Borovica lesná je vo všeobecnosti považovaná za odolnú a húževnatú drevinu, ktorá si dokáže poradiť s mnohými nepriaznivými vplyvmi. Avšak, ako každý živý organizmus, ani ona nie je úplne imúnna voči napadnutiu rôznymi patogénmi a škodcami. Oslabené stromy, rastúce v nevhodných podmienkach alebo vystavené stresu, sa stávajú ľahkým cieľom. Včasné rozpoznanie príznakov, správna identifikácia problému a adekvátny zásah sú kľúčové pre udržanie zdravia a dlhovekosti týchto majestátnych stromov. Tento článok poskytuje prehľad najbežnejších chorôb a škodcov, ktorí môžu borovicu lesnú ohroziť, spolu s odporúčaniami pre prevenciu a ochranu.
Hubové ochorenia ihličia
Jednou z najrozšírenejších skupín chorôb, ktoré postihujú borovice, sú sypavky. Tieto ochorenia sú spôsobené rôznymi druhmi húb a ich spoločným znakom je, že spôsobujú hnednutie, odumieranie a predčasný opad ihličia. Najznámejšou je sypavka borovicová (Lophodermium seditiosum), ktorá napáda najmä mladé stromy v škôlkach a hustých výsadbách. Infekcia sa prejavuje na jeseň a v zime žltými až hnedými škvrnami na ihličí, ktoré postupne zhnedne celé. Na jar sa na odumretom ihličí tvoria charakteristické čierne plodničky a ihličie následne opadáva.
Ďalším významným ochorením je červená sypavka borovicová (Mycosphaerella pini), ktorej príznaky sa objavujú koncom leta v podobe červenohnedých pásov na ihličí. Postihnuté ihličie odumiera od špičky smerom k báze a zostáva visieť na strome často až do nasledujúceho roka. Šíreniu sypaviek napomáha vlhké a teplé počasie, husté a neprevzdušnené porasty a zatienenie. Prevencia spočíva vo výsadbe na slnečné a vzdušné stanovištia, dodržiavaní dostatočných sponov medzi rastlinami a odstraňovaní napadnutého opadaného ihličia, v ktorom patogén prezimuje.
Pri silnom a opakovanom výskyte sypaviek je možné siahnuť po chemickej ochrane. Fungicídne postreky sa aplikujú preventívne, zvyčajne v období rastu nových výhonkov a ihličia, teda od mája do konca leta, v intervaloch odporúčaných výrobcom konkrétneho prípravku. Dôležité je dôkladne ošetriť celý strom, najmä nové prírastky. Vždy je však lepšie zamerať sa na preventívne agrotechnické opatrenia, ktoré posilňujú prirodzenú odolnosť stromu a znižujú infekčný tlak.
Okrem sypaviek sa na ihličí môžu vyskytovať aj rôzne druhy hrdzí. Hrdza pľuzgierikovitá (Coleosporium spp.) sa prejavuje tvorbou malých žltých až oranžových pľuzgierikov (écií) na ihličí. Tieto huby majú často zložité vývojové cykly a na dokončenie svojho vývoja potrebujú dvoch hostiteľov, napríklad borovicu a nejakú bylinu v podraste. Hrdze zvyčajne nespôsobujú vážne škody na vitalite stromu, ale môžu znižovať jeho estetickú hodnotu. Ochrana spočíva v odstraňovaní medzihostiteľských rastlín z okolia borovíc.
Škodcovia cicajúci a požierajúci ihličie
Na ihličí a mladých výhonkoch borovice lesnej môže parazitovať viacero druhov hmyzu. Medzi najbežnejších patria vošky, najmä medovnica borovicová (Cinara pini). Tieto vošky tvoria veľké kolónie na kôre mladých konárikov a výhonkov, kde cicajú rastlinné šťavy. Pri silnom premnožení môžu spôsobiť deformácie, žltnutie a schnutie výhonkov. Ich prítomnosť často prezrádza lepkavá medovica, ktorú vylučujú a na ktorej sa následne tvoria čierne povlaky húb (čerňovky), čo znižuje asimilačnú plochu ihličia.
