Borovica lesná je autochtónna drevina, ktorá je dokonale prispôsobená na prežitie v miernom klimatickom pásme s výraznými zimami. Jej schopnosť odolávať nízkym teplotám, snehu a vetru je výsledkom dlhého evolučného vývoja. Napriek tejto prirodzenej odolnosti môžu nastať situácie, najmä pri mladých alebo v nádobách pestovaných jedincoch, kedy je potrebný ľudský zásah na zabezpečenie bezproblémového prezimovania. Porozumenie fyziologickým procesom, ktorými sa borovica pripravuje na zimu, a poznanie potenciálnych rizík pomôže prijať správne opatrenia a ochrániť stromy pred poškodením. Tento článok sa zameriava na prirodzenú mrazuvzdornosť borovice a praktické kroky na jej úspešné prezimovanie.
Prirodzená odolnosť a príprava na zimu
Mrazuvzdornosť borovice lesnej nie je statická vlastnosť, ale dynamický proces, na ktorý sa strom aktívne pripravuje počas jesene. S klesajúcou dĺžkou dňa a znižujúcimi sa teplotami sa v rastline spúšťajú zložité biochemické zmeny. Strom postupne zastavuje rast, sťahuje živiny z ihličia do kmeňa a koreňov a drevo nových výhonkov postupne vyzrieva a tvrdne. Tieto procesy sú nevyhnutné na to, aby pletivá dokázali odolať nízkym teplotám bez poškodenia.
Jedným z kľúčových mechanizmov je zvyšovanie koncentrácie rozpustných látok, najmä cukrov a aminokyselín, v bunkovej šťave. Tieto látky fungujú ako prirodzená nemrznúca zmes, ktorá znižuje bod mrazu vody v bunkách. Tým sa zabraňuje tvorbe veľkých ľadových kryštálov vo vnútri buniek, ktoré by mohli mechanicky poškodiť bunkové membrány a štruktúry, čo by viedlo k odumretiu pletív. Tento proces sa nazýva otužovanie a jeho úspešnosť závisí od postupného poklesu teplôt na jeseň.
Ďalšou adaptáciou je anatomická stavba ihličia. Hrubá vosková kutikula na povrchu ihlíc nielenže znižuje odparovanie vody v lete, ale v zime chráni ihličie aj pred poškodením mrazom a vetrom. Kompaktná štruktúra ihličia a jeho zoskupenie vo zväzkoch tiež pomáha znižovať tepelné straty. Dospelé, zdravo rastúce borovice, ktoré sú dobre zakorenené na svojom stanovišti, sú vďaka týmto mechanizmom schopné bez problémov prežiť aj veľmi nízke teploty, často až do -40 °C.
Pre úspešnú prípravu na zimu je dôležité, aby strom nebol na jeseň stimulovaný k novému rastu. Preto sa v druhej polovici vegetačného obdobia, zhruba od konca júla, nesmú aplikovať hnojivá s vysokým obsahom dusíka. Taktiež sa v tomto období nevykonáva silnejší rez. Strom potrebuje dostatok času na to, aby všetky jeho časti, najmä nové prírastky z jari, stihli do príchodu mrazov dostatočne vyzrieť a zdrevnatieť.
Ochrana mladých stromov
Mladé borovice, najmä v prvom a druhom roku po výsadbe, sú na zimné podmienky podstatne citlivejšie ako dospelé stromy. Ich koreňový systém ešte nie je dostatočne hlboký a rozsiahly, a preto sú náchylnejšie na premrznutie koreňového balu a poškodenie suchom. Okrem toho ich kôra je tenšia a citlivejšia na poškodenie mrazovými trhlinami, ktoré vznikajú v dôsledku veľkých teplotných rozdielov medzi slnečným dňom a mrazivou nocou.
Jedným z najdôležitejších opatrení pred zimou je dôkladná zálievka. Pred príchodom prvých mrazov, kým pôda ešte nie je zamrznutá, je potrebné mladý strom výdatne zaliať. Ihličnany totiž odparujú vodu cez ihličie aj v zime, aj keď v menšej miere. Ak je pôda zamrznutá a korene nemôžu prijímať vodu, môže dôjsť k takzvanému fyziologickému suchu alebo zimnému vysychaniu, kedy strom doslova uschne. Dostatočná zásoba vlahy v pôde pred zimou toto riziko výrazne znižuje.
Veľmi účinnou ochranou koreňového systému je mulčovanie. Hrubá vrstva (10-15 cm) organického mulču, ako je kôra, lístie alebo slama, rozprestretá okolo kmeňa, funguje ako izolačná vrstva. Spomaľuje premŕzanie pôdy do hĺbky, chráni plytko uložené korene pred mrazom a na jar zas spomaľuje príliš rýchle prehrievanie pôdy. Mulč treba aplikovať na jeseň po výdatnej zálievke, pričom je dôležité nechať malý priestor okolo kmeňa voľný, aby sa predišlo hnilobe.
