S príchodom jesene a blížiacou sa zimou sa mnohí záhradkári pýtajú, ako sa postarať o svoje bylinky, aby úspešne prečkali chladné mesiace. Mäta pieporná je našťastie veľmi odolná a mrazuvzdorná trvalka, ktorá vo väčšine našich klimatických podmienok dokáže bez problémov prezimovať vonku v záhrade. Napriek jej prirodzenej odolnosti jej však môžeme niekoľkými jednoduchými krokmi pomôcť prekonať zimu v čo najlepšej kondícii a zabezpečiť si tak silný a zdravý štart do nasledujúcej vegetačnej sezóny. Správna príprava je kľúčová, či už pestuješ mätu v záhone alebo v kvetináči na balkóne.
Príprava záhonovej mäty na zimu
Príprava mäty v záhone na obdobie vegetačného pokoja by sa mala začať už koncom leta. Od konca augusta je dôležité postupne obmedzovať a nakoniec úplne prestať s hnojením. Prísun živín, najmä dusíka, by stimuloval rast nových, mladých výhonkov, ktoré by boli príliš krehké a citlivé na poškodenie prvými mrazmi. Rastlina potrebuje svoj metabolizmus spomaliť a sústrediť energiu do koreňového systému, aby sa pripravila na prežitie zimy.
Pred príchodom prvých silnejších mrazov je vhodné uskutočniť posledný zber. Môžeš zrezať väčšinu nadzemnej časti rastliny, ktorú môžeš spracovať sušením, mrazením alebo výrobou sirupov a čajov. Po tomto zbere, alebo keď už prvé mrazy spália zostávajúce listy, je čas na finálny jesenný rez. Všetky stonky zastrihni ostrými nožnicami približne 5-7 centimetrov nad úrovňou zeme. Tento krok má viacero výhod.
Radikálny jesenný rez pomáha predchádzať šíreniu chorôb a škodcov. Na starých, odumierajúcich stonkách a listoch by mohli prezimovať spóry húb (napríklad hrdze mätovej) alebo vajíčka škodcov, ktoré by na jar okamžite napadli nové výhonky. Odstránením tejto hmoty výrazne znížiš infekčný tlak v nasledujúcej sezóne. Zároveň týmto krokom uvoľníš priestor pre nový rast na jar a celkovo prevzdušníš porast. Odstrihnuté časti rastliny, pokiaľ neboli viditeľne napadnuté chorobami, môžeš bez obáv pridať do kompostu.
Po ostrihaní je dobré z okolia rastliny odstrániť všetku burinu a opadané lístie. Týmto nielen zlepšíš estetický vzhľad záhona, ale tiež odstrániš ďalšie potenciálne úkryty pre škodcov a zárodky chorôb. Čisté okolie rastliny zabezpečí lepšiu cirkuláciu vzduchu a rýchlejšie presychanie pôdy na jar, čo prispeje k zdravému štartu nových výhonkov.
Ďalšie články na túto tému
Ochrana koreňového systému
Hoci je nadzemná časť mäty na zimu odstránená, najdôležitejšia časť – koreňový systém – zostáva živá v pôde a čaká na jar. V našich podmienkach je koreňový systém mäty dostatočne mrazuvzdorný, avšak v oblastiach s veľmi silnými zimami bez snehovej pokrývky, alebo pri mladých, čerstvo zasadených rastlinách, je vhodné poskytnúť mu dodatočnú ochranu. Snehová perina je najlepším prirodzeným izolantom, no ak na ňu nie je spoľahnutie, poslúži vrstva mulču.
Po jesennom reze a vyčistení záhona prikry okolie rastlín vrstvou organického mulču hrubou približne 5-10 centimetrov. Ako mulčovací materiál môžeš použiť suché lístie, slamu, drevenú štiepku, kôru alebo dobre vyzretý kompost. Kompost má navyše tú výhodu, že počas zimy a jari sa z neho budú postupne uvoľňovať živiny priamo ku koreňom, čo poslúži ako štartovacie hnojivo pre novú sezónu.
Mulčovacia vrstva plní niekoľko dôležitých funkcií. Vytvára izolačnú bariéru, ktorá chráni korene pred extrémnymi mrazmi a prudkými výkyvmi teplôt. Tým zabraňuje poškodeniu koreňov a ich „vytláčaniu“ zo zeme vplyvom striedavého zamŕzania a rozmŕzania pôdy. Zároveň mulč pomáha udržiavať v pôde stabilnejšiu vlhkosť a bráni jej nadmernému vysychaniu vplyvom zimného vetra.
S aplikáciou mulču je najlepšie počkať až po prvých slabých mrazoch. Ak by si ho aplikoval príliš skoro, kým je pôda ešte teplá, mohol by sa pod ním stať úkrytom pre hlodavce a iných škodcov. Na jar, keď už pominie nebezpečenstvo silných mrazov a pôda sa začne otepľovať, je dôležité mulčovaciu vrstvu opatrne odhrnúť. Tým umožníš slnečným lúčom prehriať pôdu a uľahčíš novým mätovým výhonkom cestu na povrch.
