Aj pri najlepšej starostlivosti sa môže stať, že buvardia bude napadnutá chorobami alebo škodcami. Včasné rozpoznanie problému a rýchly a správny zásah sú kľúčové pre záchranu rastliny a zabránenie šíreniu nákazy na ostatné rastliny v domácnosti. Mnohým problémom sa dá predchádzať udržiavaním optimálnych pestovateľských podmienok, pretože zdravá a vitálna rastlina je prirodzene odolnejšia. Poznať najčastejších nepriateľov buvardie a vedieť, ako proti nim účinne bojovať, je nevyhnutnou súčasťou znalostí každého zodpovedného pestovateľa.
Bežní cicaví škodcovia
Vošky patria medzi najčastejších škodcov, ktorí napádajú buvardiu, najmä jej mladé výhonky, puky a spodnú stranu listov. Sú to malé, zvyčajne zelené, čierne alebo hnedé chrobáčiky, ktoré sa živia cicaním rastlinných štiav, čím spôsobujú deformáciu listov a pukov. Okrem toho vylučujú lepkavú sladkú tekutinu nazývanú medovica, na ktorej sa často tvoria čierne sadzovité plesne, ktoré znižujú schopnosť listov fotosyntetizovať. Pri slabom napadnutí ich možno odstrániť mechanicky prúdom vody alebo zotretím handričkou namočenou v mydlovej vode. Pri silnejšom výskyte je potrebné použiť vhodný insekticíd, ideálne na báze prírodných olejov.
Molice, známe aj ako „biele mušky“, sú ďalším nepríjemným cicavým hmyzom. Sú to drobné biele mušky, ktoré sa pri vyrušení hromadne rozletia z rastliny. Podobne ako vošky, aj ony a ich larvy cicajú rastlinné šťavy, najmä na spodnej strane listov, čo vedie k žltnutiu, vädnutiu a opadávaniu listov. Taktiež produkujú medovicu. Boj s molicami je náročný, pretože dospelé jedince sú lietajúce. Pomáhajú žlté lepové doštičky na odchyt dospelcov a opakované postreky insekticídmi (aj na spodnú stranu listov), ktoré zasiahnu aj larválne štádiá.
Roztočce (svilušky) sú miniatúrne pavúkovce, ktoré sú voľným okom takmer neviditeľné. Ich prítomnosť prezradia jemné pavučinky na spodnej strane listov a medzi stonkami, ako aj drobné žlté bodky na listoch, ktoré postupne splývajú a listy schnú a opadávajú. Títo škodcovia sa obzvlášť dobre množia v suchom a teplom prostredí, preto je najlepšou prevenciou udržiavanie vyššej vzdušnej vlhkosti pravidelným rosením rastliny. Pri napadnutí je potrebné rastlinu dôkladne osprchovať a použiť akaricíd, teda prípravok špeciálne určený na boj proti roztočom.
Červce, najmä vlnatka (Pseudococcus), sú ďalším typickým škodcom izbových rastlín. Sú to oválne, biele, akoby poprášené chrobáčiky, ktoré sa ukrývajú v pazuchách listov a na stonkách, kde vytvárajú biele vatovité chumáče. Cicajú rastlinné šťavy a spôsobujú oslabenie a deformáciu rastliny. Pri menšom výskyte ich možno odstrániť vatovou tyčinkou namočenou v liehu. Pri silnejšom zamorení je nevyhnutný systematický insekticídny postrek, ktorý je potrebné niekoľkokrát zopakovať, pretože ich voskový povlak ich chráni pred kontaktnými prípravkami.
Hubové a bakteriálne ochorenia
Múčnatka je jedným z najbežnejších hubových ochorení. Prejavuje sa typickým bielym až sivastým múčnatým povlakom na listoch, stonkách a niekedy aj na kvetoch. Huba parazituje na povrchu rastlinných pletív, odoberá živiny a obmedzuje fotosyntézu. Postupne napadnuté časti hnednú a odumierajú. Rozvoj múčnatky podporuje vysoká vzdušná vlhkosť v kombinácii so slabým prúdením vzduchu a striedaním teplôt. Prevenciou je zabezpečenie dobrej cirkulácie vzduchu okolo rastliny. Pri prvých príznakoch je potrebné odstrániť napadnuté listy a použiť vhodný fungicíd.
