Rovnako ako človek potrebuje vyváženú stravu pre svoje zdravie, aj dula si pre svoj optimálny rast, vitalitu a bohatú úrodu vyžaduje dostatočný prísun živín z pôdy. Správne a cielené hnojenie je preto neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o tieto stromy. Pochopenie toho, ktoré živiny sú pre dulu kľúčové, v akom množstve a kedy ich potrebuje najviac, ti umožní vytvoriť efektívny plán hnojenia. Týmto spôsobom nielenže podporíš kvalitu a množstvo plodov, ale zároveň zvýšiš odolnosť stromu voči chorobám a nepriaznivým vplyvom prostredia.
Dula patrí medzi ovocné druhy so strednými nárokmi na živiny, čo znamená, že nie je extrémne náročná, ale bez pravidelného doplňovania živín sa nezaobíde. Najdôležitejšie sú pre ňu makroelementy: dusík (N), fosfor (P) a draslík (K), ktoré potrebuje vo väčších množstvách. Okrem nich sú však nevyhnutné aj ďalšie prvky, ako vápnik (Ca), horčík (Mg) a síra (S), a tiež mikroelementy ako železo (Fe), bór (B), mangán (Mn) a zinok (Zn), ktoré potrebuje síce v malých množstvách, no ich nedostatok môže spôsobiť vážne fyziologické poruchy.
Základom úspešného hnojenia je poznať svoju pôdu. Pred založením sadu alebo pri pravidelnej starostlivosti je veľmi užitočné nechať si urobiť agrochemický rozbor pôdy. Ten ti presne ukáže, aký je obsah jednotlivých živín a aké je pH tvojej pôdy. Na základe výsledkov rozboru môžeš hnojenie prispôsobiť presne na mieru potrebám stromov a podmienkam na tvojom pozemku. Týmto spôsobom sa vyhneš zbytočnému a neefektívnemu hnojeniu, ktoré môže byť nielen neekonomické, ale v prípade prehnojenia aj škodlivé pre rastliny a životné prostredie.
Hnojenie by malo byť vyvážené a pravidelné. Základom by malo byť organické hnojenie, ktoré nielenže dodáva živiny, ale predovšetkým zlepšuje štruktúru pôdy, podporuje jej schopnosť zadržiavať vodu a stimuluje život pôdnych mikroorganizmov. Organické hnojivá, ako sú kompost alebo maštaľný hnoj, uvoľňujú živiny postupne a dlhodobo. Minerálne hnojivá slúžia na rýchle a cielené doplnenie konkrétnych živín, ktoré v pôde chýbajú alebo ktoré strom potrebuje v určitej fáze svojho vývoja vo zvýšenej miere. Kombinácia organického a minerálneho hnojenia je často najlepšou cestou k úspechu.
Kľúčové živiny pre zdravý rast duly
Každá zo základných živín má v živote duly svoju nezastupiteľnú úlohu. Dusík (N) je motorom rastu. Je základným stavebným prvkom bielkovín, chlorofylu a nukleových kyselín. Jeho dostatok je nevyhnutný najmä na jar, kedy podporuje rast nových výhonkov, listov a celkový nárast zelenej hmoty. Strom s dostatkom dusíka má sýtozelené listy a vitálny vzhľad. Avšak, nadbytok dusíka, najmä v druhej polovici vegetácie, môže byť škodlivý, pretože podporuje bujný rast na úkor tvorby kvetov a plodov a znižuje mrazuvzdornosť dreva.
Fosfor (P) hrá kľúčovú úlohu v energetickom metabolizme rastliny. Je nevyhnutný pre tvorbu a vývoj koreňového systému, podporuje násadu kvetov, opeľovanie a vývoj semien v plodoch. Jeho dostatok je dôležitý najmä pre mladé stromy a pre zabezpečenie bohatej úrody. Fosfor sa v pôde pohybuje veľmi pomaly, preto je dôležité aplikovať fosforečné hnojivá priamo do koreňovej zóny, ideálne už pri príprave pôdy pred výsadbou alebo ich zapracovať do pôdy na jeseň.
