Aj napriek najlepšej starostlivosti sa môžu georgíny, podobne ako iné záhradné rastliny, stať terčom rôznych chorôb a škodcov. Včasná identifikácia problému a rýchly a adekvátny zásah sú kľúčové pre minimalizáciu škôd a záchranu rastlín. Mnohým problémom sa dá predchádzať správnymi pestovateľskými postupmi, ako je dodržiavanie dostatočného sponu medzi rastlinami, zabezpečenie dobrej cirkulácie vzduchu, správne zavlažovanie a udržiavanie čistoty v záhonoch. Pozorný záhradník, ktorý pravidelne kontroluje svoje rastliny, dokáže odhaliť prvé príznaky a zabrániť masívnemu rozšíreniu nákazy. Poznať svojho nepriateľa je prvým krokom k úspešnej obrane.
Medzi najčastejšie choroby, ktoré postihujú georgíny, patria hubové ochorenia. Ideálnymi podmienkami pre ich rozvoj sú vlhké a teplé počasie, nedostatočné prúdenie vzduchu a oslabené rastliny. Múčnatka, pleseň sivá či rôzne listové škvrnitosti môžu spôsobiť nielen estetické poškodenie, ale pri silnom napadnutí aj výrazne oslabiť rastlinu a znížiť jej schopnosť kvitnúť. Prevencia je v tomto prípade najlepšou obranou. Výsadba na slnečné a vzdušné stanovište, vyhýbanie sa polievaniu na listy a odstraňovanie napadnutých častí rastlín sú základné preventívne opatrenia.
Okrem hubových ochorení môžu georgíny ohroziť aj vírusové a bakteriálne infekcie. Vírusové mozaiky sa prejavujú žltými škvrnami, deformáciami listov a celkovým zakrpateným rastom. Tieto choroby sú nevyliečiteľné a prenášajú sa najmä cicavým hmyzom, ako sú vošky, alebo kontaminovaným náradím. Jedinou ochranou je okamžité odstránenie a zničenie celej napadnutej rastliny, aby sa zabránilo šíreniu infekcie na ďalšie. Bakteriálna hniloba môže napadnúť stonky alebo hľuzy, najmä v podmienkach nadmernej vlhkosti.
Svet škodcov je rovnako pestrý. Od vošiek, molíc a roztočcov, ktoré cicajú rastlinné šťavy a oslabujú rastlinu, cez slimáky a slizniaky, ktoré si pochutnávajú na mladých výhonkoch a listoch, až po ucholaky, ktoré môžu poškodzovať kvety. Každý škodca si vyžaduje špecifický prístup. Kým niektorých je možné regulovať mechanicky (zberom) alebo pomocou ekologických prípravkov, iní si môžu vyžiadať cielený chemický zásah. Pravidelná kontrola spodnej strany listov a okolia rastlín pomôže odhaliť prítomnosť škodcov v počiatočnom štádiu.
Hubové choroby
Múčnatka je jednou z najrozšírenejších hubových chorôb georgín. Prejavuje sa typickým bielym až sivastým múčnatým povlakom na listoch, stonkách a niekedy aj na pukoch. Huba parazituje na povrchu rastlinných pletív a odoberá rastline živiny, čo vedie k žltnutiu, usychaniu a predčasnému opadávaniu listov. Pri silnom napadnutí môže byť výrazne znížená fotosyntéza a celková vitalita rastliny. Múčnatka sa šíri najmä v teplom a suchom počasí s vysokou vzdušnou vlhkosťou, typicky počas striedania horúcich dní a chladných nocí. Prevenciou je zabezpečenie dostatočnej cirkulácie vzduchu výsadbou v správnom spone a odstraňovanie napadnutých listov pri prvých príznakoch.
Pleseň sivá (Botrytis cinerea) je ďalšou častou chorobou, ktorá napáda najmä kvety a puky, ale aj stonky a listy. Prejavuje sa vodnatými, hnednúcimi škvrnami, ktoré sa rýchlo pokrývajú hustým sivým plesňovým povlakom. Táto choroba prosperuje vo vlhkom a chladnejšom počasí a často infikuje rastliny cez poškodené miesta alebo na odumierajúcich častiach, ako sú odkvitnuté kvety. Kľúčovou prevenciou je pravidelné odstraňovanie odkvitnutých kvetov, zabezpečenie dobrého vetrania a vyhýbanie sa zavlažovaniu na kvety a listy, najmä vo večerných hodinách.
