Ovsíkovec vždyzelený je právom považovaný za jednu z najodolnejších a najzdravších okrasných tráv, ktorá pri dodržaní základných pestovateľských podmienok takmer netrpí žiadnymi chorobami ani škodcami. Jeho tuhé, voskovité listy a celková nenáročnosť ho robia málo atraktívnym pre väčšinu bežných záhradných patogénov a hmyzu. Avšak, žiadna rastlina nie je stopercentne imúnna a za určitých, pre ňu nepriaznivých okolností, sa môžu problémy vyskytnúť aj u tohto odolného druhu. Najčastejšie sú tieto problémy spojené s nesprávnymi pestovateľskými podmienkami, najmä s nadmernou vlhkosťou a nedostatkom slnka. Kľúčom k udržaniu zdravého ovsíkovca je teda predovšetkým prevencia založená na rešpektovaní jeho prirodzených nárokov.
Najdôležitejším preventívnym opatrením je zabezpečenie optimálnych podmienok, ktoré sú v podstate kópiou jeho prirodzeného prostredia. To znamená plné slnko, vynikajúcu drenáž a chudobnú pôdu. Zdravá a silná rastlina, ktorá nie je oslabená stresom z nevhodného prostredia, má oveľa lepšiu prirodzenú obranyschopnosť voči chorobám a škodcom. Naopak, rastlina pestovaná v tieni, v ťažkej, zamokrenej a na živiny bohatej pôde je slabá, jej pletivá sú mäkké a je doslova pozvánkou pre rôzne patogény.
Dôležitú úlohu v prevencii zohráva aj správne prúdenie vzduchu. Pri výsadbe viacerých trsov vedľa seba je potrebné dodržiavať dostatočné rozostupy (aspoň 40-50 cm), aby okolo každej rastliny mohol voľne cirkulovať vzduch. Tým sa znižuje vlhkosť medzi listami, čo výrazne obmedzuje riziko vzniku a šírenia hubových ochorení. Rovnako dôležité je udržiavať okolie rastlín čisté, bez buriny a opadaného lístia, ktoré by mohli zadržiavať vlhkosť a slúžiť ako útočisko pre škodcov a zárodky chorôb.
Pravidelná vizuálna kontrola rastlín je ďalším pilierom prevencie. Aspoň raz za týždeň si nájdite čas a dôkladne si prezrite svoje trsy ovsíkovca. Všímajte si akékoľvek zmeny vo farbe, tvare listov, prítomnosť škvŕn, povlakov alebo akéhokoľvek hmyzu. Včasné odhalenie problému vám dáva oveľa väčšiu šancu na jeho rýchle a úspešné vyriešenie s minimálnym poškodením rastliny a bez nutnosti použitia agresívnych chemických postrekov. Väčšinu problémov je možné v počiatočnom štádiu zvládnuť jednoduchými mechanickými zásahmi.
Hubové choroby a ako im predchádzať
Hoci sú hubové choroby u ovsíkovca zriedkavé, najčastejším problémom, ktorý sa môže vyskytnúť, je hrdza (Puccinia spp.). Hrdza je typická pre trávy a prejavuje sa tvorbou malých, oranžových až hnedočervených pľuzgierikov alebo prášivých kôpok na listoch. Tieto pľuzgieriky obsahujú spóry huby, ktoré sa vetrom a vodou ľahko šíria na okolité rastliny. Napadnuté listy postupne žltnú, schnú a odumierajú, a pri silnom napadnutí môže byť oslabená celá rastlina.
Ďalšie články na túto tému
Hrdza sa najčastejšie objavuje v teplom a vlhkom počasí, najmä koncom leta a na jeseň. Rozvoj ochorenia podporuje vysoká vlhkosť vzduchu, slabé prúdenie vzduchu v hustom poraste a oslabenie rastliny v dôsledku prehnojenia dusíkom. Rastliny pestované v tieni a vo vlhkej pôde sú na hrdzu oveľa náchylnejšie. Preto je najlepšou obranou proti hrdzi dodržiavanie všetkých preventívnych opatrení – slnečné stanovište, priepustná pôda, dostatočné spony a striedme hnojenie.