Proti voškám je možné zasiahnuť mechanicky, napríklad silným prúdom vody pri slabšom napadnutí, alebo pomocou insekticídov. Pri výbere prípravku je vhodné uprednostniť tie, ktoré sú šetrné k užitočnému hmyzu, ako sú lienky a zlatoočky, ktoré sú prirodzenými predátormi vošiek. Na báze prírodných látok je možné použiť prípravky s obsahom repkového oleja alebo draselného mydla, ktoré škodcom zalepia dýchacie otvory. Tieto postreky je potrebné aplikovať opakovane.
Ďalšou skupinou sú piliarky (Diprionidae), ktorých larvy, známe ako ploskavky, môžu spôsobiť holožery. Larvy sa podobajú húseniciam motýľov a často sa vyskytujú vo veľkých skupinách. Požierajú staršie ročníky ihlíc, pričom nové výhonky nechávajú neporušené. Hoci dospelý strom zvyčajne takýto žer prežije a zregeneruje, opakované holožery ho môžu výrazne oslabiť. Pri lokálnom výskyte na menších stromoch je možné húsenice pozbierať ručne. Pri kalamitnom premnožení je nutný insekticídny zásah.
Vzácnejšie môžu borovice napádať aj rôzne druhy roztočcov, ktoré tiež cicajú obsah buniek ihličia, čo vedie k jeho žltnutiu a jemnému pavučinkovaniu. Ich prítomnosť je často spojená so suchým a horúcim počasím. Okrem nich sa na boroviciach môžu vyskytovať aj puklice alebo štítničky, ktoré sú chránené voskovým štítkom a pevne prisaté na kôre alebo ihličí. Ochrana proti nim je náročnejšia a vyžaduje si použitie špecifických insekticídov, ideálne vo vývojovom štádiu, kedy sa mladé, pohyblivé larvy (nymfy) šíria po strome.
Podkôrny a drevokazný hmyz
Najnebezpečnejšou skupinou škodcov pre borovice sú podkôrne a drevokazné chrobáky, súhrnne označované ako lykožrúty. Hoci napádajú predovšetkým oslabené, stresované alebo čerstvo odumreté stromy, pri premnožení môžu napadnúť aj zdravé jedince. Dospelé chrobáky vnikajú pod kôru, kde kladú vajíčka a ich larvy následne vyžierajú v lyku chodbičky. Tým prerušujú transport vody a asimilátov, čo vedie k rýchlemu chradnutiu a odumieraniu stromu.
Prítomnosť lykožrútov sa prejavuje viacerými príznakmi. Na kôre možno nájsť malé otvory (závrtky), z ktorých sa sype jemný hnedý prášok (drvinka). Charakteristickým znakom je aj ronenie živice v miestach napadnutia, ktorým sa strom snaží škodcu zaliať a brániť sa. Koruna napadnutého stromu začína rýchlo meniť farbu, od žltozelenej cez hrdzavú až po hnedú, a ihličie opadáva. Po odlúpnutí kôry sú jasne viditeľné typické požerky.
Ochrana pred lykožrútmi spočíva predovšetkým v prevencii. Kľúčové je udržiavať stromy v dobrej kondícii, zabezpečiť im optimálne podmienky pre rast, dostatok vlahy a predchádzať ich oslabeniu. Akýkoľvek poškodený alebo chorý strom v okolí, ktorý by mohol slúžiť ako liaheň pre lykožrúty, je potrebné čo najrýchlejšie odstrániť a spracovať. V lesnom hospodárstve sa na monitorovanie a odchyt lykožrútov používajú feromónové lapače.
Ak už je strom masívne napadnutý, jeho záchrana je zvyčajne nemožná. Takýto strom je potrebné čo najskôr spíliť a kôru spáliť alebo asanovať insekticídom, aby sa zabránilo vyleteniu novej generácie chrobákov a napadnutiu okolitých stromov. Pri individuálnych, cenných stromoch je možné v ohrozených oblastiach aplikovať preventívny insekticídny postrek na kmene, ktorý zabráni chrobákom zavŕtať sa do kôry.
Choroby kmeňa, konárov a koreňov
Okrem chorôb ihličia môžu borovice trpieť aj ochoreniami, ktoré postihujú drevnaté časti. Jedným z najzávažnejších je cenangiové odumieranie výhonov (Cenangium ferruginosum), ktoré napáda najmä stromy oslabené suchom, mrazom alebo inými stresovými faktormi. Huba preniká do konárov a spôsobuje ich odumieranie. Kôra na napadnutých častiach je popraskaná a tvoria sa na nej čierne plodnice. Ochrana spočíva v odstraňovaní a pálení napadnutých konárov a podpore vitality stromu.
