Hoci je lomikameň rozprestretý považovaný za pomerne odolnú a nenáročnú rastlinu, ani jemu sa občas nevyhnú problémy s chorobami a škodcami. Väčšina týchto problémov však úzko súvisí s nevhodnými pestovateľskými podmienkami, ktoré rastlinu oslabujú a robia ju náchylnejšou na napadnutie. Kľúčom k udržaniu zdravej rastliny je preto prevencia, ktorá zahŕňa správny výber stanovišťa, zabezpečenie vynikajúcej drenáže pôdy a primeranú zálievku. Pravidelná kontrola rastlín ti umožní včas odhaliť prvé príznaky a rýchlo zakročiť, čím zabrániš šíreniu problému a minimalizuješ prípadné škody. Poznaním najčastejších hrozieb budeš lepšie pripravený chrániť tento klenot tvojej skalky.
Najväčším nepriateľom lomikameňa je nadmerná vlhkosť, ktorá vytvára ideálne podmienky pre rozvoj hubových ochorení. Medzi najčastejšie patrí hniloba koreňov a koreňového krčka, spôsobená rôznymi pôdnymi patogénmi. Toto ochorenie je priamym dôsledkom príliš častej zálievky alebo nedostatočne priepustnej, ťažkej pôdy. Prejavuje sa vädnutím rastliny napriek vlhkej pôde, žltnutím a hnednutím listov a postupným odumieraním celých trsov. Prevencia je v tomto prípade jediným účinným riešením, pretože liečba je už prakticky nemožná.
Ďalším častým hubovým ochorením, ktoré sa môže objaviť najmä vo vlhkom a teplom počasí, je múčnatka. Na listoch a stonkách sa vytvára charakteristický biely až sivastý múčnatý povlak. Hoci múčnatka rastlinu zvyčajne nezabije, výrazne ju oslabuje, obmedzuje fotosyntézu a kazí jej estetický vzhľad. Dôležitá je opäť prevencia – zabezpečiť dostatočné prúdenie vzduchu okolo rastliny, vyhýbať sa zmáčaniu listov pri polievaní a neprehnojovať dusíkom. Pri prvých príznakoch napadnutia je potrebné odstrániť postihnuté časti a použiť vhodný fungicídny prípravok.
Okrem hubových ochorení môžu lomikameň napadnúť aj niektorí škodcovia. Medzi najbežnejších patria vošky, ktoré sa zvyčajne zdržiavajú na mladých výhonkoch a kvetných pukoch, kde cicajú rastlinné šťavy. Ich prítomnosť vedie k deformácii listov a kvetov a oslabeniu rastliny. Vošky navyše vylučujú lepkavú medovicu, na ktorej sa môžu druhotne usídliť huby (čerňovky). Pri slabšom napadnutí ich môžeš zmyť prúdom vody alebo použiť prípravky na báze oleja či mydla; pri silnejšom zamorení je potrebné siahnuť po vhodnom insekticíde.
V neposlednom rade môžu byť problémom aj slimáky a slizniaky, najmä na jar, keď si pochutnávajú na mladých, krehkých lístkoch a výhonkoch. Ich prítomnosť spoznáš podľa nepravidelne vyhryzených dier na listoch a striebristých slizových stôp. Účinnou ochranou je pravidelný zber, nastraženie rôznych pascí (napríklad s pivom) alebo použitie ekologických či chemických granulovaných prípravkov proti slimákom. Dôležité je udržiavať okolie rastlín čisté a bez úkrytov, ako sú vysoká tráva alebo hromady lístia.
Hniloba koreňov a koreňového krčka
Hniloba koreňov a koreňového krčka je bezpochyby najzávažnejším a najčastejším ochorením, ktoré postihuje lomikameň rozprestretý. Je takmer výlučne spôsobená nesprávnymi pestovateľskými podmienkami, konkrétne nadmernou vlhkosťou v pôde. Pôvodcami sú rôzne pôdne huby (napr. z rodov Phytophthora, Pythium, Fusarium), ktoré sa v anaeróbnom, premočenom prostredí aktivizujú a napádajú koreňový systém rastliny. Keď sú korene dlhodobo vo vode, nemajú dostatok kyslíka, slabnú a stávajú sa ľahkou korisťou pre tieto patogény.