Ak sa hrdza na vašom ovsíkovci predsa len objaví, je dôležité konať rýchlo. Pri prvých príznakoch okamžite odstráňte a zlikvidujte všetky napadnuté listy. Dbajte na to, aby ste ich nedávali do kompostu, pretože spóry huby by tam mohli prežiť a ďalej sa šíriť. Zlepšite prúdenie vzduchu okolo rastliny, prípadne zvážte presadenie príliš nahusto vysadených trsov. V prípade silného a opakovaného napadnutia môžete siahnuť po fungicídnom postreku určenom proti hrdziam na okrasných rastlinách.
Ďalším potenciálnym hubovým ochorením, aj keď menej častým, je škvrnitosť listov. Prejavuje sa rôzne veľkými, často ohraničenými škvrnami hnedej, čiernej alebo sivej farby na listoch. Podobne ako pri hrdzi, aj tu je hlavnou príčinou nadmerná vlhkosť a slabé prúdenie vzduchu. Postup je rovnaký – odstránenie napadnutých častí, zlepšenie pestovateľských podmienok a v krajnom prípade použitie fungicídu. Prevencia je však vždy lepšia ako liečba.
Hniloba koreňov a stredu trsu
Najzávažnejším a najdeštruktívnejším problémom, ktorý môže ovsíkovec postihnúť, je hniloba koreňov (koreňová a krčková hniloba). Táto choroba nie je spôsobená jedným špecifickým patogénom, ale skôr komplexom pôdnych húb (napr. Phytophthora, Pythium, Fusarium), ktoré napádajú koreňový systém v nepriaznivých podmienkach. Príčinou je takmer výlučne nadmerná vlhkosť pôdy spôsobená nedostatočnou drenážou, príliš častým zalievaním alebo výsadbou na zamokrenom stanovišti.
Ďalšie články na túto tému
Príznaky hniloby koreňov sa prejavujú na nadzemnej časti rastliny. Trs začne strácať vitalitu, listy žltnú, hnednú a vädnú, aj keď je pôda vlhká. Rast sa zastaví a celá rastlina pôsobí choro a zvädnuto. Najtypickejším znakom je mäknutie a hnednutie bázy trsu a koreňového krčka. Ak jemne potiahnete za listy, môžu sa ľahko oddeliť od rastliny a na ich báze bude viditeľná hniloba. V pokročilom štádiu začne celý stred trsu odumierať a zapáchať.
Boj s rozvinutou hnilobou koreňov je veľmi náročný a často neúspešný. Ak chorobu odhalíte v úplne počiatočnom štádiu, môžete sa pokúsiť rastlinu zachrániť. Opatrne ju vykopte z pôdy a dôkladne opláchnite korene od zeminy. Ostrým a čistým nožom odstráňte všetky nahnité, tmavé a mäkké korene až po zdravé, biele pletivo. Odstráňte aj všetky napadnuté nadzemné časti. Rany môžete ošetriť práškovým fungicídom alebo dreveným uhlím a rastlinu zasaďte do úplne novej, suchej a extrémne priepustnej pôdy, ideálne na vyvýšenom záhone alebo v nádobe.
Prevencia je však v tomto prípade absolútne kľúčová a oveľa jednoduchšia. Nikdy nevysádzajte ovsíkovec do ťažkých a zamokrených pôd bez dôkladnej úpravy a vytvorenia drenážnej vrstvy. Dospelé rastliny vo voľnej pôde nepolievajte, s výnimkou extrémnych a dlhotrvajúcich súch. U rastlín v nádobách vždy zabezpečte dostatočné drenážne otvory a pred ďalšou zálievkou nechajte substrát takmer úplne preschnúť. Rešpektovanie prirodzenej potreby sucha je najlepšou ochranou proti tejto fatálnej chorobe.
Živočíšni škodcovia
Ovsíkovec je pre väčšinu živočíšnych škodcov veľmi neatraktívny. Jeho listy sú tuhé, ostré a majú nízku nutričnú hodnotu, takže sa im hmyz ako vošky, molice alebo roztočce zvyčajne vyhýba. Prítomnosť týchto škodcov na ovsíkovci je skôr raritou a zvyčajne signalizuje, že rastlina je extrémne oslabená inými faktormi. Ak by sa na rastline predsa len objavili vošky, zvyčajne stačí silný prúd vody alebo použitie ekologických prípravkov na báze oleja alebo mydla.