V oblastiach so silným zimným slnkom a vetrom môže byť prospešné chrániť nadzemnú časť mladého stromčeka. Ostré zimné slnko môže prehriať ihličie a spustiť transpiráciu, zatiaľ čo korene v zamrznutej pôde nedokážu doplniť stratenú vodu. Tento jav spôsobuje hnednutie a spálenie ihličia. Ochrana pomocou bielej netkanej textílie, jutoviny alebo tieniacej siete môže tieto nepriaznivé vplyvy zmierniť. Tieniaci materiál sa voľne ovinie okolo stromu tak, aby sa ho čo najmenej dotýkal a aby bola zabezpečená cirkulácia vzduchu.
Zvládanie snehovej nádielky
Borovica lesná má prirodzene pružné konáre, ktoré dokážu uniesť určitú záťaž snehu. Problém nastáva najmä pri ťažkom a mokrom snehu, ktorého váha môže presiahnuť únosnosť konárov a spôsobiť ich ohnutie, nalomenie alebo úplné zlomenie. Ohrozené sú najmä mladšie stromy s hustejšou korunou alebo viackmenné formy, kde sa sneh ľahko hromadí. Poškodenie konárov nielenže znižuje estetickú hodnotu stromu, ale vytvára aj vstupné brány pre drevokazné huby a iné infekcie.
Najlepšou prevenciou je pravidelné a opatrné odstraňovanie nahromadeného snehu z konárov. Toto je obzvlášť dôležité po každom výdatnejšom snežení, najmä ak ide o mokrý sneh. Sneh sa z konárov odstraňuje jemným striasaním alebo ometaním metlou s mäkkými štetinami. Je potrebné postupovať opatrne a smerom zdola nahor, aby padajúci sneh z vyšších partií nepoškodil spodné konáre. Nikdy netreba do konárov udierať tvrdými predmetmi, pretože zamrznuté drevo je veľmi krehké a ľahko sa zlomí.
V oblastiach s pravidelne vysokou snehovou nádielkou je možné koruny menších, stĺpovitých alebo guľovitých kultivarov na zimu preventívne zviazať. Konáre sa opatrne stiahnu k sebe pomocou špagátu alebo elastického popruhu, ktorý sa ovinie okolo koruny. Tým sa vytvorí kompaktnejší tvar, z ktorého sa sneh ľahšie zošmykne a neakumuluje sa v strede koruny. Úväzok však nesmie byť príliš tesný, aby nepoškodil kôru, a na jar ho treba včas odstrániť, aby nebránil novému rastu.
Pri plánovaní výsadby je dobré zohľadniť aj potenciálne riziko padajúceho snehu a ľadu zo striech budov. Borovica by nemala byť vysadená priamo pod odkvapom alebo na mieste, kde sa v zime zosúva sneh zo strechy. Náraz veľkého množstva ťažkého snehu alebo ľadu môže strom vážne poškodiť alebo úplne zničiť, bez ohľadu na jeho prirodzenú odolnosť.
Prezimovanie borovíc v nádobách
Pestovanie borovíc v nádobách je populárne, no ich prezimovanie si vyžaduje špeciálnu pozornosť. Koreňový systém rastlín v nádobách je oveľa viac vystavený mrazu ako vo voľnej pôde. V nádobe môže pôda premrznúť úplne a veľmi rýchlo, čo môže viesť k poškodeniu alebo úplnému odumretiu koreňov. Preto je ochrana nádoby pred premrznutím absolútne nevyhnutná.
Existuje niekoľko spôsobov, ako ochrániť nádobu. Jednou z možností je zapustiť celú nádobu do zeme v záhrade na chránenom mieste. Pôda v záhrade poskytne dostatočnú izoláciu a ochráni korene pred silným mrazom. Ak táto možnosť nie je k dispozícii, nádobu je potrebné dôkladne zaizolovať. Celý kvetináč je možné obaliť jutovinou, bublinkovou fóliou alebo polystyrénom a umiestniť ho na podložku z dreva alebo polystyrénu, aby nebol v priamom kontakte so studenou zemou.
Ideálnym miestom na prezimovanie borovice v nádobe je chránená poloha pri stene domu, v závetrí, kde je chránená pred silným vetrom a priamym zimným slnkom. Je dôležité, aby miesto nebolo vykurované. Prezimovanie v teplej garáži alebo v interiéri je pre borovicu nevhodné, pretože potrebuje prejsť prirodzeným obdobím vegetačného pokoja pri nízkych teplotách. Svetlé, nevykurované priestory, ako sú zimné záhrady alebo studené verandy s teplotou okolo 0-5 °C, sú tiež vhodnou alternatívou.
Aj počas zimy je potrebné borovice v nádobách občas mierne poliať. Substrát v nádobe nesmie úplne preschnúť. Polieva sa len v dňoch, kedy nemrzne a teplota je nad nulou, aby mohla voda vsiaknuť a opäť nezamrzla na povrchu. Zálievka by mala byť len veľmi mierna, stačí, aby substrát nebol úplne suchý. Príliš veľa vody v kombinácii s mrazom by mohlo viesť k poškodeniu koreňov a prasknutiu nádoby.
📷 Arnstein Rønning, CC BY 3.0, via Wikimedia Commons
