Aj napriek tomu, že fazuľa je pomerne odolná a nenáročná plodina, počas svojho vegetačného obdobia môže byť napadnutá celým radom chorôb a škodcov, ktoré dokážu výrazne znížiť úrodu a jej kvalitu. Včasná identifikácia problému a správne zvolený zásah sú kľúčové pre ochranu porastu. Najlepšou stratégiou je však prevencia, ktorá zahŕňa súbor agrotechnických opatrení od výberu odolných odrôd, cez správne striedanie plodín až po udržiavanie optimálnych pestovateľských podmienok. Integrovaný prístup, ktorý kombinuje preventívne opatrenia s cielenými a ekologicky šetrnými zásahmi, je najúčinnejšou cestou k zdravým rastlinám a bohatej úrode.
Choroby fazule môžu byť spôsobené hubami, baktériami alebo vírusmi. Hubové choroby, ako napríklad antraknóza, hrdza fazuľová alebo rôzne plesne, sú často spojené s vlhkým a teplým počasím. Šíria sa spórami, ktoré prenáša vietor, voda alebo sa nachádzajú v pôde a na rastlinných zvyškoch. Bakteriálne ochorenia, ako bakteriálna škvrnitosť, sa prejavujú vodnatými škvrnami na listoch a strukoch a šíria sa najmä za daždivého počasia. Vírusové choroby sú zákerné v tom, že na ne neexistuje priama liečba a ochrana spočíva v boji proti ich prenášačom, najmä cicavému hmyzu.
Medzi najvýznamnejších živočíšnych škodcov fazule patria vošky, ktoré nielenže oslabujú rastliny cicaním štiav, ale sú aj hlavnými prenášačmi vírusov. Ďalšími bežnými škodcami sú molice, roztočce, strapky a na klíčiacich rastlinách môžu veľké škody napáchať kvetárky. Špecifickým škodcom je zrniarka fazuľová, ktorej larvy sa vyvíjajú v dozrievajúcich semenách a znehodnocujú tak úrodu suchého zrna. V neposlednom rade predstavujú hrozbu aj slimáky a slizniaky, ktoré obľubujú mladé, krehké rastlinky.
Úspešná ochrana rastlín sa začína už pri plánovaní záhrady. Dôsledné dodržiavanie osevného postupu, teda nepestovanie fazule a iných strukovín na tom istom mieste po dobu aspoň troch až štyroch rokov, je základným preventívnym opatrením proti hromadeniu pôdnych patogénov. Výber certifikovaného, zdravého osiva a moderných odrôd s deklarovanou rezistenciou voči bežným chorobám je ďalším dôležitým krokom. Vzdušný a nezahustený porast, dosiahnutý správnym sponom, zase znižuje riziko šírenia hubových chorôb, pretože listy po daždi rýchlejšie osychajú.
Najčastejšie hubové choroby
Antraknóza fazule, spôsobená hubou Colletotrichum lindemuthianum, patrí medzi najdeštruktívnejšie choroby. Prejavuje sa tmavými, vpadnutými, ostro ohraničenými škvrnami na všetkých nadzemných častiach rastliny – listoch, stonkách aj strukoch. Na strukoch majú škvrny typický ružovkastý alebo oranžový lem. Huba prežíva na napadnutých rastlinných zvyškoch v pôde a prenáša sa aj osivom. Rozvoju choroby napomáha vlhké a chladnejšie počasie. Prevencia spočíva v používaní zdravého osiva, likvidácii pozberových zvyškov a dodržiavaní osevného postupu.
Ďalšie články na túto tému
Hrdza fazuľová (Uromyces appendiculatus) je ďalšou častou hubovou chorobou. Na spodnej strane listov sa tvoria malé, hrdzavo-hnedé kôpky spór, ktoré pri dotyku zanechávajú práškový povlak. Pri silnom napadnutí listy žltnú, usychajú a predčasne opadávajú, čo oslabuje rastlinu a znižuje úrodu. Šíreniu hrdze praje teplé a vlhké počasie. Ochrana je podobná ako pri antraknóze, dôležitý je vzdušný porast a odstraňovanie napadnutých listov. Pri prvých príznakoch je možné použiť fungicídy na báze medi alebo síry.