Draslík (K) je známy ako prvok kvality. Ovplyvňuje vodný režim v rastline, zvyšuje jej odolnosť voči suchu, mrazu a chorobám. Podporuje vyzrievanie pletív a dreva, čo je dôležité pre úspešné prezimovanie. Draslík má tiež zásadný vplyv na kvalitu plodov – podporuje tvorbu cukrov, zlepšuje ich chuť, arómu, vyfarbenie a skladovateľnosť. Zvýšená potreba draslíka je najmä v druhej polovici vegetácie, počas rastu a dozrievania plodov.
Okrem týchto troch hlavných živín je dôležitý aj vápnik (Ca), ktorý spevňuje bunkové steny a je dôležitý pre štruktúru plodov, a horčík (Mg), ktorý je centrálnym atómom v molekule chlorofylu a je nevyhnutný pre fotosyntézu. Z mikroelementov je obzvlášť dôležitý bór (B), ktorého nedostatok môže spôsobiť zlé opelenie, deformácie plodov a ich praskanie. Železo (Fe) je zas kľúčové pre tvorbu chlorofylu a jeho nedostatok sa prejavuje typickou chlorózou (žltnutím) mladých listov.
Príznaky nedostatku a nadbytku živín
Schopnosť rozpoznať príznaky nedostatku živín ti umožní včas zasiahnuť a napraviť problém skôr, ako spôsobí vážnejšie škody. Nedostatok dusíka sa prejavuje celkovo slabým rastom, malými, svetlozelenými až žltkastými listami a predčasným opadávaním starších listov. Strom má málo prírastkov a úroda je slabá. Naopak, nadbytok dusíka vedie k bujnému, tmavozelenému olisteniu, tvorbe dlhých, nevyzretých výhonkov (vlkov) a slabej násade kvetov a plodov. Takéto stromy sú tiež náchylnejšie na napadnutie voškami a hubovými chorobami.
Nedostatok fosforu sa vizuálne prejavuje ťažšie. Rast je spomalený, listy môžu byť menšie a mať tmavší, modrozelený až fialovkastý nádych. Kvitnutie je slabé a násada plodov nízka. Nedostatok draslíka je viditeľnejší – prejavuje sa najprv na starších listoch, ktorých okraje začínajú od špičky žltnúť a neskôr hnednúť a schnúť, čo sa nazýva okrajová nekróza. Plody sú menšie, zle vyfarbené a majú mdlú chuť. Strom je celkovo menej odolný voči stresu.
Nedostatok horčíka sa prejavuje typickou medzižilkovou chlorózou na starších listoch – pletivo medzi žilkami žltne, zatiaľ čo samotné žilky zostávajú zelené. Neskôr sa môžu objaviť aj nekrotické škvrny. Nedostatok vápnika môže viesť k fyziologickým poruchám plodov, ako je napríklad pehovitosť. Najznámejším príznakom nedostatku železa je chloróza najmladších listov na vrcholoch výhonkov. Žilnatina zostáva sýtozelená, zatiaľ čo pletivo medzi ňou je svetložlté až takmer biele. Tento jav je typický pre pôdy s vysokým obsahom vápnika (zásadité pôdy), ktoré blokujú príjem železa.
Je dôležité si uvedomiť, že príznaky nedostatku jednej živiny môžu byť niekedy podobné príznakom nedostatku inej živiny alebo môžu byť zamenené s poškodením chorobami či škodcami. Preto je vizuálna diagnostika len prvým krokom a pre presné určenie problému je najlepší už spomínaný pôdny alebo listový rozbor. Taktiež pamätaj, že nadbytok jednej živiny môže blokovať príjem inej (antagonizmus živín), takže aj prehnojenie môže viesť k symptómom nedostatku.
Organické hnojenie
Organické hnojenie by malo tvoriť základ výživy duly. Jeho najväčšou výhodou je komplexný účinok – nedodáva len živiny, ale predovšetkým zlepšuje fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti pôdy. Organická hmota zvyšuje kyprosť a vzdušnosť ťažkých pôd, a naopak, v ľahkých piesočnatých pôdach zvyšuje ich schopnosť zadržiavať vodu a živiny. Navyše, je zdrojom energie pre pôdne mikroorganizmy, ktoré sú kľúčové pre rozklad organických látok a sprístupňovanie živín pre rastliny.
