Kotúč plocholistý je vo všeobecnosti považovaný za veľmi odolnú a zdravú rastlinu, ktorá v záhrade netrpí mnohými problémami. Jeho robustná stavba, tuhé listy a celková nenáročnosť ho robia menej atraktívnym pre mnohých bežných škodcov a choroby. Avšak, žiadna rastlina nie je úplne imúnna a aj kotúč môže byť za určitých, pre neho nepriaznivých podmienok, napadnutý niektorými patogénmi alebo škodcami. Kľúčom k udržaniu zdravej rastliny je predovšetkým prevencia, ktorá spočíva v zabezpečení optimálnych pestovateľských podmienok – plné slnko, vynikajúca drenáž a chudobná pôda. Väčšina problémov totiž pramení práve z nedodržania týchto základných požiadaviek.
Najväčším nepriateľom kotúča nie je škodca ani choroba, ale nevhodné stanovište, konkrétne nadmerná vlhkosť pôdy. Trvalo mokrá alebo zle odvodnená pôda je hlavnou príčinou najzávažnejšieho problému, ktorým je hniloba koreňov a koreňového krčka. Toto ochorenie je spôsobené pôdnymi hubami (napr. z rodov Phytophthora, Pythium), ktoré sa aktivujú v anaeróbnych (bez prístupu vzduchu) podmienkach v premočenej pôde. Poškodené korene nedokážu zásobovať rastlinu vodou a živinami, čo vedie k jej vädnutiu, žltnutiu a postupnému odumieraniu. Prevencia je v tomto prípade jediným účinným riešením.
Zabezpečenie dokonale priepustnej pôdy je preto absolútnou prioritou. V ťažkých pôdach je nevyhnutné vytvoriť drenážnu vrstvu zo štrku alebo zapracovať do pôdy veľké množstvo piesku. Výsadba na vyvýšenom záhone je tiež skvelým riešením. Dôležité je tiež vyhnúť sa organickému mulču, ktorý udržuje vlhkosť okolo koreňového krčka. Ak už k hnilobe dôjde, záchrana rastliny je veľmi obťažná až nemožná. Preto je lepšie venovať všetku energiu prevencii než neskoršej liečbe.
Ďalším dôležitým preventívnym opatrením je zabezpečenie dostatočnej cirkulácie vzduchu okolo rastliny. Toho dosiahneš dodržaním správnych rozostupov pri výsadbe (aspoň 40-50 cm) a neumiestňovaním kotúča do príliš hustých a uzavretých porastov. Dobré prúdenie vzduchu pomáha rýchlo osušiť listy po daždi alebo rose, čím sa výrazne znižuje riziko vzniku listových hubových ochorení, ako je napríklad múčnatka. Zdravá a silná rastlina, ktorá rastie v optimálnych podmienkach, je vo všeobecnosti oveľa odolnejšia voči akýmkoľvek patogénom a škodcom.
Hubové choroby: Hniloba koreňov a múčnatka
Ako už bolo spomenuté, hniloba koreňov je najzávažnejším ochorením, ktoré môže kotúč postihnúť. Príznaky sa často prejavia až v pokročilom štádiu, kedy je už neskoro na záchranu. Rastlina začne vädnúť, aj keď je pôda vlhká, jej spodné listy žltnú a stonky pri báze mäknú a hnednú. Pri vytiahnutí zo zeme sú korene tmavé, kašovité a majú nepríjemný zápach. Toto ochorenie je priamym dôsledkom premočenej a nepriepustnej pôdy. Chemická ochrana fungicídmi je v záhradných podmienkach málo účinná, preto je prevencia založená na správnej príprave pôdy a výbere stanovišťa absolútne kľúčová.
Ďalšou hubovou chorobou, ktorá sa môže na kotúči občas vyskytnúť, je múčnatka. Prejavuje sa typickým bielym až sivastým múčnatým povlakom na listoch, stonkách a niekedy aj na kvetoch. Múčnatka sa šíri najmä v teplom a vlhkom počasí s nedostatočným prúdením vzduchu. Hoci zvyčajne nespôsobí úhyn rastliny, oslabuje ju, znižuje jej estetickú hodnotu a môže viesť k deformácii a predčasnému usychaniu listov. Napadnutie múčnatkou je často signálom, že rastlina rastie v nevhodných podmienkach – v polotieni alebo v príliš hustej výsadbe.
