Aj napriek tomu, že dula je v porovnaní s inými ovocnými druhmi, ako sú jablone či hrušky, považovaná za relatívne odolnú drevinu, ani jej sa nevyhýbajú rôzne choroby a škodcovia. Včasné rozpoznanie problému, správna diagnostika a cielený zásah sú kľúčové pre udržanie zdravia stromu a záchranu úrody. Komplexná ochrana duly by sa mala zakladať predovšetkým na prevencii, ktorá zahŕňa správne agrotechnické postupy, výber odolných odrôd a podporu prirodzených nepriateľov škodcov. Chemická ochrana by mala byť až poslednou možnosťou, keď ostatné metódy zlyhajú.
Najväčšou hrozbou pre duly sú hubové choroby, ktoré napádajú listy, kvety, výhonky aj plody, a bakteriálna spála, ktorá môže byť pre strom likvidačná. Medzi najčastejších škodcov patria vošky, ktoré cicajú šťavu z mladých výhonkov, a obaľovač jablčný, ktorého larvy spôsobujú červivosť plodov. Dôkladná a pravidelná kontrola stromov počas celého vegetačného obdobia je nevyhnutná na to, aby si akýkoľvek problém odhalil v jeho počiatočnom štádiu, kedy je zásah najúčinnejší a najjednoduchší.
Základom prevencie je udržiavanie stromu v dobrej kondícii. Zdravý, silný a dobre živený strom je oveľa odolnejší voči napadnutiu patogénmi a škodcami. Dbaj na správny výber slnečného a vzdušného stanovišťa, ktoré znižuje riziko hubových chorôb, pretože listy a plody po daždi rýchlejšie schnú. Pravidelný a správne vykonaný rez, ktorý zabezpečí presvetlenú a vzdušnú korunu, je jedným z najdôležitejších preventívnych opatrení. Hustá, nepresvetlená koruna vytvára ideálne mikroklímu pre rozvoj chorôb.
Ďalším dôležitým preventívnym krokom je dôsledná hygiena v sade. Na jeseň po zbere úrody dôkladne vyhrab a zlikviduj všetko opadané lístie a zhnité, mumifikované plody, ktoré zostali na strome alebo pod ním. Práve v nich totiž prezimujú mnohé choroby a škodcovia, ktorí by na jar predstavovali primárny zdroj infekcie. Napadnutý materiál nikdy nedávaj do kompostu, ale ho spáľ alebo inak bezpečne zlikviduj. Tieto jednoduché, ale prácne úkony ti môžu v nasledujúcej sezóne ušetriť mnoho starostí.
Najčastejšie hubové choroby
Jednou z najrozšírenejších a najnebezpečnejších hubových chorôb duly je monilióza, konkrétne moníliová hniloba plodov (Monilinia fructigena) a moníliová spála kvetov a výhonkov (Monilinia laxa). Moníliová hniloba sa prejavuje na dozrievajúcich plodoch, kde spôsobuje rýchlo sa šíriace hnedé hnilobné škvrny. Na povrchu týchto škvŕn sa tvoria typické koncentrické kruhy béžových vankúšikov (kôpok konídií). Napadnuté plody buď opadnú, alebo zoschnú, mumifikujú a zostávajú visieť na strome, čím sa stávajú zdrojom infekcie pre ďalší rok.
Moníliová spála napáda strom na jar počas kvitnutia. Huba preniká do stromu cez kvety, ktoré následne hnednú, vädnú a usychajú, no neopadávajú. Z kvetov sa infekcia šíri ďalej do výhonkov, ktoré tiež vädnú a usychajú, čo pripomína poškodenie mrazom alebo bakteriálnou spálou. Ochrana spočíva v odstraňovaní napadnutých častí (výhonkov, plodov) a v preventívnom postreku meďnatými prípravkami pred kvitnutím a vhodnými fungicídmi tesne pred a po odkvitnutí.
Ďalším častým problémom je hrdza hrušková (Gymnosporangium sabinae), ktorej medzihostiteľom sú niektoré druhy borievok (Juniperus). Na listoch duly sa na začiatku leta objavujú nápadné, oranžovo-červené škvrny. Na spodnej strane listov, v mieste škvŕn, sa neskôr tvoria pohárikovité útvary. Pri silnom napadnutí môže dôjsť k predčasnému opadu listov, čo strom oslabuje. Ochrana spočíva v likvidácii infikovaných borievok v okolí sadu (až do vzdialenosti niekoľko sto metrov) a v použití fungicídov v období pred a po kvitnutí.
