Hoci je paulovnia plstnatá považovaná za pomerne odolný a nenáročný strom, ani jej sa nevyhýbajú určité choroby a škodcovia. Najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim jej zdravotný stav sú pestovateľské podmienky. Zdravá, silná a vitálna rastlina, pestovaná na vhodnom stanovisku s dostatkom slnka, v priepustnej pôde a s optimálnou zálievkou a výživou, si dokáže s väčšinou problémov poradiť sama vďaka svojej prirodzenej obranyschopnosti. Naopak, oslabené stromy, ktoré trpia stresom zo sucha, premokrenia, nedostatku živín alebo nevhodného stanoviska, sa stávajú ľahkým cieľom pre rôzne patogény a škodcov. Preto je najlepšou ochranou dôsledná prevencia a zabezpečenie optimálnych podmienok pre rast.
Problémy, ktoré môžu paulovniu postihnúť, možno rozdeliť do niekoľkých kategórií. Najčastejšie sa vyskytujú hubové choroby listov, ktoré síce zvyčajne neohrozujú život stromu, ale znižujú jeho estetickú hodnotu a pri silnom napadnutí ho môžu oslabiť. Oveľa nebezpečnejšie sú choroby postihujúce koreňový systém a drevné časti, ako sú rôzne druhy hniloby alebo rakovinové ochorenia, ktoré môžu viesť až k odumretiu celého stromu. Tieto problémy sú takmer vždy spojené s nevhodnými pôdnymi podmienkami, najmä s ťažkou a zamokrenou pôdou.
Čo sa týka škodcov, paulovnia v našich zemepisných šírkach nemá veľa špecializovaných nepriateľov. Napriek tomu sa na nej môžu príležitostne vyskytnúť bežní polyfágni škodcovia, ako sú vošky, ktoré cicajú šťavu z mladých výhonkov, alebo húsenice rôznych druhov motýľov, ktoré môžu spôsobovať požerky na listoch. Tieto napadnutia však len zriedka dosahujú takú intenzitu, aby bolo potrebné proti nim chemicky zasahovať. Dôležitá je pravidelná vizuálna kontrola stromu, ktorá umožňuje včas odhaliť akékoľvek anomálie a začať s riešením problému v jeho počiatočnom štádiu.
Kľúčom k úspešnej ochrane je teda predovšetkým prevencia. To zahŕňa výber správneho stanoviska, dôkladnú prípravu pôdy pred výsadbou, zabezpečenie správneho zavlažovacieho a výživového režimu a pravidelný, no citlivý rez na presvetlenie koruny. Ak sa napriek tomu nejaký problém vyskytne, je dôležité ho správne identifikovať a zvoliť adekvátny spôsob ochrany, pričom by sa mali uprednostňovať ekologické a šetrné metódy pred radikálnymi chemickými postrekmi, ktoré môžu narušiť rovnováhu v záhrade.
Hubové choroby listov
Najbežnejšou skupinou ochorení, ktoré postihujú paulovniu, sú hubové choroby listov. Tieto sa zvyčajne šíria v teplom a vlhkom počasí, najmä v lete a na jeseň. Jednou z najznámejších je múčnatka, ktorá sa prejavuje typickým bielym, akoby múčnym povlakom na vrchnej strane listov. Tento povlak je tvorený mycéliom huby a dá sa ľahko zotrieť prstom. Múčnatka síce strom priamo neusmrcuje, ale obmedzuje jeho schopnosť fotosyntézy, čo vedie k oslabeniu rastu a zníženiu estetickej hodnoty. Preventívne je dôležité zabezpečiť dobré prúdenie vzduchu v korune stromu pravidelným rezom a vyhýbať sa zavlažovaniu listov.
Ďalším častým problémom sú rôzne druhy listových škvŕn, ktoré spôsobujú huby z rodov ako Alternaria, Phyllosticta alebo Septoria. Tieto choroby sa prejavujú tvorbou okrúhlych alebo nepravidelných škvŕn na listoch, ktoré môžu byť hnedé, čierne alebo sivé, často s tmavším okrajom. Pri silnom napadnutí sa škvrny môžu spájať, čo vedie k predčasnému žltnutiu a opadávaniu listov. Ochrana spočíva predovšetkým v odstraňovaní a likvidácii opadaného lístia na jeseň, pretože huba v ňom prezimuje. Tým sa zníži infekčný tlak v nasledujúcom roku.