Jedinými škodcami, ktorí môžu občas spôsobiť menšie problémy, sú slimáky a slizniaky. Tieto mäkkýše si môžu pochutnávať najmä na mladých, jemných výhonkoch, ktoré rašia na jar. Poškodenie sa prejavuje ako nepravidelné diery alebo ožraté okraje na listoch. Hoci dospelá, dobre zavedená rastlina si s takýmto malým poškodením ľahko poradí, u mladých sadeníc môže byť silnejší útok slimákov problematický.
Ochranou proti slimákom je pravidelný ručný zber, najmä večer alebo po daždi, kedy sú najaktívnejší. V okolí rastlín môžete vytvoriť bariéry z ostrých materiálov, ako je drvený vápenec, škrupiny od vajec alebo drevený popol, ktoré slimáky nerady preliezajú. Účinné sú aj ekologické granule na báze fosforečnanu železitého, ktoré sú bezpečné pre domáce zvieratá a iné živočíchy. Vytvorenie prostredia, ktoré nepraje slimákom (sucho, čistota), je tiež účinnou prevenciou.
V niektorých oblastiach môžu byť problémom aj hraboše alebo iné hlodavce, ktoré si môžu v zime pochutnávať na koreňoch a báze trsov, najmä ak sú chránené pod vrstvou snehu. Ochrana proti nim je náročnejšia a spočíva v použití mechanických lapačov alebo v podpore prirodzených predátorov, ako sú dravé vtáky a mačky. Vo všeobecnosti však platí, že živočíšni škodcovia nepredstavujú pre ovsíkovec vážnu hrozbu a problémy sú skôr ojedinelé.
Fyziologické poruchy a abiotický stres
Okrem chorôb a škodcov môže ovsíkovec trpieť aj rôznymi fyziologickými poruchami, ktoré sú spôsobené nepriaznivými podmienkami prostredia, teda abiotickým stresom. Tieto problémy nie sú nákazlivé, ale môžu výrazne ovplyvniť vzhľad a zdravie rastliny. Najčastejším takýmto problémom je strata modrej farby a prechod do zelena. Ako už bolo spomenuté, príčinou je nadbytok vody a živín, prípadne nedostatok slnečného svetla. Náprava spočíva v úprave pestovateľských podmienok.
Ďalším bežným javom je vyhoľovanie a odumieranie stredu trsu. Toto nie je choroba, ale prirodzený proces starnutia rastliny. Po 3-5 rokoch sa stred trsu stáva drevnatým, preplneným a stráca schopnosť produkovať nové výhonky. Rastlina sa sústredí na rast po obvode. Riešením je zmladenie rastliny prostredníctvom jarného delenia trsov. Starý trs sa vykope, odumretý stred sa odstráni a zdravé vonkajšie časti sa opäť zasadia ako nové rastliny.
Poškodenie zimnou vlhkosťou je ďalším častým problémom. Ak rastlina prezimuje na mieste, kde sa hromadí voda alebo topiaci sa sneh, jej korene a stred môžu začať hniť. Na jar potom takáto rastlina veľmi slabo alebo vôbec neraší. Prevenciou je výsadba na svahovitom alebo vyvýšenom mieste s perfektnou drenážou. Ponechanie listov cez zimu tiež pomáha chrániť srdiečko rastliny pred nadmernou vlhkosťou.
Nakoniec, aj keď je ovsíkovec mrazuvzdorný, extrémne silné mrazy bez snehovej pokrývky (tzv. holomrazy) môžu poškodiť jeho listy. Tie môžu na jar vyzerať vysušené a spálené. Toto je však zvyčajne len estetický problém. Po jarnom „vyčesaní“ starých a poškodených listov by mala rastlina z bázy bez problémov znova obraziť. Rastliny v nádobách sú na poškodenie mrazom náchylnejšie, a preto je vhodné ich na zimu chrániť.
📷: Drew Avery, CC BY 2.0, via Wikimedia Commons