Ďalšie články na túto tému
Prezimovanie mäty v kvetináčoch
Prezimovanie mäty pestovanej v nádobách si vyžaduje o niečo viac pozornosti ako pri rastlinách v záhone. Koreňový systém v kvetináči je oveľa viac vystavený chladu a mrazu, pretože nie je chránený veľkým objemom okolitej zeminy. Pôda v nádobe premŕza oveľa rýchlejšie a hlbšie, čo môže viesť k poškodeniu alebo úplnému odumretiu koreňov. Preto nie je vhodné nechať kvetináč s mätou jednoducho stáť na balkóne či terase bez akejkoľvek ochrany.
Najjednoduchším a najbezpečnejším spôsobom je presunúť nádobu na chránené, chladné a tmavé miesto. Ideálna je nevykurovaná garáž, pivnica, záhradný domček alebo studený skleník. Teplota by mala byť stabilne nad bodom mrazu, ale zároveň dostatočne nízka na to, aby rastlina zostala v stave vegetačného pokoja (ideálne medzi 0 °C a 10 °C). Pred presunom rastlinu ostrihaj rovnako ako tú v záhone, teda asi 5 cm nad substrátom.
Ak nemáš možnosť presunúť nádobu do interiéru, môžeš ju nechať prezimovať vonku, ale musíš ju dôkladne ochrániť. Prvým krokom je zvoliť vhodné miesto. Umiestni kvetináč na miesto chránené pred vetrom a priamym zimným slnkom, napríklad tesne k stene domu alebo do rohu balkóna. Nádobu nikdy nenechávaj stáť priamo na studenej dlažbe alebo betóne. Podlož ju drevenou doskou, polystyrénom alebo tehlami, aby si ju izoloval od chladu odspodu.
Samotnú nádobu je potrebné dôkladne zaizolovať. Môžeš ju obaliť niekoľkými vrstvami jutoviny, bublinkovou fóliou, starou dekou alebo ju jednoducho vložiť do väčšej kartónovej krabice, ktorú vyplníš izolačným materiálom, ako je slama, lístie alebo pokrčené noviny. Povrch substrátu v kvetináči je tiež dobré prikryť vrstvou mulču, napríklad čečinou alebo lístím. Dôležité je aj zavlažovanie. Počas zimy potrebuje rastlina len minimum vody, substrát udržuj len veľmi mierne vlhký, aby korene úplne nevyschli. Polievaj len v dňoch, kedy nemrzne.
Prezimovanie v interiéri pre čerstvú mätu
Ak si chceš užívať čerstvú mätu aj počas zimných mesiacov, jednou z možností je prezimovať časť rastliny priamo v byte. Na jeseň, ešte pred príchodom mrazov, môžeš vykopať časť trsu zo záhrady alebo oddeliť časť rastliny z veľkého kvetináča a presadiť ju do menšej nádoby. Použi kvalitný substrát a uisti sa, že kvetináč má dobrú drenáž. Takto pripravenú rastlinu postupne privykaj na interiérové podmienky.
Umiestni kvetináč na čo najsvetlejšie miesto v byte, ideálne na parapet okna orientovaného na juh alebo západ. Mäta potrebuje pre zdravý rast a tvorbu arómy veľa svetla, a toho je v zime v interiéri nedostatok. Ak spozoruješ, že sa rastlina vyťahuje, je slabá a má bledé listy, je to jasný znak nedostatku svetla. V takom prípade môžeš použiť doplnkové umelé osvetlenie pomocou špeciálnych rastových lámp (grow lights), ktoré rastline poskytnú potrebné svetelné spektrum.
Teplota v miestnosti by nemala byť príliš vysoká. Mäta preferuje chladnejšie prostredie, preto sa jej bude dariť lepšie v menej vykurovanej miestnosti, ako napríklad na chladnejšej chodbe alebo v spálni. Suchý vzduch z ústredného kúrenia je pre mätu veľkým problémom. Môže to viesť k usychaniu okrajov listov a k zvýšenému výskytu škodcov, ako sú roztočce. Preto je dôležité pravidelne zvyšovať vzdušnú vlhkosť v okolí rastliny, napríklad rosením listov alebo umiestnením kvetináča na misku s vlhkými kamienkami.
Pri zavlažovaní buď opatrný. V zimnom období rastlina rastie pomalšie a jej potreba vody je nižšia. Polievaj ju až vtedy, keď vrchná vrstva substrátu preschne. Dávaj pozor na preliatie, ktoré je v zimných mesiacoch častou príčinou problémov. Počas zimy rastlinu nehnoj, alebo len veľmi striedmo, približne raz za 6-8 týždňov, a to len veľmi zriedeným hnojivom. S pravidelným prísunom čerstvých lístkov však počítaj v obmedzenej miere, keďže podmienky v interiéri nie sú pre mätu ideálne.