V prípade silného a opakovaného výskytu múčnatky alebo listových škvŕn je možné pristúpiť k chemickej ochrane. Na trhu je dostupných viacero fungicídnych prípravkov na báze síry, medi alebo syntetických účinných látok, ktoré sú proti týmto chorobám účinné. Postrek je potrebné vykonať pri prvých príznakoch napadnutia a v prípade potreby ho po 10-14 dňoch zopakovať. Vždy je však dôležité dôkladne si prečítať a dodržiavať pokyny na obale prípravku a postrek vykonávať za vhodného počasia, teda nie za silného slnka alebo dažďa.
Je potrebné zdôrazniť, že zdravý a dobre živený strom je voči týmto chorobám oveľa odolnejší. Správna výživa, najmä dostatok draslíka, spevňuje bunkové steny a sťažuje prienik patogénov do pletív. Naopak, prehnojenie dusíkom vedie k tvorbe mäkkých a vodnatých pletív, ktoré sú na napadnutie hubovými chorobami oveľa náchylnejšie. Preto je vyvážená výživa a celková dobrá kondícia stromu najlepšou a najúčinnejšou prevenciou.
Choroby koreňov a kmeňa
Ochorenia koreňového systému a kmeňa sú pre paulovniu oveľa nebezpečnejšie ako listové choroby a môžu viesť až k jej úhynu. Najčastejšou príčinou týchto problémov sú nevhodné pôdne podmienky, predovšetkým ťažká, nepriepustná a trvalo zamokrená pôda. V takomto prostredí dochádza k nedostatku kyslíka v koreňovej zóne, čo vedie k odumieraniu koreňov a následnej hnilobe, ktorú spôsobujú pôdne huby, ako napríklad Phytophthora. Prejavuje sa to postupným vädnutím a žltnutím listov, aj keď má strom zdanlivo dostatok vlahy. Prevencia je v tomto prípade jediným účinným riešením – výsadba do dobre priepustnej a prevzdušnenej pôdy.
Ďalším vážnym ochorením, ktoré môže postihnúť kmeň a konáre, je verticíliové vädnutie. Ide o cievne ochorenie spôsobené hubou Verticillium, ktorá preniká do rastliny cez korene a upcháva cievne zväzky. To bráni transportu vody a živín do koruny, čo sa prejavuje náhlym vädnutím a usychaním jednotlivých konárov alebo aj celých častí koruny. Na priereze postihnutého konára je často viditeľné zhnednutie cievnych zväzkov. Proti tejto chorobe neexistuje účinná chemická ochrana. Jedinou možnosťou je odrezanie a spálenie napadnutých častí a celková podpora vitality stromu.
Mechanické poškodenie kôry kmeňa, napríklad pri kosení trávy alebo neopatrnom reze, môže byť vstupnou bránou pre rôzne hubové a bakteriálne infekcie, ktoré spôsobujú rakovinu a nekrózu kôry. Tieto ochorenia sa prejavujú prepadnutými, tmavými a mokvajúcimi škvrnami na kmeni, z ktorých môže vytekať miazga. Postupne dochádza k odumieraniu kôry a lyka, čo narúša transport živín a môže viesť k postupnému odumieraniu stromu. Preto je nevyhnutné chrániť kmeň pred akýmkoľvek poranením a všetky väčšie rezné rany ošetriť stromovým balzamom.
Prevencia chorôb kmeňa a koreňov teda spočíva v niekoľkých základných zásadách. Prvou je výber správneho miesta s vhodnou pôdou. Druhou je opatrná manipulácia v okolí stromu, aby nedošlo k mechanickému poškodeniu kmeňa alebo zhutneniu pôdy v koreňovej zóne. Treťou je správna technika rezu, používanie čistého náradia a ošetrovanie rán. Ak sa tieto zásady dodržiavajú, riziko vážneho ochorenia drevných častí paulovnie je minimálne.
Živočíšni škodcovia
Paulovnia plstnatá je našťastie pomerne neatraktívna pre väčšinu bežných živočíšnych škodcov. Jej veľké listy sú pokryté jemnými chĺpkami, čo mnohým druhom hmyzu prekáža. Napriek tomu sa na nej, najmä na mladých a šťavnatých výhonkoch, môžu objaviť vošky. Tieto drobné cicavé škodce sa zhromažďujú v kolóniách na spodnej strane listov a na vegetačných vrcholoch, kde cicajú rastlinné šťavy. Pri silnom napadnutí môžu spôsobiť deformácie listov a spomalenie rastu. Okrem toho produkujú lepkavú medovicu, na ktorej sa môžu druhotne usídliť černe, huby tvoriace čierny povlak.
