Hoci je ľubovník androsémolistý považovaný za plne mrazuvzdorný ker, ktorý dobre znáša podmienky stredoeurópskej zimy, správna príprava na obdobie vegetačného pokoja mu pomôže bezpečne prekonať chladné mesiace a na jar vitálne vstúpiť do novej sezóny. Intenzita potrebnej zimnej ochrany závisí od viacerých faktorov, ako je vek a kondícia rastliny, geografická poloha a nadmorská výška pestovateľského miesta, a tiež od konkrétneho priebehu zimy. Mladé, čerstvo vysadené jedince si vyžadujú podstatne väčšiu pozornosť ako staršie, dobre zakorenené kry, ktoré sú už na podmienky svojho stanoviska adaptované a podstatne odolnejšie.
Príprava ľubovníka na zimu by sa mala začať už koncom leta a na jeseň. Kľúčové je ukončiť akékoľvek hnojenie dusíkatými hnojivami najneskôr koncom júla. Dusík podporuje rast nových, mäkkých výhonkov, ktoré by do príchodu prvých mrazov nestihli dostatočne vyzrieť (zdrevnatieť) a boli by veľmi náchylné na poškodenie mrazom. Naopak, koncom leta alebo začiatkom jesene je možné aplikovať hnojivo s vyšším obsahom draslíka, ktorý podporuje vyzrievanie pletív a zvyšuje celkovú mrazuvzdornosť rastliny.
Ďalším dôležitým krokom v jesennej príprave je úprava zálievkového režimu. S klesajúcimi teplotami a častejšími zrážkami sa potreba vody prirodzene znižuje. Zálievku postupne obmedzujeme, aby pôda nebola zbytočne premokrená, čo by mohlo viesť k hnilobe koreňov počas zimy. Pred príchodom trvalých mrazov je však veľmi dôležité rastlinu ešte raz dôkladne a výdatne poliať. Táto tzv. predzimná zálievka zabezpečí, že rastlina a pôda v okolí koreňov budú mať dostatočnú zásobu vlahy na prekonanie zimy, najmä období holomrazov.
Po opadaní listov je vhodné vykonať jesenné upratovanie v okolí kríka. Opadané lístie by sa malo dôkladne vyhrabať a odstrániť, pretože by v ňom mohli prezimovať zárodky chorôb (napríklad spóry hrdze) alebo vajíčka škodcov. Pôdu okolo rastliny môžeme jemne prekypriť. V tomto období však už nevykonávame žiadny radikálny rez, ten si nechávame až na jarné obdobie. Na jeseň odstraňujeme len zjavne poškodené alebo choré konáre.
Aplikácia mulčovacej vrstvy je jedným z najúčinnejších spôsobov ochrany koreňového systému. Po dôkladnej zálievke a pred príchodom silných mrazov nahrnieme ku koreňom rastliny 5 až 10 cm hrubú vrstvu organického materiálu. Ideálny je vyzretý kompost, drvená kôra, lístie alebo slama. Mulč funguje ako izolačná vrstva, ktorá chráni korene pred prudkými výkyvmi teplôt, zabraňuje hlbokému premŕzaniu pôdy a udržuje v nej stabilnejšiu vlhkosť. Na jar navyše poslúži ako zdroj postupne sa uvoľňujúcich živín.
Ďalšie články na túto tému
Ochrana mladých a novo vysadených rastlín
Mladé rastliny v prvom alebo druhom roku po výsadbe sú na zimné podmienky podstatne citlivejšie ako dospelé jedince. Ich koreňový systém ešte nie je dostatočne hlboký a rozvinutý, a preto sú náchylnejšie na premrznutie a vyschnutie. Pre ne je dôkladná zimná ochrana nevyhnutnosťou, a to aj v inak teplejších oblastiach. Základom je, rovnako ako u dospelých rastlín, hrubá vrstva mulču okolo koreňového krčka, ktorá je v tomto prípade obzvlášť dôležitá.
Okrem ochrany koreňov je pri mladých rastlinách často potrebné chrániť aj nadzemnú časť, najmä v oblastiach so silnými mrazmi, vetrom alebo intenzívnym zimným slnkom. Po opadaní listov môžeme krehké konáriky jemne zviazať k sebe, aby sa pod ťarchou snehu nepolámali. Následne môžeme celú rastlinu obaliť bielou netkanou textíliou, jutovinou alebo ju obložiť čečinou z ihličnanov. Tieto materiály chránia pred mrazivým vetrom a slnkom, ale zároveň sú priedušné, takže pod nimi nedochádza k zapareniu.
Netkaná textília je obzvlášť vhodná na ochranu pred zimným slnkom. Počas slnečných zimných dní sa tmavé konáre môžu prehriať, čo naštartuje prúdenie miazgy. Následný prudký pokles teploty v noci môže spôsobiť zamrznutie a popraskanie pletív. Biela textília odráža slnečné lúče a zmierňuje tieto teplotné extrémy. Dôležité je nepoužívať nepriedušné materiály ako igelitové fólie, pod ktorými by sa hromadila vlhkosť a šírili plesne.