Pleseň sivá (Botrytis cinerea) je ďalšie hubové ochorenie, ktoré napáda najmä oslabené rastliny v chladnom a vlhkom prostredí. Prejavuje sa tvorbou hnedých, vodnatých škvŕn na listoch, stonkách a kvetoch, ktoré sa rýchlo pokrývajú hustým sivým plesňovým povlakom. Najčastejšie napáda odkvitajúce kvety alebo miesta mechanického poškodenia. Je nevyhnutné okamžite odstrániť a zničiť všetky napadnuté časti rastliny a zabezpečiť lepšie vetranie a nižšiu vzdušnú vlhkosť. V prípade potreby sa aplikuje fungicídny postrek.
Hniloba koreňov je fyziologický problém spôsobený najmä nadmerným zavlažovaním a nepriepustným substrátom. V premokrenej pôde bez prístupu vzduchu korene odumierajú a stávajú sa ľahkou korisťou pre pôdne huby (napr. Pythium, Phytophthora). Navonok sa to prejavuje vädnutím, žltnutím a opadávaním listov, hoci je substrát vlhký. Jedinou záchranou je okamžité presadenie. Rastlinu treba vybrať z kvetináča, odstrániť všetku zeminu, odrezať všetky hnedé, mäkké a hnijúce korene až do zdravého pletiva a zasadiť ju do nového, suchšieho a priepustného substrátu.
Bakteriálne a vírusové ochorenia sú u buvardie menej časté, ale o to nebezpečnejšie. Bakteriálne infekcie sa môžu prejavovať ako tmavé, vodnaté škvrny na listoch, ktoré sa rýchlo šíria a zapáchajú. Vírusové ochorenia spôsobujú deformácie, mozaikové sfarbenie listov alebo zakrpatený rast. Proti týmto ochoreniam neexistuje účinná chemická ochrana. Jedinou možnosťou je prevencia – používanie čistých nástrojov pri reze a likvidácia napadnutých rastlín, aby sa zabránilo šíreniu infekcie.
Preventívne opatrenia
Najlepšou ochranou pred chorobami a škodcami je prevencia. Základom je udržiavať rastlinu v čo najlepšej kondícii prostredníctvom správnej starostlivosti. Silná a zdravá rastlina, ktorá má optimálne podmienky (dostatok svetla, správnu zálievku, vyváženú výživu), je schopná lepšie odolávať napadnutiu. Oslabené rastliny, napríklad v dôsledku stresu zo sucha, premokrenia alebo nedostatku svetla, sú pre patogény oveľa atraktívnejšie.
Pravidelná kontrola je kľúčová. Aspoň raz týždenne si nájdite čas na dôkladnú prehliadku svojich rastlín. Pozorne si všímajte obe strany listov, stonky, rastové vrcholy a aj povrch substrátu. Včasné odhalenie prvých príznakov problému výrazne zvyšuje šancu na úspešný a rýchly zásah, často aj bez použitia chemických prípravkov. Čím skôr problém objavíte, tým ľahšie ho zvládnete.
Udržiavanie čistoty je ďalším dôležitým preventívnym krokom. Pravidelne odstraňujte všetky opadané listy, odkvitnuté kvety a iné odumreté časti z povrchu substrátu aj z okolia rastliny. Tieto organické zvyšky môžu byť liahňou pre huby a úkrytom pre škodcov. Taktiež udržiavajte v čistote samotné listy, pravidelne ich zbavujte prachu, čo zlepší fotosyntézu a sťaží usadenie sa niektorým škodcom, napríklad roztočcom.
Karanténa pre nové rastliny je absolútnou nevyhnutnosťou. Každú novú rastlinu, ktorú si prinesiete domov, izolujte od ostatných aspoň na 3-4 týždne. Počas tohto obdobia ju dôkladne sledujte, či sa na nej neobjavia nejakí škodcovia alebo príznaky choroby. Mnohé problémy si do domácnosti prinesieme práve s novými, nedostatočne skontrolovanými rastlinami. Tento jednoduchý krok môže ochrániť celú vašu zbierku.