Hnedá škvrnitosť listov (Diplocarpon mespili) spôsobuje na listoch hnedé až čierne, okrúhle škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú a splývajú. Listy žltnú a predčasne opadávajú. Choroba oslabuje strom a znižuje jeho mrazuvzdornosť. Podobne ako pri iných hubových chorobách, základom ochrany je odstránenie opadaného lístia na jeseň a v prípade silného infekčného tlaku aj použitie fungicídnych postrekov. Dôležitá je tiež vzdušná koruna, ktorá zabezpečí rýchle osychanie listov.
Bakteriálne a vírusové ochorenia
Najzávažnejším ochorením, ktoré môže duly postihnúť, je bakteriálna spála (Erwinia amylovora). Ide o veľmi nebezpečnú a karanténnu chorobu, ktorá môže v krátkom čase zničiť celý strom. Baktérie napádajú kvety, listy, výhonky, konáre a dokonca aj kmeň. Príznaky sa objavujú na jar a zahŕňajú náhle vädnutie a černenie kvetov a mladých výhonkov, ktoré vyzerajú ako spálené ohňom. Charakteristickým znakom je hákovité ohnutie špičiek napadnutých letorastov a za vlhkého počasia sa na postihnutých miestach môže objavovať kvapka mliečneho bakteriálneho slizu.
Ochrana proti bakteriálnej spále je veľmi zložitá, pretože neexistujú účinné kuratívne (liečebné) prípravky. Základom je prevencia. Vysádzaj odolnejšie odrody a pravidelne kontroluj stromy. Pri akomkoľvek podozrení je nutné okamžite a radikálne odstrániť napadnuté časti. Rez veď hlboko v zdravom dreve, minimálne 30-40 cm od viditeľných príznakov. Náradie (nožnice, pílku) po každom reze dôkladne dezinfikuj v liehu alebo v roztoku Sava, aby si nepreniesol infekciu na zdravé časti stromu. Odrezané napadnuté konáre okamžite spáľ.
Vírusové ochorenia sú u duly menej časté, ale môžu sa vyskytnúť. Prenášajú sa najmä vegetatívnym rozmnožovaním (štepením infikovaného materiálu) alebo cicavým hmyzom, napríklad voškami. Príznaky môžu byť rôznorodé, od mozaiky a škvŕn na listoch, cez deformácie listov a plodov, až po celkové zakrpatenie a chradnutie stromu. Proti vírusom neexistuje žiadna priama ochrana. Jedinou možnosťou je prevencia – používanie zdravého, certifikovaného sadivového materiálu a regulácia výskytu vektorov, teda hmyzu prenášajúceho vírusy.
Ak máš podozrenie na výskyt bakteriálnej spály alebo iného závažného ochorenia, je dobré kontaktovať odborníka alebo fytopatológa, ktorý ti pomôže s presnou diagnostikou. Pri bakteriálnej spále je dokonca povinnosť nahlásiť jej výskyt príslušnému fytosanitárnemu orgánu. Vždy pamätaj, že pri týchto nebezpečných chorobách je rýchly a rázny zásah absolútne kľúčový pre ochranu nielen tvojho stromu, ale aj sadov v širokom okolí.
Cicaví a žuvací škodcovia
Medzi najbežnejších škodcov na dulách patria vošky. Tieto malé, mäkké živočíchy cicajú rastlinné šťavy z najmladších častí rastlín – z listov na vrcholoch výhonkov a z kvetných pukov. Spôsobujú deformácie a skrúcanie listov, spomaľujú rast výhonkov a pri silnom napadnutí môžu zničiť aj kvety. Okrem toho vylučujú lepkavú medovicu, na ktorej sa následne rozrastajú čierne huby (čerňovky), ktoré znižujú asimilačnú plochu listov. Vošky sú tiež prenášačmi vírusových chorôb. Ochrana spočíva v podpore prirodzených nepriateľov (lienky, ucholaky) a v prípade premnoženia v použití vhodných aficídov, ideálne na báze prírodných látok (olejové alebo draselné mydlo).