Túto zimnú ochranu inštalujeme až po príchode prvých stabilnejších mrazov, zvyčajne v novembri. Príliš skoré zakrytie by mohlo spomaliť prirodzené otužovanie rastliny. Naopak, na jar je dôležité ochranu včas odstrániť, aby nebránila pučaniu a rastu. Odstraňujeme ju postupne, v dňoch, kedy je zamračené, aby si rastlina zvykla na priame slnko a nedošlo k jej spáleniu. Ideálny čas je po odznení nebezpečenstva silných jarných mrazov, zvyčajne koncom marca alebo začiatkom apríla.
Ďalšie články na túto tému
Prezimovanie v nádobách
Pestovanie ľubovníka androsémolistého v kvetináčoch a iných nádobách je možné, no jeho prezimovanie si vyžaduje špecifickú starostlivosť. Koreňový systém v nádobe je oveľa viac vystavený mrazu ako vo voľnej pôde, pretože chlad preniká nielen zhora, ale aj zo všetkých strán. Substrát v nádobe premŕza oveľa rýchlejšie a do väčšej hĺbky, čo môže viesť k úplnému zničeniu koreňov. Preto rastliny v nádobách nikdy nenechávame cez zimu stáť na voľnom priestranstve bez akejkoľvek ochrany.
Ideálnym spôsobom prezimovania je zapustenie celej nádoby do zeme v záhrade na chránenom mieste. Pôda v záhrade poskytne prirodzenú a najlepšiu izoláciu. Po zapustení môžeme povrch substrátu v nádobe a okolitú pôdu ešte zamulčovať kôrou alebo lístím. Ak nemáme možnosť nádobu zapustiť do zeme, musíme ju dôkladne zaizolovať. Celý kvetináč môžeme obaliť bublinkovou fóliou, jutovinou, starými dekami alebo ho vložiť do väčšej krabice a priestor medzi stenami vyplniť izolačným materiálom, napríklad slamou, polystyrénom alebo pokrčenými novinami.
Nádobu je dôležité postaviť na podložku, napríklad na drevenú dosku alebo polystyrénovú platňu, aby nebola v priamom kontakte so studenou a zamrznutou zemou. Ideálne miesto pre takto zaizolovanú nádobu je pri stene domu, v závetrí, kde je chránená pred vetrom a najväčšími teplotnými výkyvmi. Nadzemnú časť rastliny môžeme taktiež chrániť netkanou textíliou alebo čečinou, podobne ako pri mladých rastlinách v záhrade.
Počas zimy nesmieme zabudnúť ani na občasnú zálievku rastlín v nádobách. Substrát v kvetináči vysychá rýchlejšie ako pôda v záhrade, a to aj v zime. Počas období, keď nemrzne a teplota vystúpi nad nulu, skontrolujeme vlhkosť substrátu a v prípade potreby rastlinu mierne zalejeme. Zálievka by mala byť len taká, aby substrát nebol úplne suchý, ale zároveň nesmie byť premokrený, aby korene v chlade nezačali hniť.
Starostlivosť počas zimy a na začiatku jari
Zimná starostlivosť o ľubovník vo voľnej pôde je minimálna, no vyžaduje si občasnú kontrolu. Počas zimy s vysokou snehovou nádielkou môže ťažký a mokrý sneh polámať konáre. Ak je to možné, je dobré sneh z kríka opatrne striasť, najmä ak ide o odmäk. Taktiež kontrolujeme, či zimná ochrana, ak bola použitá, stále drží na svojom mieste a nepoškodil ju vietor. Sledujeme aj aktivitu zveri, ktorá by v zime mohla ohrýzať kôru a mladé výhonky.
Dôležitá je kontrola vlahy počas zím bez snehu, tzv. holomrazov. Keď je pôda nezakrytá snehom a fúka mrazivý vietor, dochádza k jej vysušovaniu. Ak takéto počasie trvá dlhšie a pôda nie je zamrznutá do veľkej hĺbky, je vhodné počas teplejších dní s teplotou nad nulou rastlinu mierne poliať. Tento zásah pomôže predísť fyziologickému suchu, kedy korene nemôžu prijímať vodu zo zamrznutej pôdy, zatiaľ čo nadzemná časť vodu stále stráca odparovaním.
S príchodom jari a topením snehu je dôležité skontrolovať, či sa okolo rastliny nedrží prebytočná voda. Ak mulč bráni odtekaniu vody, je dobré ho mierne odhrnúť. Ako už bolo spomenuté, zimnú ochranu z nadzemnej časti odstraňujeme postupne, keď pominie riziko silných mrazov. Mulčovaciu vrstvu pri koreňoch môžeme ponechať dlhšie, prípadne ju jemne rozhrnieme a zapracujeme do povrchu pôdy, kde bude ďalej slúžiť ako zdroj živín.
Po úplnom odstránení ochrany a keď začnú pučať puky, je čas na dôkladnú kontrolu stavu rastliny po zime a na vykonanie jarného rezu. Odstránime všetky mrazom poškodené, suché, zlomené alebo inak poškodené výhonky. Tento rez nielenže odstráni poškodené časti, ale zároveň presvetlí ker a podporí rast nových, silných výhonkov, ktoré prinesú kvety a plody v nadchádzajúcej sezóne.