Príznaky sa najprv objavujú na koreňoch, ktoré hnednú, mäknú a stávajú sa kašovitými. Keďže korene sú skryté v pôde, prvé viditeľné symptómy na nadzemnej časti sa prejavia až v pokročilom štádiu ochorenia. Rastlina začne vädnúť, aj keď je pôda vlhká, pretože poškodené korene už nedokážu prijímať vodu. Listy postupne žltnú, hnednú a odumierajú, často od spodnej časti rastliny smerom nahor. Celý trs stráca vitalitu, prestáva rásť a nakoniec sa dá ľahko vytiahnuť zo zeme, pretože koreňový systém je už úplne zničený.
Boj s týmto ochorením je veľmi náročný a v pokročilom štádiu prakticky nemožný. Najdôležitejšia je preto prevencia. Už pri výsadbe treba zabezpečiť, aby bola pôda extrémne dobre priepustná. Vytvorenie drenážnej vrstvy na dne výsadbovej jamy a primiešanie piesku alebo štrku do substrátu je nevyhnutnosťou, najmä v ťažších pôdach. Kľúčové je tiež dodržiavanie správneho zálievkového režimu – polievať až vtedy, keď vrchná vrstva pôdy preschne, a nikdy nenechať rastlinu stáť vo vode.
Ak zistíš počiatočné príznaky hniloby, môžeš sa pokúsiť rastlinu zachrániť. Opatrne ju vyber zo zeme, dôkladne opláchni korene a ostrým nožom odstráň všetky napadnuté, hnedé a mäkké časti až po zdravé, biele pletivo. Rezy ošetri práškovým fungicídom alebo dreveným uhlím. Následne rastlinu zasaď do nového, suchého a dobre priepustného substrátu, ideálne do kvetináča, kde budeš mať lepšiu kontrolu nad vlhkosťou. Po presadení polievaj veľmi striedmo, až kým sa neobjavia známky nového rastu.
Múčnatka a iné hubové ochorenia listov
Múčnatka je ďalším častým hubovým ochorením, ktoré môže lomikameň postihnúť, najmä v obdobiach s vysokou vzdušnou vlhkosťou a striedajúcimi sa teplotami. Prejavuje sa typickým bielym, múčnatým povlakom na povrchu listov, stoniek a niekedy aj kvetov. Tento povlak je tvorený mycéliom huby, ktorá parazituje na rastline a odoberá jej živiny. Napadnuté časti môžu postupne žltnúť, hnednúť a deformovať sa. Hoci múčnatka zriedkavo spôsobí úhyn celej rastliny, výrazne ju oslabuje a znižuje jej estetickú hodnotu.
Prevencia je opäť najlepšou stratégiou. Zabezpeč dostatočný priestor medzi jednotlivými rastlinami, aby okolo nich mohol voľne prúdiť vzduch. To pomáha rýchlemu osychaniu listov a znižuje vlhkosť, ktorú huba potrebuje na svoj rozvoj. Pri polievaní sa vyhýbaj kropeniu listov a vodu aplikuj priamo ku koreňom, ideálne ráno. Vyvážené hnojenie je tiež dôležité, pretože prehnojenie dusíkom vedie k tvorbe mäkkých pletív, ktoré sú na múčnatku náchylnejšie.
Pri prvom výskyte múčnatky je dôležité okamžite konať. Odstráň a znič všetky silne napadnuté časti rastliny, aby si zabránil ďalšiemu šíreniu spór. Pri slabšom napadnutí môžeš vyskúšať ekologické postreky, napríklad na báze sódy bikarbóny, oleja alebo srvátky. V prípade silnejšieho alebo opakovaného výskytu je potrebné použiť systémové alebo kontaktné fungicídy určené na boj proti múčnatke. Postrek je potrebné aplikovať dôkladne na obe strany listov a zvyčajne ho treba po 7-10 dňoch zopakovať.
Okrem múčnatky sa môžu na listoch objaviť aj iné hubové ochorenia, ako napríklad rôzne listové škvrnitosti. Tie sa prejavujú hnedými, čiernymi alebo sivými škvrnami, ktoré sa môžu postupne zväčšovať a splývať. Princípy prevencie a kontroly sú veľmi podobné ako pri múčnatke – odstraňovanie napadnutých listov, zabezpečenie dobrej cirkulácie vzduchu a v prípade potreby aplikácia širokospektrálnych fungicídov. Udržiavanie čistoty v okolí rastlín a odstraňovanie opadaného lístia na jeseň tiež pomáha znižovať infekčný tlak v nasledujúcej sezóne.
