Otázka prezimovania aksamietníc je medzi záhradkármi často diskutovanou témou. Je dôležité si hneď na úvod ujasniť, že drvivá väčšina druhov a odrôd aksamietníc, ktoré bežne pestujeme v našich záhradách, sú jednoročné rastliny. To znamená, že ich životný cyklus sa ukončí v priebehu jedného roka – od vyklíčenia semena, cez rast, kvitnutie, tvorbu semien až po uhynutie s príchodom prvých mrazov. Pokúšať sa prezimovať tieto bežné letničky v našich klimatických podmienkach vonku je nemožné a ich prenášanie do interiéru zvyčajne nemá zmysel, pretože rastliny sú na konci sezóny už vyčerpané a aj tak by neprežili. Napriek tomu existujú určité výnimky a metódy, ako si krásu aksamietníc preniesť aj do ďalšej sezóny.
Hlavným dôvodom, prečo aksamietnice neprežijú zimu, je ich pôvod. Pochádzajú z teplejších oblastí Ameriky, najmä z Mexika a Guatemaly, kde nie sú prispôsobené na mrazivé teploty. Už prvý jesenný mráz, aj keď je len slabý, spoľahlivo poškodí ich listy, kvety a stonky, ktoré sčernejú a rastlina odumrie. Ich koreňový systém nie je schopný prežiť zamrznutie pôdy. Preto sa k nim v našom podnebnom pásme pristupuje výlučne ako k letničkám, ktoré každú jar vysievame alebo vysádzame nanovo.
Namiesto snahy o prezimovanie samotných rastlín je oveľa praktickejším a efektívnejším spôsobom, ako si zabezpečiť aksamietnice na ďalší rok, zber a uskladnenie semien. Aksamietnice tvoria veľké množstvo životaschopných semien, ktoré si ľahko uchovávajú klíčivosť. Zber vlastných semien je nielen ekonomický, ale aj zaujímavý spôsob, ako sa zapojiť do celého cyklu života rastliny a udržať si svoje obľúbené odrody. Tento proces je veľmi jednoduchý a zvládne ho každý záhradkár.
Existujú však aj výnimky. Niektoré menej známe druhy aksamietníc, ako napríklad Tagetes lemmonii (citrónová aksamietnica) alebo Tagetes lucida (estragónová aksamietnica), sú v skutočnosti trvalky alebo polokry. Tieto druhy sú však citlivé na mráz a v našich podmienkach ich nie je možné pestovať vonku celoročne. Ak sa rozhodneš pre pestovanie týchto špecifických druhov, je možné ich prezimovať v nádobách v bezmrazom prostredí, podobne ako muškáty alebo iné balkónové rastliny.
Zber a uchovanie semien
Najspoľahlivejším spôsobom „prezimovania“ aksamietníc je zber ich semien na jeseň. Tento postup ti umožní každoročne si dopestovať nové, zdravé rastliny presne podľa tvojich predstáv. S prípravou na zber semien začni už koncom leta. Vyber si najkrajšie, najzdravšie a najbohatšie kvitnúce rastliny, ktoré zodpovedajú vlastnostiam danej odrody. Práve z týchto exemplárov nechaj na rastline dozrieť niekoľko kvetov. To znamená, že ich po odkvitnutí neodstrániš, ako to robíš počas sezóny na podporu kvitnutia.
Kvet nechaj na stonke úplne uschnúť a zhnednúť. Semená sú zrelé vtedy, keď je celý kvetný úbor vrátane lôžka suchý a pri dotyku šuští. Ak by si ich zbieral príliš skoro, kým sú ešte zelené, nebudú dostatočne zrelé a nevyklíčia. Zber je najlepšie robiť počas suchého, slnečného dňa, aby boli semená čo najsuchšie. Opatrne odštipni celé suché kvetné hlávky a vlož ich do papierového vrecka alebo nádoby.
Po zbere je potrebné semená z kvetných úborov vybrať. Jednoducho rozdrv suchú hlavičku medzi prstami a semená sa uvoľnia. Aksamietnicové semená sú charakteristické, podlhovasté, na jednom konci čierne a na druhom svetlejšie. Po vybratí ich rozprestri na tanier alebo papier a nechaj ich ešte niekoľko dní dôkladne preschnúť na suchom a vzdušnom mieste, mimo priameho slnka. Dôkladné presušenie je kľúčové pre zabránenie plesniveniu počas skladovania.
Usušené semená uskladni v papierových vreckách, obálkach alebo sklenených pohároch s viečkom. Každé vrecko si dôkladne označ názvom odrody a rokom zberu. Skladuj ich na chladnom, tmavom a suchom mieste, napríklad v komore alebo skrini. Pri správnom skladovaní si semená aksamietnice udržia dobrú klíčivosť minimálne dva až tri roky. Na jar tak budeš mať pripravený vlastný sadivový materiál pre novú sezónu.
Odpratávanie rastlín na jeseň
Keď prvé jesenné mrazy definitívne ukončia život jednoročných aksamietníc, je čas upratať záhony. Ponechanie odumretých rastlinných zvyškov na záhone počas zimy sa neodporúča z viacerých dôvodov. Vytvára sa tak ideálne prostredie pre prezimovanie rôznych škodcov a zárodkov chorôb, ktoré by mohli na jar napadnúť nové rastliny. Okrem toho, rozkladajúce sa rastliny môžu na záhone pôsobiť neesteticky a na jar sťažovať prípravu pôdy.
