Jarabina brekyňová je vo všeobecnosti považovaná za drevinu s vysokou prirodzenou odolnosťou voči chorobám a škodcom, čo z nej robí atraktívnu voľbu pre ekologické a nízkoúdržbové pestovanie. Avšak, ani tento robustný strom nie je úplne imúnny voči napadnutiu rôznymi patogénmi a škodlivým hmyzom, najmä ak sú pestovateľské podmienky nepriaznivé a strom je oslabený. Kľúčom k udržaniu dobrého zdravotného stavu je prevencia, ktorá zahŕňa správny výber stanovišťa, zabezpečenie optimálnej výživy a včasné agrotechnické zásahy. Včasné rozpoznanie symptómov a správna identifikácia problému sú rozhodujúce pre účinnú a cielenú ochranu.
Základom prevencie je vytvorenie takých podmienok, v ktorých sa strom cíti dobre a je prirodzene vitálny. Zdravý strom, rastúci na slnečnom a vzdušnom mieste v dobre priepustnej pôde, dokáže oveľa lepšie odolávať infekčnému tlaku. Dôležitá je správne zapestovaná, vzdušná koruna, ktorá po daždi rýchlo presychá, čím sa znižuje riziko vzniku a šírenia hubových ochorení. Naopak, prehustená a zatienená koruna vytvára ideálnu mikroklímu pre rozvoj patogénov. Pravidelný udržiavací rez, ktorým sa odstraňujú choré, poškodené a križujúce sa konáre, je preto jedným z najdôležitejších preventívnych opatrení.
Rovnako dôležitá je aj hygiena v sade alebo záhrade. Na jeseň je nevyhnutné dôsledne vyhrabať a odstrániť všetko opadané lístie, pretože práve na ňom prezimuje mnoho hubových patogénov, ako napríklad pôvodca chrastavitosti. Rovnako treba zo stromov odstrániť všetky mumifikované plody, ktoré sú zdrojom infekcie moniliózy pre nasledujúci rok. Tieto jednoduché, ale dôsledne vykonávané opatrenia dokážu výrazne znížiť infekčný tlak v nasledujúcej sezóne a obmedziť potrebu chemických postrekov.
V rámci integrovanej ochrany rastlín je dôležité podporovať aj prirodzených nepriateľov škodcov. Vytváranie rozmanitého prostredia v záhrade, napríklad výsadbou kvitnúcich bylín, ktoré poskytujú potravu a úkryt pre užitočný hmyz ako sú lienky, zlatoočky či dravé bzdochy, pomáha udržiavať populácie škodcov pod kontrolou. Inštalácia vtáčích búdok a hmyzích hotelov tiež prispieva k biologickej rovnováhe. Chemická ochrana by mala byť vždy až poslednou možnosťou, pričom treba uprednostňovať selektívne prípravky, ktoré sú šetrné k užitočným organizmom.
Hubové choroby
Najvýznamnejšou hubovou chorobou, ktorá môže postihnúť jarabinu brekyňovú, podobne ako jablone a hrušky, je chrastavitosť (Venturia inaequalis). Infekcia sa prejavuje tvorbou olivovozelených až čiernych škvŕn na listoch, ktoré neskôr hnednú a nekrotizujú. Pri silnom napadnutí môžu listy predčasne opadávať. Na plodoch sa tvoria podobné, tmavé, korkovité škvrny, ktoré môžu praskať, čo otvára cestu sekundárnym infekciám a znižuje skladovateľnosť plodov. Choroba sa šíri najmä za daždivého a teplého počasia na jar.
Prevencia chrastavitosti spočíva predovšetkým v dôkladnej likvidácii opadaného lístia na jeseň, kde huba prezimuje. Vzdušný rez koruny, ktorý zabezpečí rýchle osychanie listov, je taktiež kľúčový. V prípade, že bol v predchádzajúcom roku silný infekčný tlak, je možné vykonať preventívny postrek v predjarnom období, ešte pred pučaním, prípravkami na báze medi. Počas vegetácie, v období zvýšeného rizika infekcie, je možné použiť fungicídy na báze síry alebo iné povolené prípravky, vždy v súlade s návodom.