Vošky a iní cicaví škodcovia
Vošky patria medzi najbežnejších škodcov, ktorí môžu napadnúť lomikameň rozprestretý, najmä na jar a začiatkom leta. Tieto malé, zvyčajne zelené alebo čierne chrobáčiky sa zhromažďujú v kolóniách na najmladších a najšťavnatejších častiach rastliny, ako sú vegetačné vrcholy, mladé listy a kvetné puky. Cicaním rastlinných štiav spôsobujú deformácie, krútenie listov a zakrpatený rast. Okrem priameho poškodenia rastlinu oslabujú a môžu prenášať aj vírusové ochorenia.
Charakteristickým znakom prítomnosti vošiek je aj lepkavá tekutina nazývaná medovica, ktorú vylučujú. Táto medovica nielenže znečisťuje rastlinu, ale vytvára aj živnú pôdu pre rast čiernych húb (čerňoviek), ktoré pokrývajú listy čiernym povlakom a znižujú ich schopnosť fotosyntézy. Prítomnosť vošiek často priláka aj mravce, ktoré si medovicu obľúbili a vošky si „chovajú“ a ochraňujú pred ich prirodzenými nepriateľmi, ako sú lienky, zlatoočky a pestrice.
Ochrana proti voškám by mala začať podporou prirodzených predátorov v záhrade. Pri slabom napadnutí môžeš vošky mechanicky odstrániť – rozpučiť ich prstami alebo zmyť silným prúdom vody. Účinné sú aj domáce postreky na báze mydlovej vody alebo výluhu z tabaku či pŕhľavy. Ak je napadnutie silnejšie, je možné použiť komerčné ekologické prípravky na báze repkového oleja alebo draselného mydla, ktoré škodcov udusia. Ako poslednú možnosť je možné siahnuť po systémových alebo kontaktných insekticídoch.
Okrem vošiek sa na lomikameni môžu príležitostne vyskytnúť aj iní cicaví škodcovia, ako napríklad roztočce (svilušky), najmä v horúcom a suchom počasí. Ich prítomnosť sa prejavuje jemnými pavučinkami na spodnej strane listov a drobnými žltými bodkami na listoch, ktoré postupne splývajú a listy usychajú. Proti roztočcom pomáha zvýšenie vzdušnej vlhkosti (napr. rosením) a použitie špeciálnych akaricídov. Pravidelná kontrola spodnej strany listov je kľúčová pre včasné odhalenie týchto drobných škodcov.
Slimáky, slizniaky a iní škodcovia
Slimáky a slizniaky môžu byť vážnym problémom najmä pre mladé rastliny lomikameňa alebo na jar, keď rašia nové, krehké výhonky. Títo noční škodcovia zanechávajú za sebou charakteristické nepravidelné diery v listoch a striebristé slizové stopy. Počas dňa sa ukrývajú na vlhkých a tienistých miestach, napríklad pod kameňmi, doskami alebo v hustej vegetácii. Udržiavanie čistoty v okolí skaliek a záhonov a odstraňovanie potenciálnych úkrytov je prvým krokom k zníženiu ich populácie.
Existuje niekoľko spôsobov, ako proti nim bojovať. Jednou z najúčinnejších a najekologickejších metód je ich pravidelný ručný zber, najmä večer po zotmení alebo skoro ráno, keď sú najaktívnejšie. Účinné sú aj rôzne pasce, napríklad nádoby čiastočne zakopané do zeme a naplnené pivom, ktoré slimáky priláka a utopí. Okolo rastlín môžeš tiež vytvoriť bariéry z materiálov, ktoré slimáky neradi prekonávajú, ako sú podrvené vaječné škrupiny, piliny, kávová usadenina alebo ostrý piesok.
Ak sú tieto metódy neúčinné, je možné použiť komerčné návnady vo forme granúl. Na trhu sú dostupné ekologické prípravky na báze fosforečnanu železitého, ktoré sú bezpečné pre domáce zvieratá a iné živočíchy, ako aj účinnejšie, ale potenciálne toxickejšie chemické prípravky na báze metaldehydu. Pri ich použití je potrebné dôsledne dodržiavať návod na použitie a dbať na bezpečnosť.
Zriedkavejšie môžu korene lomikameňa poškodzovať larvy rôznych chrobákov, ako sú chrústy (pandravy) alebo kováčiky (drôtovce), ktoré žijú v pôde. Ich prítomnosť sa prejaví náhlym vädnutím a odumieraním rastliny bez zjavnej príčiny na nadzemnej časti. Pri vykopaní rastliny nájdeš v okolí koreňov biele, tučné larvy. Ochrana spočíva v hlbokom prekopaní pôdy pred výsadbou a ručnom zbere lariev, alebo v použití pôdnych insekticídov či parazitických hlístic (nematód), ktoré larvy aktívne napádajú.