Proti voškám zvyčajne nie je potrebný radikálny chemický zásah. Často si s nimi poradia ich prirodzení nepriatelia, ako sú lienky, zlatoočky alebo pestrice. Ak je napadnutie lokálne, je možné ich zmyť silným prúdom vody alebo použiť ekologické prípravky na báze repkového oleja alebo draselného mydla. Tieto prípravky upchajú dýchacie otvory hmyzu. Chemické insekticídy by sa mali používať len v krajnom prípade, pretože ničia aj užitočný hmyz a narúšajú ekologickú rovnováhu v záhrade.
Okrem vošiek sa na listoch môžu príležitostne objaviť húsenice rôznych druhov motýľov, napríklad mory alebo spriadača amerického. Tieto húsenice vyžierajú do listov diery alebo celé plochy, čo pri silnom premnožení môže viesť až k holožerom. V prípade spriadača amerického sú charakteristické veľké pavučinové hniezda, v ktorých žijú húsenice. Ochrana spočíva v mechanickom odstraňovaní a likvidácii hniezd alebo jednotlivých húseníc. Pri masívnom výskyte je možné použiť biologické prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis, ktoré sú špecificky účinné proti húseniciam a sú šetrné k ostatnému hmyzu.
V niektorých oblastiach môžu mladé stromčeky ohroziť aj väčšie zvieratá. Kôru mladých kmeňov môže v zime ohrýzať zver, ako sú zajace alebo srny. Proti tomuto poškodeniu je účinnou ochranou použitie plastových alebo kovových chráničov kmeňa, prípadne oplotenie celej záhrady. V pôde môžu korene mladých sadeníc poškodiť hryzce alebo krtonôžky. Celkovo sa však dá povedať, že problémy so živočíšnymi škodcami sú pri pestovaní paulovnie skôr výnimočné a zriedka si vyžadujú intenzívnu ochranu.
Abiotické poškodenia a prevencia
Okrem chorôb a škodcov môže byť paulovnia poškodená aj nepriaznivými faktormi prostredia, ktoré sa označujú ako abiotické poruchy. Medzi najčastejšie patrí poškodenie mrazom, najmä u mladých rastlín. Neskoré jarné mrazy môžu spáliť čerstvo rašiace púčiky a mladé výhonky. Ešte nebezpečnejšie sú silné zimné mrazy v kombinácii s intenzívnym slnečným žiarením, ktoré môžu spôsobiť tzv. mrazové trhliny na kmeni. Kôra sa cez deň na slnku zohreje, v noci pri silnom mraze prudko ochladí a praskne. Prevenciou je ochrana kmeňa bielou farbou (vápenným mliekom) alebo obalením jutovinou.
Ďalším častým problémom je poškodenie slnečným úpalom. Hoci paulovnia miluje slnko, listy, ktoré nie sú zvyknuté na priame slnečné žiarenie (napríklad po pestovaní v skleníku), sa môžu pri náhlom vystavení slnku spáliť. Prejavuje sa to bielymi alebo hnedými nekrotickými škvrnami na listoch. Prevenciou je postupné otužovanie a privykanie mladých rastlín na vonkajšie podmienky. Poškodenie krupobitím môže na listoch zanechať diery a trhliny, čo je však skôr estetický problém a strom sa s ním zvyčajne rýchlo vyrovná.
Nedostatok alebo nadbytok vody sú tiež významnými stresovými faktormi. Dlhodobé sucho vedie k vädnutiu, žltnutiu a opadávaniu listov, spomaleniu rastu a celkovému oslabeniu stromu. Naopak, trvalé premokrenie pôdy vedie k hnilobe koreňov, strate ich funkcie a postupnému odumieraniu rastliny, ako už bolo spomenuté. Kľúčom k prevencii týchto problémov je správny výber stanoviska s vhodnou pôdou a nastavenie adekvátneho zavlažovacieho režimu prispôsobeného aktuálnym podmienkam.
Najlepšou prevenciou všetkých chorôb, škodcov a abiotických poškodení je komplexná a starostlivá starostlivosť. Voľba zdravého a odolného sadivového materiálu, výsadba na slnečné a chránené stanovisko do kvalitnej a priepustnej pôdy, vyvážená výživa a správna zálievka sú základné piliere, ktoré zabezpečia, že paulovnia bude silná, vitálna a schopná odolávať všetkým nástrahám. Pravidelná kontrola zdravotného stavu potom umožní včas odhaliť akýkoľvek začínajúci problém a efektívne ho riešiť.