Ďalšou nepríjemnou chorobou je monilióza, ktorá spôsobuje hnilobu plodov (Monilinia fructigena) a spálu kvetov a výhonkov (Monilinia laxa). Hniloba plodov sa prejavuje tvorbou hnedých, rýchlo sa rozširujúcich škvŕn na dozrievajúcich plodoch. Na povrchu týchto škvŕn sa vytvárajú charakteristické koncentrické kruhy bielych alebo žltkastých vankúšikov (koremidií). Napadnuté plody buď opadnú, alebo zoschnú, mumifikujú a zostanú visieť na strome, stávajúc sa zdrojom infekcie pre ďalší rok.
Prevencia moniliózy je založená na odstraňovaní a likvidácii všetkých mumifikovaných plodov zo stromov počas zimy a na jar. Dôležité je tiež odstraňovať plody napadnuté hnilobou už počas vegetácie, aby sa zabránilo šíreniu infekcie. Akékoľvek poškodenie plodov, napríklad hmyzom alebo krupobitím, zvyšuje riziko infekcie, pretože huba preniká do plodu cez poranenia. Chemická ochrana je náročná a zameriava sa skôr na ochranu pred spálou kvetov v čase kvitnutia.
Baktériové a vírusové ochorenia
Našťastie, jarabina brekyňová je menej náchylná na bakteriálne a vírusové ochorenia v porovnaní s inými ovocnými druhmi. Jednou z najzávažnejších bakteriálnych chorôb, ktorá ju však môže ohroziť, je bakteriálna spála (Erwinia amylovora). Ide o veľmi nebezpečné a karanténne ochorenie, ktoré napáda mnoho druhov z čeľade ružovitých. Prejavuje sa náhlym vädnutím a sčernením kvetov, listov a celých výhonkov, ktoré vyzerajú ako spálené ohňom. Na konci infikovaného výhonku sa často vytvára charakteristický háčik.
Pri podozrení na bakteriálnu spálu je nevyhnutné okamžite konať. Napadnuté časti, vrátane dostatočne veľkej časti zdravého dreva (aspoň 30-50 cm), sa musia okamžite odrezať a spáliť. Náradie použité na rez je potrebné po každom reze dôkladne dezinfikovať, napríklad liehom, aby sa zabránilo prenosu baktérií. V súčasnosti neexistuje účinná chemická liečba tohto ochorenia, a preto je prevencia a rýchla likvidácia napadnutých častí jedinou možnosťou. Dôležitý je nákup zdravého sadbového materiálu z dôveryhodných zdrojov.
Vírusové ochorenia sú u jarabiny brekyňovej zriedkavé. Vírusy sú vnútrobunkové parazity, ktoré spôsobujú rôzne symptómy, ako sú deformácie listov, mozaikové škvrny, zmeny farby alebo celkové zakrpatenie rastu. Šíria sa najmä vegetatívnym rozmnožovacím materiálom (vrúble, očká) alebo cicavým hmyzom, ako sú vošky. Proti vírusom neexistuje žiadna priama ochrana ani liečba.
Jedinou účinnou ochranou proti vírusovým ochoreniam je prevencia. Tá spočíva výlučne v používaní certifikovaného, bezvirózneho sadbového materiálu pri výsadbe. Pri štepení a očkovaní je nevyhnutné odoberať vrúble a očká len z absolútne zdravých a vitálnych materských stromov. Boj proti cicavým škodcom, ktorí môžu vírusy prenášať, tiež znižuje riziko sekundárnej infekcie. Ak sa na strome objavia príznaky vírusovej choroby, je najlepšie ho zlikvidovať, aby sa nestal zdrojom infekcie pre okolité stromy.
Živočíšni škodcovia
Z cicavého hmyzu môžu jarabinu brekyňovú napádať rôzne druhy vošiek. Vošky sa zhromažďujú najmä na mladých, rastúcich vrcholoch výhonkov a na spodnej strane listov, kde cicajú rastlinné šťavy. To vedie k deformáciám a skrúcaniu listov, spomaleniu rastu a celkovému oslabeniu stromu. Vošky tiež produkujú lepkavú medovicu, na ktorej sa následne môžu usadzovať černe, huby, ktoré znižujú asimilačnú plochu listov.
