Japonská okrasná čerešňa, hoci je symbolom krásy a elegancie, nie je imúnna voči rôznym chorobám a útokom škodcov. Tieto problémy môžu výrazne znížiť jej estetickú hodnotu, oslabiť jej vitalitu a v najhorších prípadoch viesť až k jej úhynu. Kľúčom k udržaniu zdravého stromu je prevencia, ktorá zahŕňa správny výber stanoviska, optimálnu starostlivosť a pravidelnú kontrolu. Včasné rozpoznanie príznakov a rýchla a adekvátna reakcia sú rozhodujúce pre úspešné zvládnutie problému. Každý záhradkár by mal poznať najčastejšie hrozby, aby vedel, ako svoju okrasnú čerešňu účinne chrániť a zabezpečiť jej dlhý a zdravý život.
Medzi najčastejšie problémy, ktoré postihujú japonské okrasné čerešne, patria hubové choroby. Vlhké a teplé počasie vytvára ideálne podmienky pre šírenie rôznych patogénov, ktoré napádajú listy, kvety, konáre a dokonca aj kmeň. Choroby ako moníliová spála, škvrnitosť listov alebo dierkovitosť listov môžu spôsobiť nielen estetické poškodenie, ale aj vážne oslabenie stromu. Prevencia v podobe udržiavania vzdušnej koruny, odstraňovania opadaného lístia a cielených postrekov je v boji proti týmto chorobám nevyhnutná.
Okrem hubových ochorení predstavujú vážnu hrozbu aj bakteriálne a vírusové infekcie. Bakteriálna rakovina kôstkovín je obzvlášť nebezpečná choroba, ktorá spôsobuje tvorbu rán na kmeni a konároch, z ktorých vyteká miazga (glejotok). Táto choroba môže byť pre strom smrteľná a jej liečba je veľmi obtiažna. Vírusové ochorenia sú našťastie menej časté, no sú neliečiteľné a jediným riešením je likvidácia napadnutého stromu, aby sa zabránilo šíreniu infekcie na ďalšie rastliny.
Škodcovia sú ďalšou kapitolou, s ktorou sa pestovatelia okrasných čerešní stretávajú. Cicaním rastlinných štiav strom oslabujú vošky, puklice či roztočce. Okrem priameho poškodenia cicaním sú vošky nebezpečné aj tým, že prenášajú vírusové ochorenia a ich sladké výlučky (medovica) podporujú rast hubových ochorení, tzv. čerňoviek. Žraví škodcovia, ako sú rôzne druhy húseníc, môžu v krátkom čase spôsobiť rozsiahle škody na listoch a kvetoch.
Základom úspešnej ochrany je integrovaný prístup. To znamená kombináciu preventívnych agrotechnických opatrení, podpory prirodzených nepriateľov škodcov (lienky, dravé roztoče) a cieleného použitia chemických alebo biologických prípravkov na ochranu rastlín. Dôležité je zasahovať len vtedy, keď je to naozaj nevyhnutné, a voliť prípravky, ktoré sú čo najšetrnejšie k životnému prostrediu a užitočným organizmom. Pravidelná kontrola a znalosť problémov sú prvým krokom k zdravej a krásnej okrasnej čerešni.
Ďalšie články na túto tému
Moníliová spála kvetov a výhonkov
Moníliová spála, spôsobená hubou Monilinia laxa, je jednou z najničivejších chorôb, ktoré postihujú nielen ovocné, ale aj okrasné čerešne. Infekcia sa šíri najmä počas kvitnutia, a to za chladného a daždivého počasia. Spóry huby prenikajú do stromu cez kvety a následne prerastajú do konárikov. Typickým príznakom je náhle vädnutie, hnednutie a usychanie celých kvetných trsov a mladých výhonkov, ktoré vyzerajú ako spálené mrazom alebo ohňom. Tieto uschnuté časti zostávajú na strome visieť často až do nasledujúcej sezóny.
Huba prezimuje v napadnutých, mumifikovaných plodoch (ak strom nejaké vytvorí) a na infikovaných konároch. Na jar, za vhodných podmienok, sa z týchto zdrojov uvoľňujú spóry, ktoré infikujú novú úrodu kvetov. Šírenie choroby podporuje hustá, neprevzdušnená koruna a vysoká vzdušná vlhkosť. Prevencia je preto kľúčová a spočíva v niekoľkých dôležitých krokoch. Základom je dôsledný rez, ktorým sa udržiava vzdušná a presvetlená koruna, čo urýchľuje osychanie listov a kvetov po daždi.
Mechanická ochrana je rovnako dôležitá. Po odkvitnutí je nevyhnutné čo najskôr odstrániť a zničiť všetky napadnuté a uschnuté výhonky. Rez je potrebné viesť až do zdravého dreva, niekoľko centimetrov pod viditeľným poškodením. Všetok odrezaný materiál treba okamžite spáliť alebo inak bezpečne zlikvidovať, nikdy ho nenechávať v blízkosti stromu, pretože by sa stal zdrojom ďalšej infekcie. Náradie použité na rez je nutné po každom strome dôkladne dezinfikovať.
