stromu potrebnú energiu na tvorbu nových listov, výhonkov a kvetov.
Frekvencia hnojenia závisí od typu použitého hnojiva a stavu stromu. Ak používate pomaly sa uvoľňujúce hnojivá, či už organické (kompost) alebo minerálne (granulované), zvyčajne postačuje jedna aplikácia na jar. Tieto hnojivá uvoľňujú živiny postupne počas niekoľkých mesiacov, čím zabezpečujú stabilný prísun výživy. V prípade, že strom rastie v chudobnej pôde alebo vykazuje známky slabšieho rastu, môže byť prospešné pridať druhú, menšiu dávku hnojiva koncom jari alebo začiatkom leta, zvyčajne v júni.
Vyhnúť sa treba hnojeniu v druhej polovici leta a na jeseň, najmä hnojivami s vysokým obsahom dusíka. Dusík v tomto období podporuje rast nových, mäkkých výhonkov, ktoré by do zimy nestihli dostatočne vyzrieť a boli by veľmi náchylné na poškodenie mrazom. Neskoré hnojenie tak môže strom oslabiť a znížiť jeho mrazuvzdornosť. Jedinou výnimkou môže byť aplikácia jesenných hnojív s vysokým obsahom draslíka, ktoré naopak podporujú vyzrievanie pletív a pripravujú strom na zimu.
Nikdy nehnojte čerstvo vysadené stromy. V prvom roku po výsadbe si strom vystačí so živinami pridanými do výsadbovej jamy. Príliš skoré hnojenie by mohlo poškodiť citlivé, novovytvorené korene. S pravidelným hnojením začnite až v druhej sezóne po výsadbe. Rovnako dôležité je nehnojiť na suchú pôdu. Pred aplikáciou hnojiva je potrebné strom dôkladne zaliať, aby sa predišlo spáleniu koreňov a zabezpečila sa lepšia distribúcia živín v pôde.
Ďalšie články na túto tému
Výber správneho hnojiva
Na trhu je dostupné široké spektrum hnojív, a preto je dôležité vedieť si vybrať to správne pre potreby japonskej okrasnej čerešne. Voľba závisí od preferencií pestovateľa (organické vs. minerálne), od fázy vývoja stromu a od konkrétnych cieľov, ktoré chceme hnojením dosiahnuť. Ideálnou voľbou sú komplexné hnojivá určené priamo pre okrasné dreviny alebo kvitnúce stromy, ktoré majú vyvážený pomer základných živín.
Organické hnojivá sú pre pôdu a dlhodobé zdravie stromu najprospešnejšie. Kompost je považovaný za „zlato záhradkára“, pretože dodáva nielen živiny, ale aj organickú hmotu, ktorá zlepšuje štruktúru pôdy. Dobre vyzretý maštaľný hnoj je tiež vynikajúcim zdrojom živín, no musí byť aplikovaný s opatrnosťou, ideálne na jeseň, aby sa do jari stihol v pôde rozložiť. Ďalšími možnosťami sú rôzne organické granulované hnojivá, napríklad na báze rohoviny alebo kostnej múčky, ktoré uvoľňujú živiny pomaly a postupne.
Minerálne (priemyselné) hnojivá ponúkajú rýchly a cielený prísun živín. Sú dostupné vo forme granúl, ktoré sa zapracujú do pôdy, alebo ako rozpustné kryštály či tekutiny, ktoré sa aplikujú formou zálievky. Pri ich výbere je dôležité sledovať pomer N-P-K (dusík-fosfor-draslík). Na jarné hnojenie sú vhodné hnojivá s vyváženým pomerom alebo s mierne vyšším obsahom dusíka (napr. NPK 15-15-15). Na podporu kvitnutia sú lepšie hnojivá s vyšším obsahom fosforu a draslíka.
Pri používaní minerálnych hnojív je kľúčové dodržiavať odporúčané dávkovanie uvedené na obale. Predávkovanie môže viesť k zasoleniu pôdy, spáleniu koreňov a poškodeniu stromu. Granulované hnojivá rovnomerne rozhoďte po povrchu pôdy pod celou korunou stromu, nie len ku kmeňu, a jemne ich zapracujte do pôdy. Následne strom výdatne zalejte. Tekuté hnojivá aplikujte ako zálievku ku koreňom podľa návodu.
Príznaky nedostatku a nadbytku živín
Strom nám často sám napovie, či mu chýbajú alebo naopak prebývajú nejaké živiny. Pozorné sledovanie listov, kvetov a celkového rastu môže odhaliť nutričné problémy. Jedným z najčastejších príznakov je chloróza, čiže žltnutie listov. Spôsob, akým listy žltnú, môže napovedať, ktorý prvok chýba. Napríklad, nedostatok dusíka sa prejavuje celkovým zosvetlením až žltnutím starších listov a spomaleným rastom. Strom je slabý a má riedku korunu.
Nedostatok fosforu je menej častý, no môže sa prejaviť spomalením rastu a menšími, tmavozelenými až purpurovými listami. Výrazne sa znižuje aj intenzita kvitnutia. Nedostatok draslíka sa typicky prejavuje žltnutím a následným hnednutím a usychaním okrajov starších listov, ktoré vyzerajú ako spálené. Strom je tiež náchylnejší na napadnutie chorobami a horšie znáša sucho a mráz. Žltnutie listov, pri ktorom žilnatina zostáva zelená, je zase typickým príznakom nedostatku železa alebo horčíka, často spôsobeného príliš vysokým pH pôdy.
