Výsadba a následné rozmnožovanie ovsíkovca vždyzeleného patrí medzi jednoduché záhradnícke úkony, ktoré s trochou znalostí zvládne aj úplný začiatočník. Táto elegantná okrasná tráva je cenená pre svoju schopnosť rýchlo sa ujať a vytvoriť pôsobivé modrosivé trsy, ktoré prinášajú do záhonov štruktúru a farbu po celý rok. Kľúčom k úspešnej výsadbe je predovšetkým správna príprava stanovišťa, ktorá musí rešpektovať prirodzené požiadavky rastliny na suchú a dobre priepustnú pôdu. Správne zvolené miesto a technika výsadby položia pevný základ pre dlhovekosť a vitalitu tejto nenáročnej, no mimoriadne efektnej trávy. Pochopenie základných princípov sadenia a delenia trsov vám umožní nielen úspešne založiť nový záhon, ale aj efektívne a bezplatne si namnožiť vlastné rastliny.
Pred samotnou výsadbou je nevyhnutné venovať maximálnu pozornosť výberu lokality. Ovsíkovec je dieťaťom slnka, a preto mu doprajte to najslnečnejšie miesto vo vašej záhrade, kde bude mať dostatok priameho slnečného žiarenia aspoň šesť až osem hodín denne. Intenzita slnka priamo ovplyvňuje sfarbenie listov; čím viac slnka rastlina dostane, tým bude jej modrá farba výraznejšia a žiarivejšia. V polotieni síce prežije, no jej trsy budú redšie, vytiahnuté a farba listov prejde do menej atraktívnych zelených odtieňov, čím stratí svoj hlavný okrasný efekt.
Okrem svetelných podmienok je rovnako dôležitá aj kvalita a štruktúra pôdy. Pôda musí byť predovšetkým dokonale priepustná. Ovsíkovec absolútne neznáša zamokrené a ťažké pôdy, kde jeho korene trpia nedostatkom vzduchu a sú náchylné na hnilobu. Ideálna je ľahká, piesočnatá alebo štrkovitá pôda, chudobná na živiny. Ak máte v záhrade ťažkú ílovitú zeminu, pred výsadbou je nutné ju dôkladne vylepšiť. Zmiešajte ju s veľkým množstvom hrubého piesku, jemného štrku alebo keramzitu, aby ste vytvorili sypkú a vzdušnú štruktúru.
Načasovanie výsadby tiež zohráva dôležitú úlohu. Najvhodnejším obdobím na sadenie ovsíkovca je jar, od apríla do mája, keď už pominulo nebezpečenstvo silných mrazov a pôda sa začína prehrievať. Jarná výsadba poskytuje rastline dostatok času na to, aby sa do príchodu zimy dobre zakorenila a zosilnela. Alternatívne je možná aj jesenná výsadba, najmä v teplejších oblastiach, ale je potrebné ju uskutočniť dostatočne včas, ideálne v septembri, aby sa rastlina stihla adaptovať pred príchodom prvých mrazov. Silné a dobre vyvinuté rastliny z kontajnerov je možné sadiť počas celej vegetačnej sezóny, ak im zabezpečíte počiatočnú zálievku.
Príprava pôdy a postup výsadby
Dôkladná príprava pôdy je alfou a omegou úspešnej výsadby. Predtým, ako začnete kopať jamu, vybrané miesto dôkladne odburiňte, aby mladá rastlina nemusela súťažiť o vodu a živiny. Následne prekyprite pôdu do hĺbky aspoň 30-40 centimetrov. Ak je vaša pôda ťažká a málo priepustná, toto je moment, kedy je potrebné zapracovať do nej drenážny materiál. Neváhajte použiť naozaj štedré množstvo piesku alebo jemného štrku; cieľom je vytvoriť štruktúru, v ktorej voda nebude stagnovať, ale voľne odtekať preč od koreňov.
Ďalšie články na túto tému
Výsadbová jama by mala byť približne dvakrát širšia a o niečo hlbšia ako koreňový bal rastliny, ktorú sa chystáte sadiť. Na dno jamy je veľmi vhodné umiestniť drenážnu vrstvu z hrubšieho štrku alebo keramzitu, hrubú asi 5-10 centimetrov. Táto vrstva bude slúžiť ako poistka proti prípadnému zamokreniu. Na drenážnu vrstvu nasypte časť pripravenej zeminy zmiešanej s pieskom. Vyhnite sa pridávaniu kompostu alebo akéhokoľvek hnojiva priamo do výsadbovej jamy, pretože ovsíkovec preferuje pôdu chudobnú na živiny.