Chemická ochrana sa vykonáva formou postrekov fungicídmi a je najúčinnejšia, ak sa aplikuje preventívne. Kľúčové sú dva postreky: prvý na začiatku kvitnutia, keď je otvorených asi 10-20 % kvetov, a druhý pri dokvitaní, keď väčšina kvetných lupienkov opadáva. Na trhu sú dostupné špecifické prípravky proti moníliovej spále, pričom je vhodné ich striedať, aby sa zabránilo vzniku rezistencie. Vždy je potrebné riadiť sa pokynmi na obale prípravku.
Ďalšie články na túto tému
Dierkovitosť a škvrnitosť listov
Dierkovitosť listov, spôsobená hubou Stigmina carpophila, a rôzne druhy škvrnitostí listov sú ďalšími bežnými hubovými ochoreniami okrasných čerešní. Tieto choroby zvyčajne neohrozujú život stromu, ale môžu výrazne znížiť jeho estetickú hodnotu a pri silnom napadnutí ho oslabiť. Dierkovitosť sa prejavuje tvorbou malých, okrúhlych, červenohnedých škvŕn na listoch. Pletivo v strede týchto škvŕn postupne odumiera a vypadáva, čím v listoch vznikajú charakteristické dierky, akoby boli prestrieľané brokmi.
Škvrnitosť listov môže byť spôsobená viacerými druhmi húb, napríklad Blumeriella jaapii. Prejavuje sa tvorbou väčších, nepravidelných hnedých až čiernych škvŕn na listovej čepeli. Škvrny sa postupne zväčšujú, spájajú a pri silnej infekcii môžu listy žltnúť a predčasne opadávať. To vedie k oslabeniu stromu, zníženiu jeho asimilačnej plochy a v konečnom dôsledku k slabšiemu kvitnutiu v nasledujúcom roku.
Šírenie týchto chorôb podporuje vlhké a teplé počasie. Patogény prezimujú v opadanom lístí pod stromom a na napadnutých konároch. Na jar sa spóry pomocou dažďa a vetra dostávajú na mladé listy a infikujú ich. Základom prevencie je preto dôsledná jesenná hygiena. Všetko opadané lístie je potrebné dôkladne pohrabať a zlikvidovať, ideálne spálením. Tým sa výrazne zníži infekčný tlak v nasledujúcej sezóne. Dôležitý je aj presvetľovací rez na zabezpečenie dobrej cirkulácie vzduchu v korune.
Chemická ochrana je potrebná najmä v rokoch so silným infekčným tlakom alebo ak bol strom napadnutý už v predchádzajúcej sezóne. Používajú sa meďnaté prípravky v období pučania a následne fungicídy určené proti listovým škvrnitostiam. Postreky sa zvyčajne aplikujú po odkvitnutí a v prípade potreby sa opakujú v 10-14 dňových intervaloch. Dôležité je postriekať dôkladne celú korunu, vrátane spodnej strany listov.
Bakteriálna rakovina a glejotok
Bakteriálna rakovina kôstkovín, spôsobená baktériou Pseudomonas syringae, patrí medzi najzávažnejšie ochorenia, ktoré môžu japonskú okrasnú čerešňu postihnúť. Táto choroba napáda všetky časti stromu – konáre, kmeň, listy aj kvety. Baktérie prenikajú do rastliny cez rôzne poranenia, napríklad po reze, mraze, alebo aj cez prirodzené otvory ako sú prieduchy a jazvy po opadaných listoch. Infekcia sa najčastejšie šíri počas chladného a vlhkého počasia na jar a na jeseň.
Na konároch a kmeni sa choroba prejavuje tvorbou mierne prepadnutých, tmavých a vodnatých škvŕn. Tieto miesta sa postupne zväčšujú a kôra na nich praská a odumiera, čím vznikajú otvorené rakovinové rany. Z týchto rán často vyteká hustá, jantárovo sfarbená miazga, čo sa nazýva glejotok. Glejotok sám o sebe nie je choroba, ale symptóm, ktorý signalizuje stres alebo poškodenie stromu, pričom bakteriálna rakovina je jednou z jeho najčastejších príčin. Silne napadnuté konáre postupne chradnú a odumierajú.
Boj proti bakteriálnej rakovine je veľmi náročný, pretože neexistujú žiadne liečebné prípravky, ktoré by dokázali baktérie v rastline úplne zničiť. Kľúčová je preto prevencia. Vyhnite sa rezu stromov v období vlhkého počasia. Rez vykonávajte počas suchých letných dní, kedy je aktivita baktérií najnižšia a rany sa rýchlo hoja. Všetky rezné rany, najmä tie s väčším priemerom, je potrebné okamžite ošetriť stromovým balzamom alebo štepárskym voskom. Dôležité je tiež chrániť strom pred mechanickým poškodením a mrazovými trhlinami.