Verticíliové vädnutie je vážna cievna choroba spôsobená hubou, ktorá preniká do rastliny cez korene z pôdy. Huba upcháva cievne zväzky, čím bráni transportu vody a živín do horných častí rastliny. Príznaky sa objavujú zvyčajne počas horúceho počasia a zahŕňajú vädnutie, žltnutie a usychanie listov, často len na jednej strane rastliny alebo jednej stonke. Prierez postihnutou stonkou môže odhaliť zhnednuté cievne zväzky. Proti tejto chorobe neexistuje účinná chemická ochrana. Jedinou možnosťou je odstránenie a zničenie celej napadnutej rastliny a v nasledujúcich rokoch nepestovať na danom mieste rastliny náchylné na túto chorobu.
Na ochranu proti hubovým chorobám je možné použiť rôzne fungicídne prípravky. Existujú kontaktné fungicídy, ktoré pôsobia preventívne na povrchu rastliny, a systémové fungicídy, ktoré prenikajú do pletív a chránia rastlinu zvnútra. Pri ich použití je dôležité riadiť sa návodom na použitie a striedať prípravky s rôznymi účinnými látkami, aby sa predišlo vzniku rezistencie. Pre ekologicky zmýšľajúcich záhradkárov existujú aj alternatívy na báze síry, medi alebo rôznych rastlinných extraktov a olejov, ktoré môžu byť účinné najmä pri preventívnom použití.
Škodcovia cicajúci šťavy
Vošky sú jedným z najbežnejších škodcov v záhradách a nevyhýbajú sa ani georgínam. Tento malý hmyz sa zvyčajne zhromažďuje vo veľkých kolóniách na mladých výhonkoch, spodnej strane listov a na kvetných pukoch, kde cicia rastlinné šťavy. Ich činnosť spôsobuje deformácie listov a výhonkov, spomalenie rastu a pri silnom napadnutí aj usychanie častí rastliny. Vošky navyše vylučujú lepkavú medovicu, na ktorej sa často usídľuje čierna huba (čerň), ktorá znižuje estetickú hodnotu rastliny a obmedzuje fotosyntézu. Okrem toho sú vošky významnými prenášačmi vírusových ochorení.
Roztočce, často nazývané aj pavúčiky, sú ďalším nebezpečným škodcom, hoci sú voľným okom takmer neviditeľné. Ich prítomnosť prezrádzajú jemné pavučinky na spodnej strane listov a medzi listami a stonkou. Roztočce tiež cicajú rastlinné šťavy, čo sa na vrchnej strane listov prejavuje ako jemné, žlté bodky, ktoré postupne splývajú do väčších škvŕn. Listy postupne žltnú, hnednú a usychajú. Títo škodcovia milujú horúce a suché podmienky, preto je dôležité v takomto počasí rastliny pravidelne kontrolovať a prípadne zvyšovať vzdušnú vlhkosť rosením.
Molice, najmä molica skleníková, môžu byť problémom najmä v skleníkoch alebo počas horúcich liet. Tento drobný biely hmyz sa pri vyrušení rozletí okolo rastliny ako malý obláčik. Podobne ako vošky a roztočce, aj molice a ich larvy cicajú rastlinné šťavy, oslabujú rastlinu a vylučujú medovicu. Napadnuté listy žltnú a môžu predčasne opadávať. Kontrola populácie molíc môže byť náročná, pretože rýchlo vyvíjajú rezistenciu voči insekticídom.
Boj proti cicavým škodcom môže prebiehať viacerými spôsobmi. Pri slabšom napadnutí môže postačiť silný prúd vody, ktorý hmyz zmyje z rastliny. Veľmi účinné sú ekologické prípravky na báze olejov (napr. repkový olej) alebo draselných mydiel, ktoré hmyzu upchajú dýchacie otvory. Dôležitá je podpora prirodzených predátorov, ako sú lienky, zlatoočky a pestrice, ktoré sa voškami živia. V prípade silného premnoženia je možné siahnuť po systémových alebo kontaktných insekticídoch, pričom je dôležité aplikovať ich podľa návodu a chrániť užitočný hmyz, ako sú včely.
Žraví škodcovia
Slimáky a slizniaky patria medzi najväčších nepriateľov mladých georgín. Hneď po vyrašení zo zeme sú krehké výhonky pre nich veľkým lákadlom a dokážu ich zničiť v priebehu jednej noci. Poškodenie je typické – nepravidelne vyhryzené otvory v listoch alebo úplne zničené mladé rastlinky, pričom na mieste často zanechávajú charakteristickú slizovú stopu. Boj proti nim je často beh na dlhé trate. Účinnou metódou je pravidelný ručný zber, najmä večer alebo po daždi, kedy sú najaktívnejšie.