Ochrana proti voškám by mala byť v prvom rade ekologická. Pri slabšom výskyte je možné ich mechanicky odstrániť prúdom vody alebo použiť prípravky na báze repkového oleja alebo draselného mydla, ktoré hmyz zadusia. Dôležitá je podpora prirodzených predátorov, ako sú lienky, larvy zlatoočiek a pestríc. Tieto užitočné organizmy dokážu udržať populáciu vošiek na prijateľnej úrovni. Chemický postrek insekticídmi by mal byť až poslednou možnosťou a treba voliť prípravky šetrné k opeľovačom a inému užitočnému hmyzu.
Z požierajúcich škodcov môžu listy jarabiny poškodzovať rôzne druhy húseníc, napríklad z čeľade piadiviek alebo mníšok. Spôsobujú dierkovanie až holožery na listoch. Pri slabom výskyte je možné húsenice pozbierať ručne. Pri väčšom premnožení je veľmi účinný a ekologicky prijateľný biologický prípravok na báze baktérie Bacillus thuringiensis, ktorý je špecifický pre húsenice motýľov a neškodí inému hmyzu.
Osobitnú pozornosť si zaslúži vijačka jabloňová (Argyresthia conjugella), ktorej larvy môžu poškodzovať plody. Samičky kladú vajíčka na mladé plody a vyliahnuté larvy sa vžierajú dovnútra, kde vyžierajú dužinu a semená. Napadnuté plody sú červivé a predčasne opadávajú. Ochrana je komplikovaná a spočíva v použití feromónových lapačov na signalizáciu náletu motýľov a v cielenom postreku v čase kladenia vajíčok. Dôsledné zbieranie a likvidácia opadnutých červivých plodov pomáha znižovať populáciu škodcu pre nasledujúci rok.
Ochrana kmeňa a koreňov
Kmeň mladých stromov je zraniteľný voči viacerým typom poškodenia, ktoré môžu mať vážne následky na zdravie celého stromu. V zime, počas slnečných dní, môže dôjsť k veľkým teplotným rozdielom medzi oslnenou a zatienenou stranou kmeňa. To vedie k pnutiu v pletivách a vzniku mrazových trhlín v kôre. Tieto trhliny sú vstupnou bránou pre drevokazné huby a iné patogény. Účinnou prevenciou je jesenný náter kmeňa a hrubších kostrových konárov bielym vápenným mliekom, ktoré odráža slnečné lúče a zmierňuje teplotné výkyvy.
Ďalším významným nebezpečenstvom, najmä v oblastiach blízko lesov a polí, je ohryz kmeňa zverou. Zajace a srny si v zimnom období s obľubou pochutnávajú na kôre mladých ovocných stromov. Kruhový ohryz kmeňa, pri ktorom je odstránená kôra po celom obvode, je pre strom smrteľný, pretože sa preruší tok živín. Jedinou spoľahlivou ochranou je mechanická zábrana. Používajú sa rôzne typy chráničov z plastu, pletiva alebo rákosových rohoží, ktoré sa inštalujú okolo kmeňa na jeseň a na jar sa odstraňujú.
Koreňový systém môžu ohrozovať pôdni škodcovia, ako sú larvy chrústov (pandravy) alebo drôtovce (larvy kováčikov). Títo škodcovia požierajú korene, čo vedie k oslabeniu a v prípade mladých stromčekov až k úhynu. Výskyt týchto škodcov je častejší na pozemkoch, ktoré boli predtým zatrávnené alebo zaburinené. Dôkladná príprava pôdy pred výsadbou, vrátane hlbokej orby a odstránenia burín, pomáha znižovať ich populáciu.
Osobitnou kapitolou sú hryzce, ktoré môžu spôsobiť fatálne škody na koreňovom systéme, často bez viditeľných vonkajších príznakov, až kým strom nezačne chradnúť. Hryzec si buduje podzemné chodby a požiera korene stromov. Ochrana je náročná a spočíva v používaní mechanických pascí, akustických plašičov alebo v podpore prirodzených predátorov, ako sú dravé vtáky a mačky. V niektorých prípadoch sa používa aj výsadba do drôtených košov, ktoré chránia koreňový bal v prvých rokoch.