Pleseň sivá (Botrytis cinerea) napáda najmä kvety a mladé struky, obzvlášť za dlhotrvajúceho vlhkého počasia. Na napadnutých častiach sa tvorí hustý, sivý, prachový povlak mycélia. Choroba spôsobuje hnilobu a odumieranie kvetov a strukov. Dôležitou prevenciou je zabezpečenie dostatočného prúdenia vzduchu v poraste, teda neprehusťovanie výsadby, a zavlažovanie priamo ku koreňom, aby sa zbytočne nevlhčili kvety a listy.
Biela hniloba (Sclerotinia sclerotiorum) je ďalšou obávanou chorobou, ktorá napáda najmä stonky v blízkosti pôdy. Spôsobuje vodnatú hnilobu, na ktorej sa tvorí husté biele mycélium a neskôr čierne, tvrdé útvary zvané skleróciá. Tieto skleróciá dokážu prežívať v pôde niekoľko rokov a sú zdrojom infekcie pre ďalšie plodiny. Prevencia je kľúčová a zahŕňa hlbokú orbu a dôsledné striedanie plodín, pričom sa treba vyhýbať aj iným hostiteľským rastlinám, ako sú slnečnica, repka alebo kapustovitá zelenina.
Bakteriálne a vírusové ochorenia
Bakteriálna škvrnitosť fazule je ochorenie spôsobené viacerými druhmi baktérií (napr. Pseudomonas savastanoi pv. phaseolicola alebo Xanthomonas axonopodis pv. phaseoli). Na listoch sa vytvárajú najprv malé, vodnaté škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú, tmavnú a často sú ohraničené žltým lemom. Škvrny sa môžu spájať a viesť k usychaniu veľkých plôch listu. Na strukoch sa tvoria tmavé, mierne vpadnuté, mastné škvrny. Baktérie sa šíria najmä za daždivého počasia a prežívajú v osive a na rastlinných zvyškoch. Prevencia je rovnaká ako pri hubových chorobách, kľúčové je zdravé osivo.
Vírusové ochorenia, ako je vírus obyčajnej mozaiky fazule (Bean Common Mosaic Virus, BCMV) alebo vírus žltej mozaiky fazule (Bean Yellow Mosaic Virus, BYMV), predstavujú vážnu hrozbu, pretože na ne neexistuje priama chemická ochrana. Prejavujú sa rôznorodo, najčastejšie mozaikovitým sfarbením listov (striedanie svetlozelených a tmavozelených plôch), deformáciami, krútením a zmenšovaním listov. Napadnuté rastliny sú zakrpatené, majú zníženú vitalitu a produkujú menej strukov, ktoré sú často deformované.
Hlavnými prenášačmi vírusov sú vošky. Preto sa ochrana zameriava predovšetkým na reguláciu populácie týchto škodcov. Včasný a opakovaný postrek proti voškám, napríklad s použitím ekologických prípravkov na báze olejov alebo draselného mydla, môže výrazne znížiť riziko prenosu infekcie. Dôležité je tiež odstraňovanie burín v okolí záhonov, pretože mnohé z nich slúžia ako rezervoár vírusov a hostiteľské rastliny pre vošky.
Základom boja proti vírusom je však prevencia. Najdôležitejším opatrením je výsadba certifikovaného osiva a výber odrôd, ktoré sú voči najbežnejším vírusom rezistentné. Napadnuté rastliny je potrebné z porastu čo najskôr odstrániť a zlikvidovať (nesmú sa kompostovať), aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu infekcie. Zdravý a vitálny porast, ktorý má optimálne podmienky pre rast, je voči vírusovým infekciám vo všeobecnosti odolnejší.
Najvýznamnejší živočíšni škodcovia
Vošky, najmä voška maková (Aphis fabae), sú jedným z najčastejších a najškodlivejších škodcov fazule. Vytvárajú husté kolónie na mladých výhonkoch, spodnej strane listov a kvetných stonkách. Cicaním rastlinných štiav oslabujú rastliny, spôsobujú deformácie listov a vylučujú lepkavú medovicu, na ktorej sa následne šíria huby (čerňovky). Najväčším rizikom je však ich schopnosť prenášať vírusové ochorenia. Ochrana spočíva v podpore prirodzených predátorov (lienky, zlatoočky), použití žltých lepových doštičiek na monitoring a v aplikácii insekticídov, ideálne na biologickej báze.