Prevencia proti múčnatke spočíva v zabezpečení slnečného a vzdušného stanovišťa. Nezalievaj rastliny na listy, najmä nie večer. Pri prvých príznakoch napadnutia odstráň a znič všetky postihnuté časti rastliny, aby sa choroba ďalej nešírila. Pri silnejšom výskyte je možné použiť fungicídy na báze síry alebo lecitínu, prípadne ekologické postreky (napr. zmes vody a mlieka alebo jedlej sódy). Silná a zdravá rastlina v dobrých podmienkach je však voči múčnatke pomerne odolná.
Menej často sa môžu vyskytnúť aj iné listové škvrnitosti spôsobené rôznymi druhmi húb. Tieto sa prejavujú ako hnedé, čierne alebo sivé škvrny na listoch, ktoré sa môžu postupne zväčšovať a splývať. Podobne ako pri múčnatke, aj tu je najlepšou ochranou prevencia – vzdušné stanovište, odstraňovanie napadnutých listov a udržiavanie čistoty v okolí rastliny. Vo väčšine prípadov tieto choroby nepredstavujú pre kotúč vážne ohrozenie.
Živočíšni škodcovia: Vošky a iný hmyz
Kotúč plocholistý nie je pre väčšinu živočíšnych škodcov príliš atraktívny, a to vďaka svojim tuhým, pichľavým listom a stonkám. Napriek tomu sa na ňom môžu občas objaviť niektorí bežní škodcovia, najmä ak je rastlina oslabená nevhodnými pestovateľskými podmienkami. Najčastejšie sa môžeš stretnúť s voškami, ktoré napádajú najmä mladé a mäkké výhonky, puky a spodné strany listov. Vošky cicajú rastlinné šťavy, čo môže viesť k deformácii rastu, žltnutiu listov a celkovému oslabeniu rastliny. Okrem toho vylučujú lepkavú medovicu, na ktorej sa môžu usádzať sadzovité huby.
Výskyt vošiek je často spojený s prehnojením rastliny dusíkom, ktorý podporuje tvorbu mäkkých a šťavnatých pletív, ktoré sú pre vošky ľahko dostupné. Prevencia teda spočíva v striedmom hnojení alebo úplnom vynechaní hnojenia. Pri slabšom napadnutí je možné vošky zmyť silným prúdom vody alebo ich mechanicky zotrieť. Účinné sú aj ekologické postreky na báze oleja (napr. repkový olej) alebo draselného mydla. Dôležitá je aj podpora prirodzených predátorov vošiek, ako sú lienky, zlatoočky a pestrice, ktorých prilákaš do záhrady pestovaním rozmanitých kvitnúcich rastlín.
Iný hmyz sa na kotúči vyskytuje len zriedka. Občas sa môžu objaviť larvy rôznych motýľov alebo chrobákov, ktoré môžu spôsobovať požerky na listoch, ale zvyčajne nejde o kalamitné premnoženie, ktoré by rastlinu vážne ohrozilo. Tuhá štruktúra listov väčšinu z nich odrádza. Vždy je dobré pravidelne kontrolovať stav rastlín, aby si prípadný problém zachytil včas. Vo väčšine prípadov však nie je potrebný žiadny chemický zásah.
Naopak, kvety kotúča sú veľkým lákadlom pre užitočný hmyz. Sú bohatým zdrojom nektáru a peľu pre včely, čmeliaky, motýle a mnoho ďalších opeľovačov. Pestovaním kotúča tak aktívne prispievaš k podpore biodiverzity vo svojej záhrade. Prítomnosť tohto hmyzu je znakom zdravej a vyváženej záhrady, kde sú škodcovia prirodzene regulovaní svojimi predátormi.
Slimáky a slizniaky
Mladé, čerstvo rašiace listy kotúča môžu byť na jar lákadlom pre slimáky a slizniaky. Títo mäkkýše dokážu počas noci spôsobiť značné škody na mladých rastlinách, ktorých listy sú ešte krehké a nie sú plne vyvinuté. Požerky od slimákov spoznáš podľa nepravidelne vyhryzených dier v listoch a lesklých slizových stôp v okolí rastliny. Akonáhle však rastlina zosilnie a jej listy sa stanú tuhými a pichľavými, pre slimáky prestáva byť zaujímavá. Problém sa teda týka najmä jarnej fázy rastu.