Existuje viacero spôsobov, ako chrániť rastliny pred slizniakmi. Okolo záhonov alebo jednotlivých rastlín je možné vytvoriť bariéry z materiálov, ktoré sú pre slimáky nepríjemné, ako sú ostrý piesok, rozdrvené vaječné škrupiny, piliny alebo drevený popol. Tieto bariéry je však potrebné po daždi obnovovať. Ďalšou možnosťou sú pasce, napríklad nádoby čiastočne zakopané do zeme a naplnené pivom, ktoré slimáky priláka a utopí. V neposlednom rade je možné použiť ekologické alebo chemické návnady (granule) na báze fosforečnanu železitého alebo metaldehydu, ktoré sú pre slimáky toxické.
Ucholaky sú ďalším škodcom, ktorý môže poškodzovať georgíny, najmä ich kvety. Tento hmyz je aktívny v noci a cez deň sa ukrýva na tmavých a vlhkých miestach. Ucholaky vyhryzávajú nepravidelné diery do okvetných lístkov a listov. Hoci sú čiastočne aj užitočné, pretože sa živia voškami a iným drobným hmyzom, pri premnožení môžu napáchať značné škody na kráse kvetov. Účinnou metódou ich kontroly je nastraženie pascí. Prevrátený kvetináč naplnený slamou alebo pokrčenými novinami, umiestnený na tyči v blízkosti rastlín, im poskytne ideálny denný úkryt. Ráno je možné pascu vyprázdniť a ucholaky zlikvidovať.
Rôzne druhy húseníc, ktoré sú larválnym štádiom motýľov a môr, si tiež môžu pochutnávať na listoch a kvetoch georgín. Spôsobujú dierovanie a požerky na listoch, niekedy môžu spriadať listy dokopy a vytvárať si úkryty. Pri menšom výskyte postačuje ich ručný zber. Pri silnejšom napadnutí je možné použiť biologické prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis, ktorá je pre húsenice špecificky toxická, ale pre ostatný hmyz a zvieratá neškodná. Tieto prípravky sú najúčinnejšie na mladé štádiá húseníc.
Vírusové a bakteriálne ochorenia
Vírusové ochorenia patria medzi najzávažnejšie problémy, ktoré môžu georgíny postihnúť, pretože na ne neexistuje liek. Najčastejším je vírus mozaiky georgíny (Dahlia mosaic virus). Prejavuje sa rôznymi symptómami, vrátane žltých škvŕn alebo pruhov pozdĺž žilnatiny listov (mozaika), deformácie a krútenia listov, zakrpateného rastu a celkového chradnutia rastliny. Infikované rastliny slabšie kvitnú a kvety môžu byť zdeformované. Vírus sa šíri najmä cicavým hmyzom, ako sú vošky, a mechanicky, prostredníctvom kontaminovaného náradia pri reze alebo delení hľúz.
Prevencia je pri vírusových ochoreniach absolútne kľúčová. Je dôležité používať len zdravý, certifikovaný sadbový materiál a dôsledne bojovať proti cicavým škodcom, ktorí sú hlavnými prenášačmi. Nástroje používané pri reze, ako sú nožnice alebo nože, je potrebné pravidelne dezinfikovať, napríklad liehom alebo roztokom sava, najmä pri prechode od jednej rastliny k druhej. Ak sa v poraste objaví rastlina s podozrením na vírusovú infekciu, je nevyhnutné ju okamžite a celú (vrátane hľuzy) odstrániť zo záhona a zničiť, ideálne spálením, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu.
Bakteriálna hniloba (Erwinia) môže napadnúť stonky alebo hľuzy georgín. Hniloba stonky sa prejavuje ako tmavé, vodnaté a zapáchajúce lézie na stonke, ktoré spôsobujú jej zmäknutie a lámanie. Infekcia sa často šíri zo zeme alebo cez poranenia. Hniloba hľúz je častým problémom počas zimného skladovania, najmä ak sú hľuzy uložené v príliš teplom a vlhkom prostredí alebo ak boli pred uskladnením poškodené. Napadnuté hľuzy sú mäkké, kašovité a nepríjemne zapáchajú.
Prevencia bakteriálnej hniloby spočíva v niekoľkých krokoch. Pri pestovaní je dôležité zabezpečiť dobrú drenáž a vyhnúť sa nadmernému zavlažovaniu. Pri delení hľúz je nutné používať čisté nástroje a nechať rezné plochy pred výsadbou alebo uskladnením zaschnúť. Pri zimnom skladovaní je kľúčové dodržiavať správne podmienky – nízku teplotu (4-10°C) a primeranú vlhkosť. Pred uskladnením je potrebné všetky hľuzy dôkladne skontrolovať a vyradiť akékoľvek poškodené alebo podozrivé kusy. Počas skladovania je dôležitá pravidelná kontrola a okamžité odstránenie hnilých hľúz.