Ďalším významným škodcom je obaľovač jablčný (Cydia pomonella), ktorého húsenice spôsobujú známu „červivosť“ plodov. Samičky motýľa kladú vajíčka na mladé plody alebo listy. Vyliahnuté húsenice sa zavŕtavajú do plodov, kde sa živia dužinou a jadrami. Napadnuté plody sú znehodnotené a často predčasne opadávajú. Ochrana je pomerne náročná a vyžaduje si správne načasovanie postrekov. Výskyt motýľov je možné sledovať pomocou feromónových lapačov, ktoré signalizujú začiatok ich letu a optimálny termín na insekticídny zásah.
Na listoch môžu škodiť aj rôzne druhy roztočov, napríklad roztočec ovocný. Tieto drobné pavúkovce cicajú obsah rastlinných buniek, čo sa prejavuje jemnými, striebristými škvrnami na listoch. Pri silnom napadnutí listy hnednú, schnú a opadávajú. Roztočcom praje najmä teplé a suché počasie. Ochrana spočíva v použití akaricídov alebo v nasadení dravých roztočov (Typhlodromus pyri), ktorí sú ich prirodzenými nepriateľmi.
Občas sa môžu na dulách objaviť aj rôzne druhy húseníc, ktoré ožierajú listy, alebo chrobáky, ako je napríklad nosánik jablčný, ktorý poškodzuje kvetné puky. Vždy je dôležité škodcu správne identifikovať a až potom zvoliť vhodný spôsob ochrany. Nezabúdaj, že mnohé problémy so škodcami sa dajú obmedziť podporou biodiverzity v záhrade – vytvorením úkrytov pre užitočný hmyz, vtáky a iné živočíchy, ktoré ti v boji proti škodcom účinne pomôžu.
Preventívne opatrenia a biologická ochrana
Najlepšou ochranou je prevencia. Ako už bolo spomenuté, základom je výber vhodného stanovišťa a odrody, správna agrotechnika a hygiena v sade. Odolné odrody majú geneticky zakódovanú vyššiu toleranciu voči určitým chorobám, čo výrazne znižuje potrebu chemických zásahov. Dôležitá je aj vyvážená výživa – neprehnojuj dusíkom, ktorý podporuje rast mäkkých pletív náchylných na napadnutie cicavým hmyzom a hubami. Naopak, dostatok draslíka a vápnika spevňuje rastlinné pletivá a zvyšuje ich odolnosť.
Biologická ochrana využíva prirodzené procesy a organizmy na reguláciu škodcov. Jej základom je podpora biodiverzity. Vysádzaj v okolí stromov kvitnúce rastliny (napr. kôpor, rebríček, nechtík), ktoré lákajú užitočný hmyz, ako sú lienky, pestrice, zlatoočky a parazitické osičky, ktoré sú prirodzenými nepriateľmi vošiek a iných škodcov. Inštalácia hmyzích hotelov a vtáčích búdok tiež prispeje k vytvoreniu stabilného ekosystému, v ktorom sa škodcovia nepremnožia.
Proti niektorým škodcom je možné priamo nasadiť ich prirodzených predátorov. Príkladom je už spomínaný dravý roztoč Typhlodromus pyri, ktorý sa bežne používa na reguláciu roztočcov v sadoch a vinohradoch. Proti húseniciam obaľovačov je možné použiť prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis, ktorá je pre húsenice smrteľná, ale pre ostatné organizmy neškodná. Tieto metódy sú ekologické a šetrné k životnému prostrediu, ale vyžadujú si dobré znalosti o biológii škodcu a jeho predátora.
Na prevenciu hubových chorôb je možné použiť rôzne rastlinné extrakty a biopreparáty. Napríklad výluh z prasličky roľnej obsahuje kremík, ktorý spevňuje bunkové steny a sťažuje prienik húb do rastliny. Prípravky na báze užitočných húb (napr. Trichoderma) alebo baktérií (napr. Bacillus subtilis) dokážu konkurovať patogénnym hubám a potláčať ich rast. Hoci účinnosť týchto metód nemusí byť vždy stopercentná, sú cennou súčasťou integrovanej ochrany rastlín a pomáhajú znižovať závislosť od chemických postrekov.