Existuje niekoľko spôsobov, ako ochrániť mladé rastliny. Jednou z najúčinnejších a najekologickejších metód je ich pravidelný ručný zber, najmä večer po daždi alebo skoro ráno, kedy sú najaktívnejšie. Okolo rastlín môžeš tiež vytvoriť bariéry z materiálov, ktoré slimáky neradi prekonávajú, ako sú podrvené vaječné škrupiny, ostrý piesok, piliny alebo kávová usadenina. Tieto bariéry je však potrebné po každom daždi obnovovať.
Ďalšou možnosťou sú pivné pasce. Do zeme zakop nádobu (napr. kelímok od jogurtu) tak, aby jej okraj bol v úrovni terénu, a naplň ju do polovice pivom. Vôňa piva slimáky priláka, spadnú do nádoby a utopia sa. Pasce je potrebné pravidelne kontrolovať a čistiť. V prípade silného premnoženia je možné siahnuť aj po ekologických granulách na báze fosforečnanu železitého, ktoré sú pre iné zvieratá a domáce miláčiky neškodné, no pre slimáky sú toxické.
Dôležitá je aj prevencia, ktorá spočíva v udržiavaní poriadku v záhrade. Odstraňuj miesta, kde sa slimáky počas dňa radi ukrývajú – vysokú trávu, kopy lístia, staré dosky a kamene. Podporuj tiež ich prirodzených nepriateľov, ako sú ježkovia, jašterice, ropuchy a niektoré druhy vtákov. Kombináciou týchto metód môžeš účinne ochrániť mladé rastliny kotúča bez použitia škodlivej chémie.
Fyziologické poruchy a abiotický stres
Okrem chorôb a škodcov môže kotúč trpieť aj rôznymi fyziologickými poruchami, ktoré sú spôsobené nevhodnými podmienkami prostredia, teda abiotickým stresom. Tieto problémy nie sú spôsobené žiadnym patogénom, ale sú reakciou rastliny na nepriaznivé faktory, ako je nedostatok svetla, extrémne teploty, nevhodná pôda alebo zlá výživa. Rozpoznanie týchto príznakov je dôležité, pretože náprava spočíva v zlepšení pestovateľských podmienok.
Najčastejším problémom je poliehanie stoniek. Hoci kotúč má prirodzene pevné a vzpriamené stonky, v niektorých prípadoch sa môžu ohýbať a padať na zem. Hlavnou príčinou je zvyčajne nedostatok svetla alebo nadbytok živín, najmä dusíka. V polotieni sa rastlina „vyťahuje“ za svetlom, jej stonky sú dlhšie, tenšie a slabšie. Podobne, v príliš bohatej pôde rastie príliš rýchlo a bujne, čo vedie k tvorbe slabých pletív. Riešením je presadenie na slnečnejšie miesto (ak je to ešte možné) a absolútne zastavenie hnojenia.
Slabé alebo žiadne kvitnutie je ďalším častým signálom, že niečo nie je v poriadku. Opäť, najpravdepodobnejšou príčinou je nedostatok priameho slnečného svitu. Kotúč potrebuje minimálne 6 hodín slnka denne, aby bohato kvitol. Ďalšou príčinou môže byť príliš úrodná pôda, kedy rastlina investuje všetku energiu do rastu listov na úkor kvetov. V zriedkavých prípadoch môže byť na vine aj extrémne sucho počas tvorby pukov, hoci vo všeobecnosti je rastlina voči suchu veľmi odolná.
Poškodenie mrazom sa môže vyskytnúť najmä na mladých rastlinách alebo v prípade neskorých jarných mrazov, ktoré môžu poškodiť čerstvo rašiace listy. Dospelé rastliny sú plne mrazuvzdorné. Poškodenie zimnou vlhkosťou je oveľa závažnejšie. Stagnujúca voda v pôde počas zimy vedie k odhnívaniu koreňov, čo sa prejaví na jar tým, že rastlina vôbec nevyraší alebo vyraší veľmi slabo. Prevenciou je opäť a predovšetkým dokonalá drenáž. Správnym výberom stanovišťa a prípravou pôdy sa dá predísť väčšine týchto fyziologických problémov.