Ak sa na strome objavia príznaky napadnutia, je potrebné okamžite konať. Napadnuté konáre odrežte hlboko v zdravom dreve, minimálne 20-30 cm pod viditeľnou ranou. Rakovinové rany na kmeni alebo hrubých konároch sa dajú pokúsiť mechanicky vyčistiť ostrým nožom až do zdravého pletiva a následne ranu vydezinfikovať a zatrieť balzamom. Chemická ochrana má skôr preventívny charakter a spočíva v aplikácii meďnatých postrekov na jeseň po opade listov a skoro na jar pred pučaním. Tieto postreky ničia baktérie na povrchu stromu a bránia im vniknúť do pletív.
Vošky a iný cicavý hmyz
Vošky sú jedným z najbežnejších a najotravnejších škodcov na japonských okrasných čerešniach. Tieto malé, zvyčajne zelené alebo čierne chrobáčiky sa zhromažďujú vo veľkých kolóniách najmä na spodnej strane mladých listov a na vrcholkoch výhonkov. Cicaním rastlinných štiav spôsobujú deformácie listov, ich krútenie a spomaľujú rast výhonkov. Okrem toho vylučujú lepkavú sladkú tekutinu nazývanú medovica, ktorá znečisťuje listy a je živnou pôdou pre huby spôsobujúce čerňovky. Tieto čierne povlaky znižujú schopnosť listov fotosyntetizovať.
Okrem priameho poškodenia sú vošky nebezpečné aj ako prenášači vírusových ochorení. Pri cicaní môžu prenášať vírusy z chorých rastlín na zdravé. Boj proti voškám by mal začať už pri prvom výskyte. Pri slabom napadnutí je možné ich mechanicky odstrániť prúdom vody alebo ich roztlačiť prstami. Veľmi účinné je tiež podporovať ich prirodzených nepriateľov, ako sú lienky, zlatoočky a pestrice, napríklad výsadbou kvitnúcich rastlín, ktoré im poskytujú potravu a úkryt.
Pri silnejšom napadnutí je potrebné siahnuť po postrekoch. V ekologických záhradách sa osvedčili prípravky na báze prírodných olejov (napr. repkový olej) alebo draselného mydla, ktoré škodcom zalepia dýchacie otvory. Tieto postreky je potrebné aplikovať opakovane a dôkladne na celé napadnuté časti, najmä na spodnú stranu listov. Z chemických prípravkov sú účinné systémové insekticídy, ktoré rastlina vstrebe a stanú sa jedovatými pre cicavý hmyz. Ich použitie by však malo byť poslednou možnosťou, keďže môžu ohroziť aj užitočný hmyz, vrátane včiel.
Okrem vošiek môžu okrasné čerešne napádať aj iní cicaví škodcovia, ako sú puklice alebo roztočce. Puklice vyzerajú ako malé hnedé štítky prisaté na konároch a kmeni a rovnako ako vošky produkujú medovicu. Roztočce sú drobné pavúkovce, ktoré cicaním spôsobujú jemné žlté bodky na listoch a pri silnom premnožení vytvárajú jemné pavučinky. Proti týmto škodcom sa postupuje podobne ako proti voškám, pričom na roztočce sú určené špecifické prípravky – akaricídy.
Žraví škodcovia a ochrana proti nim
Žraví škodcovia, najmä rôzne druhy húseníc, môžu v krátkom čase spôsobiť značné škody na listoch a kvetoch japonskej okrasnej čerešne. Húsenice motýľov, ako sú piadivky alebo mníšky, vyžierajú do listov diery alebo ich požierajú od okraja, pričom pri silnom premnožení môžu spôsobiť až holožer. To strom výrazne oslabuje, pretože stráca asimilačnú plochu potrebnú na tvorbu energie prostredníctvom fotosyntézy. Okrem listov môžu niektoré druhy húseníc poškodzovať aj kvety a kvetné puky.
Ochrana proti žravým škodcom začína pravidelnou kontrolou stromu. Na jar je dôležité sledovať výskyt vajíčok alebo malých húseníc na kmeňoch, konároch a listoch. Pri slabom výskyte je najjednoduchším a najekologickejším riešením ich ručný zber a likvidácia. Na kmene stromov je možné na jeseň a skoro na jar umiestniť lepiace pásy, ktoré zachytia samičky niektorých druhov piadiviek, ktoré lezú do koruny klásť vajíčka.
Pri silnejšom a rozsiahlejšom napadnutí je možné použiť biologické prípravky na ochranu rastlín. Veľmi účinné a zároveň šetrné k životnému prostrediu sú prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis. Táto baktéria produkuje toxín, ktorý je jedovatý špecificky pre húsenice motýľov, ale je neškodný pre človeka, zvieratá a iný hmyz, vrátane včiel a lienok. Postrek je najúčinnejší, keď sa aplikuje na mladé štádiá húseníc.
Chemické insekticídy by sa mali používať uvážlivo a len v nevyhnutných prípadoch. Pri ich výbere je potrebné dbať na to, aby neboli toxické pre včely, najmä ak sa aplikujú v období pred alebo počas kvitnutia. Vždy je potrebné dodržiavať pokyny výrobcu a ochranné lehoty. Okrem húseníc môžu listy a kvety poškodzovať aj chrobáky, napríklad listárik čerešňový. Postup ochrany je v princípe rovnaký – od mechanického zberu až po cielené použitie vhodných insekticídov.