Najlepším a najdostupnejším organickým hnojivom je dobre vyzretý kompost. Kvalitný kompost obsahuje vyvážený pomer živín, ktoré sa uvoľňujú postupne, takže nehrozí riziko prehnojenia alebo popálenia koreňov. Kompost aplikuj na jeseň alebo skoro na jar tak, že ho rovnomerne rozprestriete pod korunu stromu a plytko zapracujete do pôdy. Odporúčaná dávka je približne 3-5 kg na meter štvorcový každé 2-3 roky. Kompost môžeš použiť aj ako mulč, ktorý navyše chráni pôdu pred vysychaním a potláča rast burín.
Ďalším vynikajúcim organickým hnojivom je maštaľný hnoj, ktorý je obzvlášť bohatý na dusík. Je však veľmi dôležité používať len dobre vyzretý, aspoň rok starý hnoj. Čerstvý hnoj obsahuje vysokú koncentráciu amoniaku, ktorý by mohol poškodiť korene stromu, a tiež môže obsahovať semená burín a zárodky chorôb. Maštaľný hnoj sa aplikuje na jeseň, kedy sa zaryje do pôdy, aby sa do jari stihol rozložiť a živiny boli dostupné pre rastliny. Dávkovanie by malo byť opatrné, zvyčajne okolo 2-4 kg na meter štvorcový raz za 3-4 roky.
Existujú aj ďalšie formy organického hnojenia. Zelené hnojenie spočíva vo vysiatí vhodných rastlín (napríklad ďatelina, horčica, facélia) pod stromy a ich následnom zapracovaní do pôdy pred kvitnutím. Tieto rastliny obohacujú pôdu o organickú hmotu a dusík (najmä bôbovité rastliny). Použiť môžeš aj rôzne komerčne vyrábané organické hnojivá vo forme granúl, ktoré sú jednoduché na aplikáciu a majú presne definovaný obsah živín. Príkladom sú hnojivá na báze slepačieho trusu, rohoviny alebo kostnej múčky.
Minerálne hnojivá a ich aplikácia
Minerálne (priemyselné) hnojivá slúžia na rýchle a cielené doplnenie živín, ktoré v pôde chýbajú alebo ktoré strom akútne potrebuje. Ich výhodou je vysoká koncentrácia živín a ich okamžitá dostupnosť pre rastliny. Na trhu je široká škála hnojív, od jednodruhových (obsahujúcich len jednu hlavnú živinu, napr. liadok amónny, síran draselný) až po viaczložkové (kombinované), ktoré obsahujú mix viacerých živín (napr. NPK, Cererit). Pri ich používaní je kľúčové dodržiavať odporúčané dávkovanie uvedené na obale.
Dusíkaté hnojivá sa aplikujú predovšetkým na jar, v období intenzívneho rastu. Prvá dávka sa môže podať skoro na jar, ešte pred pučaním, a druhá menšia dávka po odkvitnutí na podporu rastu letorastov a plodov. Od konca júna by sa už dusíkaté hnojivá nemali používať, aby výhonky stihli do zimy dobre vyzrieť. Fosforečné a draselné hnojivá sa v pôde pohybujú pomalšie, preto je najlepšie ich aplikovať na jeseň a zapracovať do pôdy, aby boli na jar dostupné koreňom. Draslík je dôležitý aj počas leta na podporu kvality plodov.
Aplikácia minerálnych hnojív by mala byť rovnomerná a cielená do oblasti koreňového systému. Hnojivo rozhoď po povrchu pôdy pod celým obvodom koruny stromu, kde sa nachádza najviac aktívnych koreňov. Vyhni sa aplikácii hnojiva tesne ku kmeňu. Po aplikácii je dôležité hnojivo plytko zapracovať do pôdy a následne strom výdatne zaliať. Voda pomôže rozpustiť granule a dopraviť živiny ku koreňom. Nikdy neaplikuj minerálne hnojivá na suchú pôdu, pretože by mohli spôsobiť popálenie koreňov.
Okrem granulovaných hnojív existuje aj možnosť listovej výživy. Ide o aplikáciu nízko koncentrovaného roztoku hnojiva priamo na listy. Táto metóda je vhodná na rýchle riešenie akútneho nedostatku niektorých prvkov, najmä mikroelementov (napr. železa pri chloróze). Živiny sú cez listy prijímané veľmi rýchlo a efektívne. Listová výživa však nenahrádza základné hnojenie do pôdy, slúži len ako jeho doplnok. Pri jej aplikácii je dôležité dodržať presnú koncentráciu, aby nedošlo k popáleniu listov, a postrek vykonávať skoro ráno alebo neskoro večer, nie na priamom slnku.