Pred samotným vložením rastliny do jamy ju opatrne vyberte z kontajnera. Ak je koreňový bal príliš hustý a korene krúžia po obvode, jemne ich rukami uvoľnite, aby sa lepšie rozrástli do okolitej pôdy. Rastlinu umiestnite do stredu jamy tak, aby vrchná časť koreňového balu bola v rovnakej úrovni s okolitým terénom, prípadne o málo vyššie. Nikdy nesaďte ovsíkovec hlbšie, ako rástol v kontajneri, pretože to môže viesť k hnilobe koreňového krčka. Postupne zasypávajte jamu pripravenou zeminou a jemne ju utláčajte, aby ste odstránili vzduchové vrecká.
Po zasadení rastlinu dôkladne, ale pomaly zalejte. Táto prvá zálievka je dôležitá, aby sa pôda usadila okolo koreňov a zabezpečil sa dobrý kontakt. V nasledujúcich týždňoch udržiavajte pôdu mierne vlhkú, nie však premočenú, kým sa rastlina neujme a nezačne viditeľne rásť. Pri skupinovej výsadbe dodržiavajte odporúčané spony, zvyčajne okolo 40-50 centimetrov od seba. Tento rozostup poskytne rastlinám dostatok priestoru na to, aby sa rozrástli do svojich typických pologuľovitých tvarov a zároveň vytvorili súvislý, zapojený porast.
Starostlivosť po výsadbe
Prvé týždne po výsadbe sú rozhodujúce pre úspešné zakorenenie a adaptáciu rastliny na novom stanovišti. V tomto období je potrebné venovať zvýšenú pozornosť zálievke. Na rozdiel od dospelých, dobre zavedených rastlín, ktoré sú extrémne suchovzdorné, mladé sadenice potrebujú pravidelný prísun vlahy. Pôdu udržiavajte mierne vlhkú, ale nikdy nie premočenú. Interval zálievky prispôsobte aktuálnemu počasiu; v horúcich a suchých dňoch to môže byť každých pár dní, v chladnejšom počasí raz za týždeň.
Ďalšie články na túto tému
Dôležité je polievať priamo ku koreňom a vyhnúť sa zbytočnému vlhčeniu listov, čo by mohlo podporiť rozvoj hubových chorôb. Po približne 3-4 týždňoch, keď uvidíte, že rastlina začína produkovať nové listy a javí známky rastu, môžete postupne znižovať frekvenciu zálievky. Cieľom je povzbudiť korene, aby rástli do hĺbky a hľadali si vlahu samy, čím sa rastlina stane odolnejšou voči suchu v budúcnosti. Príliš časté a plytké zalievanie vedie k tvorbe plytkého koreňového systému, ktorý je zraniteľný.
Počas prvého roka po výsadbe je tiež dôležité udržiavať okolie rastliny bez buriny. Burina konkuruje mladej rastline nielen o vodu a živiny, ale aj o svetlo, čo môže spomaliť jej rast a vývoj. Pravidelné ručné pletie alebo jemné okopávanie povrchu pôdy je najlepším riešením. Môžete tiež použiť vrstvu anorganického mulču, napríklad štrku alebo kamennej drviny, ktorá nielenže potláča rast buriny, ale zároveň pomáha udržiavať povrch pôdy suchý a chráni koreňový krčok pred nadmernou vlhkosťou.
Vyhnite sa akémukoľvek hnojeniu v prvej sezóne po výsadbe. Mladá rastlina si musí zvyknúť na chudobné podmienky, ktoré jej vyhovujú. Príliš veľa živín by viedlo k rýchlemu, ale slabému rastu a znížilo by odolnosť rastliny voči chorobám a nepriaznivým podmienkam. Dôverujte jej prirodzenej schopnosti prosperovať v skromných podmienkach. Sledujte jej rast a vývoj; zdravá, dobre zakorenená rastlina bude postupne hustnúť a nadobúdať svoj charakteristický tvar a farbu.
Rozmnožovanie delením trsov
Najjednoduchším, najrýchlejším a najspoľahlivejším spôsobom rozmnožovania ovsíkovca vždyzeleného je delenie starších, dobre rozrastených trsov. Táto metóda nielenže umožňuje získať nové rastliny, ktoré sú geneticky identické s materskou rastlinou, ale zároveň slúži ako omladzovacia kúra pre staršie trsy, ktoré začínajú v strede vyhoľovať. K deleniu je najlepšie pristúpiť na jar, ideálne v apríli alebo začiatkom mája, keď rastlina začína aktívne rásť. Jarný termín poskytuje novým sadeniciam celú sezónu na to, aby sa poriadne zakorenili a pripravili na zimu.
