Prezimovanie zvončekov

Prezimovanie je pre mnohé trvalky kritickým obdobím, ktoré rozhoduje o ich prežití a následnej vitalite v ďalšej sezóne. Zvončeky, hoci mnohé z nich sú plne mrazuvzdorné a prispôsobené našim klimatickým podmienkam, si tiež vyžadujú určitú pozornosť a prípravu na zimu. Správna príprava im pomôže lepšie čeliť nástrahám zimy, ako sú silné mrazy, zimná vlhkosť alebo striedanie teplôt. Úspešné prezimovanie nie je len o ochrane pred mrazom, ale o komplexnom prístupe, ktorý začína už počas vegetačnej sezóny a končí jarným prebudením.

Mrazuvzdornosť zvončekov sa líši v závislosti od konkrétneho druhu a jeho pôvodu. Druhy pochádzajúce z vysokohorských alebo severných oblastí sú prirodzene veľmi odolné a v našich podmienkach zvyčajne prezimujú bez akýchkoľvek problémov. Naopak, druhy z teplejších, stredomorských oblastí môžu byť citlivejšie a vyžadujú si dodatočnú ochranu alebo dokonca prezimovanie v bezmrazovom priestore. Je preto nevyhnutné poznať nároky konkrétneho druhu, ktorý pestuješ, a prispôsobiť mu zimnú starostlivosť.

Kľúčovým faktorom pre úspešné prezimovanie väčšiny záhradných zvončekov nie je ani tak samotný mráz, ako skôr nadmerná zimná vlhkosť. Premočená a zamrznutá pôda môže spôsobiť hnilobu koreňov a koreňového krčka, čo je pre rastlinu často osudné. Zabezpečenie dobrej drenáže už pri výsadbe je preto najdôležitejším preventívnym opatrením. Ochrana pred zimným vlhkom je často dôležitejšia ako ochrana pred samotným chladom.

Príprava na zimu by mala byť postupným procesom. Zahŕňa ukončenie hnojenia v neskorom lete, aby rastliny stihli vyzrieť, postupné znižovanie zálievky na jeseň a správny jesenný rez. Investícia času do týchto prípravných prác sa ti na jar vráti v podobe zdravých a silných rastlín, pripravených na novú sezónu plnú kvetov. V nasledujúcich častiach sa pozrieme na konkrétne kroky, ako pripraviť zvončeky na úspešné prečkanie zimy.

Príprava rastlín v záhone na zimu

Príprava trvalkových zvončekov rastúcich priamo v záhone na zimu je relatívne jednoduchý proces, ktorý by sa mal začať už na konci leta. Jedným z prvých krokov je ukončenie hnojenia, najmä dusíkatými hnojivami, najneskôr v polovici augusta. To umožní rastlinám spomaliť rast a pletivá nových výhonkov stihnú do príchodu mrazov dostatočne vyzrieť a zdrevnatieť. Mäkké a nevyzreté výhonky sú veľmi náchylné na poškodenie mrazom, čo môže oslabiť celú rastlinu.

Na jeseň, po príchode prvých mrazov, ktoré ukončia vegetáciu, je vhodné zrezať nadzemné časti väčšiny druhov zvončekov. Stonky sa zrežú približne 5 až 10 centimetrov nad zemou. Tento jesenný rez má niekoľko výhod. Pomáha udržať poriadok v záhone, odstraňuje odumretú rastlinnú hmotu, ktorá by mohla byť útočiskom pre choroby a škodcov, a uľahčuje jarné upratovanie. Niektorí záhradkári však preferujú ponechať suché stonky na záhone počas zimy ako prirodzenú ochranu a úkryt pre užitočný hmyz a odstraňujú ich až na jar.

Po zrezaní nadzemných častí je veľmi prospešné prikryť koreňovú oblasť rastlín vrstvou organického mulču. Na tento účel je ideálny suchý a vzdušný materiál, ako je suché lístie, čečina, slama alebo vyzretý kompost. Táto prikrývka slúži ako izolačná vrstva, ktorá chráni korene a koreňový krčok pred prudkými výkyvmi teplôt a holomrazmi. Vrstva mulču by mala byť hrubá približne 5 až 10 centimetrov. Na jar, po odznení silných mrazov, je dôležité túto prikrývku včas odstrániť, aby sa pôda mohla prehriať a rastliny mohli začať rásť.