Zrniarka fazuľová (Acanthoscelides obtectus) je malý chrobák, ktorý spôsobuje škody predovšetkým na skladovanom suchom zrne. Samičky kladú vajíčka na dozrievajúce struky v poli alebo priamo na uskladnené semená. Vyliahnuté larvy sa zavŕtavajú do semien a vyžierajú ich vnútro. Napadnuté semená majú typické okrúhle otvory, ktorými dospelé chrobáky opúšťajú semeno. Takto poškodené zrno je znehodnotené a stráca klíčivosť. Prevenciou je včasný zber a rýchle vylúskanie a vysušenie zrna. Účinnou metódou likvidácie škodcu v semenách je ich krátkodobé premrazenie (približne 48 hodín pri -18 °C) pred uskladnením.
Slimáky a slizniaky sú obávanými škodcami najmä v období klíčenia a po vzídení rastlín. Počas vlhkých nocí dokážu úplne zničiť mladé, krehké rastlinky. Ich aktivitu prezrádzajú striebristé stopy hlienu a vyhryzené otvory v listoch. Ochrana je často náročná a vyžaduje si kombináciu viacerých metód. Patrí sem ručný zber v noci, nastraženie rôznych pascí (napr. nádoby s pivom zapustené do zeme) alebo použitie mechanických bariér okolo záhonov (drvené škrupiny, piliny). Účinné sú aj ekologické granule na báze fosforečnanu železitého, ktoré sú bezpečné pre domáce zvieratá a iné organizmy.
Okrem spomínaných škodcov môžu fazuľu napádať aj ďalší, ako sú molice skleníkové, roztočce (najmä v suchom a horúcom počasí), strapky alebo larvy kvetárok, ktoré poškodzujú klíčiace semená a korene. Proti väčšine z nich platia podobné zásady ochrany: podpora biodiverzity a prirodzených nepriateľov, udržiavanie čistých záhonov bez burín a v prípade potreby použitie selektívnych a ekologicky šetrných prípravkov na ochranu rastlín.
Preventívne a ekologické metódy ochrany
Základom úspešnej ochrany je prevencia. Ako už bolo viackrát zdôraznené, správny osevný postup je absolútne kľúčový. Striedaním plodín sa prerušujú životné cykly škodcov a chorôb viazaných na konkrétnu plodinu a zabraňuje sa ich premnoženiu v pôde. Fazuľu by sme nemali sadiť po iných strukovinách. Dobrými predplodinami sú napríklad obilniny, okopaniny alebo cibuľová zelenina. Hlboká jesenná orba pomáha zničiť prezimujúce štádiá mnohých škodcov a patogénov.
Podpora biodiverzity v záhrade je ďalšou účinnou stratégiou. Výsadba kvitnúcich rastlín, ako sú aksamietnice, nechtík, kôpor alebo borák lekársky, v blízkosti fazuľových záhonov priláka užitočný hmyz – lienky, zlatoočky, pestrice a parazitické osičky, ktoré sú prirodzenými nepriateľmi vošiek a iných škodcov. Vytvorenie úkrytov pre vtáky, ježkov a jašterice tiež pomáha udržiavať ekologickú rovnováhu v záhrade. Niektoré rastliny, ako napríklad cesnak, cibuľa alebo mäta, môžu svojou vôňou odpudzovať určitých škodcov.
Využitie rastlinných výluhov a zákvasov je osvedčenou metódou v ekologickom pestovaní. Žihľavový zákvas slúži nielen ako hnojivo, ale jeho postrek pôsobí aj ako repelent proti voškám. Výluh z cesnaku alebo paliny má zase fungicídne a insekticídne účinky. Tieto prípravky je potrebné aplikovať preventívne alebo pri prvom výskyte problému a ich účinok je často potrebné opakovať, najmä po daždi. Ich výhodou je, že sú šetrné k životnému prostrediu a nezanechávajú škodlivé rezíduá.
V prípade, že je chemický zásah nevyhnutný, mali by sa uprednostniť prípravky povolené v ekologickom poľnohospodárstve. Patria sem prípravky na báze medi a síry proti hubovým chorobám, prípravky s obsahom draselného mydla, repkového oleja alebo extraktu z nimbového stromu (azadirachtín) proti cicavým a žravým škodcom, a prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis proti húseniciam motýľov. Vždy je však nutné dôsledne dodržiavať návod na použitie a ochranné lehoty, aby bola úroda bezpečná na konzumáciu.