Samotný proces delenia začína opatrným vykopaním celého trsu z pôdy. Použite rýľ alebo rýľovacie vidly a snažte sa zachovať čo najkompaktnejší koreňový bal. Po vybratí trsu z pôdy ho očistite od prebytočnej zeminy, aby ste lepšie videli jeho štruktúru a koreňový systém. Následne môžete trs rozdeliť na niekoľko menších častí. V závislosti od veľkosti a hustoty trsu to môžete urobiť buď ručne, alebo si pomôcť ostrým nožom, rýľom alebo dokonca dvoma vidlami, ktoré zapichnete do stredu trsu a páčením ho rozdelíte.
Každá nová oddelená časť by mala mať dostatočné množstvo zdravých koreňov a aspoň niekoľko silných listových výhonkov. Odstráňte všetky suché, odumreté alebo poškodené časti, najmä z drevnatého stredu starého trsu. Je dobré listy na novozískaných sadeniciach skrátiť približne o polovicu. Týmto krokom znížite odparovaciu plochu a zredukujete stres rastliny, ktorá sa tak bude môcť sústrediť na tvorbu nových koreňov namiesto vyživovania dlhých listov.
Takto pripravené sadenice ihneď zasaďte na vopred pripravené stanovište podľa rovnakých princípov ako pri kúpených rastlinách. Dôkladne ich zalejte a v nasledujúcich týždňoch im venujte zvýšenú pozornosť, najmä čo sa týka pravidelnej, ale miernej zálievky. Nové rastliny sa zvyčajne veľmi rýchlo ujmú a už počas prvej sezóny začnú pekne hustnúť. Delenie trsov sa odporúča vykonávať každé 3 až 4 roky, aby sa zachovala vitalita a atraktívny vzhľad rastlín.
Rozmnožovanie semenami
Rozmnožovanie ovsíkovca zo semien je menej bežná a o niečo náročnejšia metóda ako delenie trsov. Je to však zaujímavý spôsob, ako získať väčšie množstvo rastlín naraz, hoci si vyžaduje viac trpezlivosti. Semená môžete buď zakúpiť, alebo si ich pozbierať z vlastných rastlín po odkvitnutí, keď sú kvetenstvá suché a slamovožlté. Treba však počítať s tým, že rastliny vypestované zo semien nemusia byť úplne identické s rodičovskou rastlinou, najmä ak ide o špecifické kultivary.
Semená ovsíkovca potrebujú na klíčenie prejsť procesom studenej stratifikácie, čo znamená, že musia byť vystavené chladu a vlhku. Tento proces napodobňuje prirodzené zimné podmienky. Najjednoduchšie je vysiať semená na jeseň priamo do záhona na pripravené miesto. Príroda sa postará o stratifikáciu a na jar by mali semená začať klíčiť. Pri tomto spôsobe však hrozí, že časť semien vyplavia dažde alebo sa stanú potravou pre vtáky.
Spoľahlivejšou metódou je kontrolovaný výsev v interiéri. Semená vysejte koncom zimy, približne 6-8 týždňov pred poslednými očakávanými mrazmi, do nádob naplnených kvalitným, priepustným výsevným substrátom. Semená len jemne zatlačte do povrchu substrátu a zasypte tenkou vrstvou piesku alebo vermikulitu, pretože na klíčenie potrebujú svetlo. Nádobu udržiavajte mierne vlhkú a umiestnite ju na svetlé miesto s teplotou okolo 20 °C. Klíčenie môže trvať niekoľko týždňov.
Keď sú semenáčiky dostatočne veľké na to, aby sa s nimi dalo manipulovať, a majú vytvorených niekoľko pravých listov, môžete ich presadiť do samostatných malých kvetináčov. Pokračujte v pestovaní na svetlom a teplom mieste. Predtým, ako mladé rastlinky vysadíte na trvalé stanovište do záhrady, je nevyhnutné ich postupne otužovať. Počas jedného až dvoch týždňov ich na niekoľko hodín denne vynášajte von, aby si zvykli na vonkajšie podmienky. Po posledných mrazoch ich môžete vysadiť do záhona.
📷: Drew Avery, CC BY 2.0, via Wikimedia Commons