Osobitnú pozornosť si vyžadujú chúlostivejšie druhy alebo rastliny vysadené na exponovaných, veterných miestach. Pre ne je obzvlášť dôležitá ochrana pomocou čečiny, ktorá nielen izoluje, ale aj zabraňuje hromadeniu vlhkosti a plesniveniu, pretože je vzdušná. Vždyzelené druhy zvončekov, ktoré si ponechávajú listy aj cez zimu, je tiež dobré zatieniť čečinou alebo bielou netkanou textíliou. To ich ochráni pred zimným slnkom, ktoré by v kombinácii so zamrznutou pôdou mohlo spôsobiť ich vyschnutie (fyziologické sucho).

Ochrana pred zimnou vlhkosťou

Ako už bolo spomenuté, pre mnohé druhy zvončekov, najmä tie s alpským alebo skalničkovým pôvodom, je najväčšou zimnou hrozbou nadmerná vlhkosť v kombinácii s mrazom. Stagnujúca voda v pôde vedie k nedostatku kyslíka, poškodeniu a hnitiu koreňov, čo je proces, ktorý mráz ešte urýchľuje. Preto je prevencia proti zimnému premokreniu často dôležitejšia ako samotná ochrana pred nízkymi teplotami.

Základom je výsadba do správne pripravenej, dobre priepustnej pôdy. Ak pestuješ druhy citlivé na vlhkosť, ako je napríklad Campanula zoysii alebo iné skalničkové rarity, je nevyhnutné zabezpečiť im perfektnú drenáž. To sa dá dosiahnuť pridaním veľkého množstva hrubého piesku, štrku alebo keramzitu do pôdneho substrátu. Tieto rastliny je ideálne pestovať na vyvýšených záhonoch, v skalkách alebo na svahoch, kde prebytočná voda môže prirodzene odtekať preč od koreňov.

Počas jesene je dôležité zabezpečiť, aby sa okolo rastlín nehromadila voda. Odstráň všetky prekážky, ktoré by mohli brániť odtoku vody, a uisti sa, že povrch pôdy nie je príliš zhutnený. V prípade veľmi daždivého jesenného počasia môže byť pre obzvlášť citlivé druhy prospešné vytvoriť dočasnú striešku, ktorá ich ochráni pred nadmernými zrážkami. Na tento účel môže poslúžiť napríklad sklenená tabuľa alebo polykarbonátová doska podopretá na tehlách, ktorá udrží koreňový krčok v suchu, ale zároveň umožní prúdenie vzduchu.

Pri zimnom zakrývaní rastlín je tiež dôležité voliť materiály, ktoré sú priedušné a neudržiavajú vlhkosť. Čečina z ihličnanov je ideálna, pretože chráni pred mrazom a vetrom, ale zároveň umožňuje cirkuláciu vzduchu a nezadržiava vodu. Naopak, treba sa vyhnúť nepriedušným materiálom, ako sú igelitové fólie, pod ktorými sa zráža vlhkosť a vytvárajú sa ideálne podmienky pre vznik plesní a hniloby. Suché lístie je dobrý izolant, ale je vhodné ho prekryť čečinou, aby ho vietor nerozfúkal a aby príliš nenavlhlo.

Prezimovanie zvončekov v nádobách

Zvončeky pestované v kvetináčoch, hrantíkoch a iných nádobách sú počas zimy vystavené oveľa väčšiemu riziku ako rastliny v záhonoch. Koreňový systém v nádobe je oveľa viac exponovaný voči nízkym teplotám, pretože nie je chránený veľkým objemom okolitej pôdy. Substrát v nádobe premŕza oveľa rýchlejšie, hlbšie a častejšie, čo môže viesť k poškodeniu alebo úplnému odumretiu koreňov, aj keď ide o inak plne mrazuvzdorný druh.