Ekologické a chemické metódy boja
Pri prvom zistení škodcov je vždy vhodné siahnuť najprv po ekologických a mechanických metódach. Pri menšom výskyte vošiek alebo červcov ich možno jednoducho pozbierať alebo zotrieť vatovou tyčinkou namočenou v liehu. Osprchovanie rastliny silnejším prúdom vody môže tiež pomôcť odstrániť časť populácie škodcov. Výluhy z niektorých rastlín, ako je žihľava alebo cesnak, môžu mať repelentný účinok. Proti cicavým škodcom sú účinné aj postreky na báze nimbového (neem) alebo repkového oleja, ktoré škodcom upchajú dýchacie otvory.
Ak biologické a mechanické metódy nestačia, alebo ak je napadnutie rozsiahle, je potrebné pristúpiť k použitiu chemických prípravkov – pesticídov. Je dôležité vybrať správny typ prípravku podľa toho, či bojujete proti hmyzu (insekticíd), roztočom (akaricíd) alebo hubám (fungicíd). Vždy si dôkladne prečítajte a dodržiavajte návod na použitie a bezpečnostné pokyny. Postrek aplikujte na dobre vetranom mieste, ideálne vonku, a chráňte si pokožku a dýchacie cesty.
Pri aplikácii postrekov je dôležité ošetriť celú rastlinu, najmä spodnú stranu listov, kde sa škodcovia najčastejšie zdržiavajú. Jeden postrek zvyčajne nestačí, pretože nezasiahne všetky vývojové štádiá škodcov (napríklad vajíčka). Preto je potrebné aplikáciu zopakovať niekoľkokrát v intervaloch odporúčaných v návode (zvyčajne po 7-10 dňoch), aby sa zlikvidovali aj novovyliahnuté generácie.
Pri používaní chemických prípravkov v interiéri je vhodné zvážiť použitie systémových insekticídov. Tieto prípravky sa aplikujú vo forme zálievky alebo granúl do substrátu. Rastlina účinnú látku vsiakne do svojich pletív a stane sa tak jedovatou pre cicavých škodcov, ktorí sa na nej živia. Táto metóda je účinná, dlhodobá a eliminuje nutnosť striekania chemikálií v obytných priestoroch.
Abiotické poruchy a poškodenia
Okrem chorôb a škodcov môže byť buvardia poškodená aj nepriaznivými podmienkami prostredia, čo sa označuje ako abiotické poruchy. Jedným z častých problémov je popálenie listov od priameho slnečného žiarenia. Prejavuje sa ako hnedé, suché, papierovité škvrny na miestach, kam dopadalo ostré slnko. Prevenciou je umiestnenie rastliny na miesto s jasným, ale rozptýleným svetlom, chráneným pred poludňajším úpalom.
Poškodenie chladom alebo prievanom je ďalším rizikom. Náhle vystavenie nízkym teplotám môže spôsobiť, že listy a mladé výhonky zmäknú, sčernejú a odumrú. Studený prievan, aj pri relatívne vysokej izbovej teplote, môže viesť k opadávaniu listov a pukov. Je dôležité umiestniť rastlinu na chránené miesto, mimo dosahu otvorených okien v zime a klimatizácie v lete.
Nedostatok alebo nadbytok vody, ako už bolo spomenuté, je hlavnou príčinou mnohých fyziologických problémov, od vädnutia a zasychania listov až po hnilobu koreňov. Podobne aj problémy s výživou, či už ide o nedostatok alebo nadbytok živín, sa prejavujú na vzhľade a zdraví rastliny. Správne vyvážená starostlivosť je preto základom prevencie týchto neinfekčných porúch.
Mechanické poškodenie, napríklad zlomenie stonky alebo natrhnutie listu, síce nie je choroba, ale môže sa stať vstupnou bránou pre hubové alebo bakteriálne infekcie. Preto je dôležité s rastlinou zaobchádzať opatrne, najmä pri presádzaní alebo premiestňovaní. Ak dôjde k poškodeniu, je vhodné ranu ošetriť práškom z dreveného uhlia, ktorý má dezinfekčné účinky a podporuje hojenie.