Ďalším problémom môžu byť huby spôsobujúce rakovinu kmeňa a konárov. Tieto patogény prenikajú do stromu cez poranenia a spôsobujú lokálne nekrózy pletív. V mieste infekcie sa kôra prepadáva, praská a vytvárajú sa kalusové nánosy, ktorými sa strom snaží ranu zahojiť. Tieto rakovinové rany oslabujú mechanickú pevnosť kmeňa alebo konára a môžu slúžiť ako vstupná brána pre ďalšie infekcie. Prevenciou je vyhýbanie sa akémukoľvek mechanickému poškodeniu kmeňa a konárov.
Koreňový systém borovíc môže byť napadnutý hubami spôsobujúcimi hnilobu koreňov. Najznámejšou je koreňovka (Armillaria spp.), ktorá je schopná napadnúť korene oslabených, ale aj zdravých stromov. Huba sa šíri v pôde pomocou tmavých povrazcov (rizomorf) a spôsobuje hnilobu koreňov a bázy kmeňa. Napadnutý strom postupne chradne, má preriedenú korunu a žltnúce ihličie, až nakoniec odumrie. Prítomnosť huby často prezrádzajú trsy plodníc (jedlých húb – podpňoviek), ktoré na jeseň vyrastajú pri päte kmeňa. Ochrana je veľmi zložitá a spočíva najmä v odstraňovaní napadnutých stromov aj s koreňmi.
Problémy s koreňmi často súvisia s nevhodnými pôdnymi podmienkami. Trvalé zamokrenie pôdy vedie k nedostatku kyslíka a odumieraniu koreňov aj bez prítomnosti primárnych patogénov. Tieto odumreté korene sú následne kolonizované rôznymi saprofytickými hubami, ktoré môžu urýchliť úhyn stromu. Preto je výber stanovišťa s dobrou drenážou absolútnym základom prevencie chorôb koreňového systému.
Stratégia prevencie a integrovanej ochrany
Najlepšou ochranou proti všetkým chorobám a škodcom je dôsledná prevencia a podpora prirodzenej obranyschopnosti stromu. Základom je výber geneticky kvalitného a zdravého sadbového materiálu. Výsadba na správne stanovište, ktoré spĺňa nároky borovice na svetlo, pôdu a priestor, je kľúčová pre jej dlhodobú vitalitu. Strom, ktorý rastie v optimálnych podmienkach, je menej stresovaný a oveľa odolnejší voči napadnutiu.
Dôležitou súčasťou prevencie je správna agrotechnika. Udržiavanie primeranej vlhkosti pôdy, najmä u mladých stromov, vyhýbanie sa prehnojeniu dusíkom a pravidelné odstraňovanie odumretých alebo poškodených konárov pomáha udržiavať strom v dobrej kondícii. Vyhýbanie sa akémukoľvek mechanickému poškodeniu kmeňa pri kosení alebo iných prácach je nevyhnutné na zabránenie vstupu infekcií.
Pravidelná vizuálna kontrola stromov umožňuje včas odhaliť prvé príznaky problémov. Čím skôr sa problém identifikuje, tým väčšia je šanca na úspešný a jednoduchý zásah. Sledovanie zmien farby ihličia, prítomnosti náletových otvorov na kmeni alebo výskytu škodcov umožňuje rýchlo reagovať. Pri zistení problému je dôležitá správna diagnóza, aby bol zvolený adekvátny spôsob ochrany.
Integrovaná ochrana rastlín je prístup, ktorý uprednostňuje ekologicky prijateľné metódy a chemické postreky považuje až za poslednú možnosť. Tento prístup zahŕňa podporu prirodzených nepriateľov škodcov (vtákov, lienok, dravého hmyzu), využívanie biotechnických metód (napr. feromónové lapače) a pestovateľské opatrenia. Až v prípade, že tieto metódy zlyhajú alebo je napadnutie príliš silné, pristupuje sa k cielenému a šetrnému použitiu chemických prípravkov.
📷 Arnstein Rønning, CC BY 3.0, via Wikimedia Commons