Existuje niekoľko spôsobov, ako ochrániť zvončeky v nádobách. Jednou z najlepších metód je zapustenie celej nádoby do zeme na chránenom mieste v záhrade, napríklad v prázdnom zeleninovom záhone. Pôda v záhrade poskytne nádobe a koreňom v nej vynikajúcu izoláciu. Nádobu zapustíme tak, aby jej okraj bol zarovno s povrchom pôdy. Povrch substrátu v nádobe môžeme ešte dodatočne zamulčovať lístím alebo čečinou.

Ak nemáme možnosť zapustiť nádoby do zeme, musíme ich izolovať inak. Nádoby môžeme zoskupiť na chránenom mieste, napríklad pri stene domu, kde budú chránené pred vetrom. Samotné nádoby je potrebné dôkladne zaizolovať. Môžeme ich obaliť jutovinou, bublinkovou fóliou, starými dekami alebo polystyrénom. Je dôležité izolovať nádobu zo všetkých strán, vrátane dna, preto je dobré postaviť ju na polystyrénovú dosku alebo drevený rošt, aby nebola v priamom kontakte so zamrznutou zemou. Priestor medzi nádobami v skupine môžeme vyplniť suchým lístím alebo slamou pre dodatočnú izoláciu.

Menej odolné druhy zvončekov je najistejšie prezimovať v chladnom, ale bezmrazovom priestore, ako je napríklad svetlá garáž, pivnica, zimná záhrada alebo nevykurovaný skleník. Ideálna teplota pre takéto prezimovanie je medzi 0 a 10 °C. Počas zimy je potrebné rastliny v nádobách občas, veľmi mierne zaliať, aby substrát úplne nevyschol. Zálievka by mala byť naozaj len minimálna, len aby sa predišlo vyschnutiu koreňov. Príliš veľa vody v kombinácii s chladom by viedlo k istej hnilobe.

Jarná starostlivosť po zime

S príchodom jari a otepľovania sa zvončeky postupne prebúdzajú zo zimného spánku a naša starostlivosť je kľúčová pre ich úspešný štart do novej sezóny. Jedným z prvých jarných úkonov je postupné odstraňovanie zimnej ochrany. Je dôležité urobiť to v správny čas. Príliš skoré odkrytie môže rastliny vystaviť neskorým jarným mrazom, zatiaľ čo príliš neskoré môže viesť k zapareniu a napadnutiu plesňami pod krytom. S odstraňovaním čečiny a mulču začíname postupne, keď už nehrozia silné mrazy, zvyčajne koncom marca alebo začiatkom apríla.

Po odstránení zimnej prikrývky je čas na jarné upratovanie a rez. Ak sme neurobili jesenný rez, teraz je ten správny čas odstrániť všetky staré, suché a odumreté nadzemné časti z minulej sezóny. Režeme ich tesne nad zemou, pričom dávame pozor, aby sme nepoškodili nové, rašiace puky, ktoré sa často objavujú už veľmi skoro na jar. Tento rez nielenže zlepší vzhľad záhona, ale aj umožní svetlu a vzduchu preniknúť k báze rastliny, čo podporí zdravý rast.

Keď sa pôda dostatočne prehreje a osuší, je vhodné ju okolo trsov jemne prekypriť. To zlepší prístup vzduchu ku koreňom a pomôže pôde rýchlejšie sa prehriať. Toto je tiež ideálny čas na doplnenie živín po zime. Aplikácia tenkej vrstvy kvalitného kompostu alebo granulovaného hnojiva s postupným uvoľňovaním okolo rastlín im poskytne potrebnú energiu na jarný rast a tvorbu kvetov. Po aplikácii hnojiva je dobré ho jemne zapracovať do vrchnej vrstvy pôdy.

Zvončeky prezimované v nádobách vynesieme von na svoje letné stanovisko až po tom, ako pominie nebezpečenstvo silných mrazov. Predtým je však veľmi dôležité ich postupne otužovať, teda privykať na vonkajšie podmienky. Počas jedného až dvoch týždňov ich vynášame von na niekoľko hodín denne, pričom ich spočiatku umiestnime do polotieňa a postupne predlžujeme čas strávený vonku a na slnku. Po zime skontrolujeme aj stav substrátu v nádobe a v prípade potreby rastliny presadíme do čerstvej zeminy.