Rovnako problematický ako nedostatok môže byť aj nadbytok živín, najmä dusíka. Predávkovanie dusíkom vedie k bujnému, ale slabému rastu. Výhonky sú dlhé, tenké a listy sú tmavozelené, ale mäkké a vodnaté. Takýto strom je veľmi atraktívny pre škodcov, ako sú vošky, a je náchylný na hubové choroby. Nadbytok dusíka tiež potláča kvitnutie, pretože strom investuje všetku energiu do rastu vegetatívnych častí na úkor tvorby kvetných pukov.
Nadmerné hnojenie akýmkoľvek minerálnym hnojivom môže viesť k tzv. spáleniu koreňov. Vysoká koncentrácia solí v pôde odoberá vodu z koreňov osmotickým tlakom, čo vedie k ich poškodeniu a odumieraniu. Prejavuje sa to náhlym vädnutím, hnednutím a usychaním listov, aj keď je pôda vlhká. V takom prípade je jedinou záchranou okamžité prerušenie hnojenia a preplachovanie pôdy veľkým množstvom čistej vody, aby sa prebytočné soli vyplavili z koreňovej zóny.
Organické hnojenie a kompost
Organické hnojenie je pre japonskú okrasnú čerešňu najprirodzenejším a najšetrnejším spôsobom dodávania živín. Na rozdiel od minerálnych hnojív, organické materiály nielenže vyživujú rastlinu, ale predovšetkým vyživujú pôdu. Podporujú činnosť prospešných pôdnych mikroorganizmov, zlepšujú štruktúru pôdy, zvyšujú jej schopnosť zadržiavať vodu a prispievajú k tvorbe humusu, ktorý je základom pôdnej úrodnosti. Tento prístup je v súlade s princípmi udržateľného záhradníctva a prináša dlhodobé benefity.
Kompost je bezpochyby najlepším organickým hnojivom, aké môžete svojej čerešni dopriať. Dobre vyzretý kompost obsahuje vyvážený pomer makro aj mikroprvkov v ľahko prístupnej forme. Aplikuje sa na jar, kedy sa vrstva hrubá 3-5 cm rovnomerne rozprestrie pod korunu stromu a jemne zapracuje do vrchnej vrstvy pôdy. Kompost dodáva živiny postupne počas celej sezóny, takže nehrozí riziko predávkovania. Okrem toho funguje aj ako mulč, ktorý udržiava vlhkosť a potláča rast burín.
Ďalšou skvelou možnosťou je použitie dobre vyzretého maštaľného hnoja (kravského, konského). Je bohatý najmä na dusík a organickú hmotu. Dôležité je, aby bol hnoj skutočne vyzretý (minimálne rok starý), pretože čerstvý hnoj by mohol spáliť korene stromu. Ideálny čas na jeho aplikáciu je na jeseň, kedy sa rozloží na povrchu pôdy a živiny sa v priebehu zimy a jari postupne uvoľnia do pôdy. Na jar ho už len zľahka zapracujeme do pôdy.
Okrem kompostu a hnoja je možné použiť aj iné organické materiály. Drevený popol z čistého, chemicky neošetreného dreva je vynikajúcim zdrojom draslíka a vápnika, no treba ho používať s mierou, pretože zvyšuje pH pôdy. Rôzne rastlinné výluhy, napríklad zo žihľavy (bohatý na dusík) alebo kostihoja (bohatý na draslík), môžu slúžiť ako doplnkové tekuté hnojivo počas vegetácie. Ich príprava je jednoduchá a predstavujú rýchly zdroj živín pre strom.
Špecifické potreby a listová výživa
Niekedy, napriek pravidelnému hnojeniu do pôdy, môže strom trpieť nedostatkom určitých mikroelementov. Príčinou často nie je ich absencia v pôde, ale neschopnosť stromu prijať ich koreňmi. To sa stáva najmä v pôdach s nevhodným pH. Napríklad, vo vápenatých, zásaditých pôdach (s vysokým pH) je pre rastliny veľmi ťažké prijať železo, aj keď je ho v pôde dostatok. To vedie k typickej železitej chloróze, kedy listy žltnú, ale žilnatina zostáva zelená.
V takýchto prípadoch môže byť veľmi účinným a rýchlym riešením aplikácia listovej výživy. Listová výživa spočíva v postreku listov roztokom hnojiva, ktoré obsahuje chýbajúci prvok. Rastlina dokáže prijať živiny cez listy oveľa rýchlejšie ako cez korene, preto je účinok takmer okamžitý. Na trhu sú dostupné špeciálne hnojivá na list, často s mikroelementmi v chelátovej forme, ktorá je pre rastliny ľahko prijateľná.
Aplikácia listovej výživy by sa mala vykonávať skoro ráno alebo neskoro večer, keď nie je príliš teplo a slnko nesvieti priamo na listy. To zabráni rýchlemu odparovaniu roztoku a možnému popáleniu listov. Postrek by mal byť jemný a mal by pokryť hornú aj dolnú stranu listov, keďže na spodnej strane sa nachádza viac prieduchov, cez ktoré rastlina živiny prijíma. Listová výživa by však mala byť chápaná skôr ako doplnkové a rýchle riešenie akútneho problému.
Z dlhodobého hľadiska je vždy lepšie riešiť príčinu problému, a tou je v prípade chloróz najčastejšie nevhodné pH pôdy. Ak rozbor potvrdí príliš zásaditú pôdu, je potrebné ju postupne okysľovať. To sa dá dosiahnuť pridaním rašeliny, kyslých substrátov, alebo použitím špeciálnych hnojív s okysľujúcim účinkom (napríklad síran amónny). Úprava pH pôdy je dlhodobý proces, no je to jediný spôsob, ako trvalo zabezpečiť, aby bol strom schopný prijímať všetky potrebné živiny z pôdy.