Odumreté rastliny aksamietníc jednoducho vytrhni z pôdy aj s koreňmi. Keďže majú relatívne plytký koreňový systém, ide to zvyčajne veľmi ľahko. Vytrhané rastliny môžeš skompostovať, ale len za predpokladu, že počas vegetácie neboli napadnuté žiadnymi chorobami alebo škodcami. Ak si si nie istý ich zdravotným stavom, je bezpečnejšie ich zlikvidovať v komunálnom odpade alebo spáliť, aby si si nerozširoval patogény po komposte a následne po celej záhrade.
Po odstránení rastlín je vhodné záhon očistiť od prípadnej buriny a jemne prekypriť. Jesenné rýľovanie alebo prekyprenie pôdy má mnoho výhod. Pomáha prevzdušniť pôdu, narušiť životné cykly niektorých škodcov a zimný mráz potom pomôže rozdrobiť väčšie hrudy, čím sa zlepší štruktúra pôdy. Je to tiež ideálna príležitosť na zapracovanie organickej hmoty, ako je maštaľný hnoj alebo kompost.
Počas zimy sa organická hmota v pôde postupne rozloží a na jar bude pôda dokonale pripravená na novú výsadbu, plná živín a v dobrej kondícii. Takáto jesenná príprava ti na jar ušetrí veľa práce a vytvorí optimálne podmienky nielen pre nové aksamietnice, ale aj pre akékoľvek iné rastliny, ktoré sa rozhodneš na danom mieste pestovať. Čistý a pripravený záhon je dobrým štartom do novej záhradkárskej sezóny.
Prezimovanie trvalkových druhov
Ako bolo spomenuté, existujú aj druhy aksamietníc, ktoré sú trvalkami, no nie sú mrazuvzdorné. Patrí sem napríklad Tagetes lemmonii, ktorá zaujme nielen svojimi kvetmi, ale aj intenzívnou citrusovou vôňou listov, alebo Tagetes lucida, ktorej listy sa používajú ako náhrada estragónu. Ak sa rozhodneš pestovať tieto špecifické druhy, je najlepšie ich od začiatku pestovať vo väčších nádobách, čo ti výrazne uľahčí manipuláciu pred zimou.
Pred príchodom prvých mrazov je potrebné tieto rastliny premiestniť do vhodných priestorov na prezimovanie. Ideálnym miestom je svetlá, chladná miestnosť s teplotou okolo 5 až 10 °C. Môže to byť zimná záhrada, svetlá garáž, pivnica s oknom alebo chladná chodba. Svetlo je dôležité, aby rastlina úplne nezhodila listy a prežila. Pred premiestnením rastlinu dôkladne skontroluj, či na nej nie sú škodcovia, a v prípade potreby ju ošetri.
Počas zimy je potrebné výrazne obmedziť zálievku. Polievaj len veľmi striedmo, raz za niekoľko týždňov, len toľko, aby koreňový bal úplne nepreschol. Substrát by mal byť väčšinu času suchý. Nadmerná zálievka v chladnom prostredí je najčastejšou príčinou neúspešného prezimovania, pretože vedie k hnilobe koreňov. Počas zimného obdobia rastliny vôbec nehnoj.
Na jar, keď pominie nebezpečenstvo mrazov (zvyčajne v polovici mája), môžeš rastliny začať postupne otužovať a pripravovať na návrat von. Pred vynesením von je vhodné rastlinu presadiť do čerstvého substrátu a mierne ju zostrihnúť, aby si podporil nové rozvetvenie. Počas otužovania ju postupne privykaj na priame slnko, aby si predišiel spáleniu listov. Takto prezimované rastliny ti potom budú robiť radosť aj v ďalšej sezóne.
Čo nerobiť pri pokusoch o prezimovanie
Je dôležité zhrnúť, čomu sa vyvarovať pri myšlienke na prezimovanie aksamietníc. V prvom rade sa nepokúšaj prezimovať bežné jednoročné odrody (Tagetes patula, Tagetes erecta) vonku v záhone. Žiadne prikrytie čečinou, lístím alebo netkanou textíliou ich neochráni pred mrazom a je to len zbytočná práca. Tieto rastliny sú geneticky naprogramované na jednoročný životný cyklus a mráz ho len definitívne ukončí.
Rovnako nemá veľký zmysel vykopávať jednoročné aksamietnice zo záhona a prenášať ich dovnútra. Rastliny sú na konci sezóny už staré, často drevnaté a vyčerpané celoročným kvitnutím. Aj keď by si ich umiestnil do ideálnych podmienok, s najväčšou pravdepodobnosťou by postupne chradli, opadali by im listy a nakoniec by uhynuli. Ich vitalita je na konci a snaha o ich záchranu by bola márna.
Ak sa rozhodneš prezimovať trvalkové druhy v nádobách, dávaj si pozor na nadmernú zálievku počas zimy. To je najčastejšia chyba, ktorú pestovatelia robia. V chladnom prostredí a pri zníženej svetelnej intenzite má rastlina minimálnu spotrebu vody. Neustále vlhký substrát je istou cestou k hnilobe koreňov a strate celej rastliny. Pamätaj, že v zime platí pravidlo „menej je viac“.
Nakoniec, nespoliehaj sa na to, že semená, ktoré samovoľne vypadajú z kvetov na záhon, ti na jar vytvoria rovnaký porast. Hoci sa aksamietnice niekedy samy vysemenia, klíčivosť takýchto semien, ktoré prešli zimou v pôde, je nízka a neistá. Okrem toho, ak pestuješ hybridné odrody (F1), rastliny vypestované z ich semien nebudú mať rovnaké vlastnosti ako materské rastliny. Cielený zber, správne uskladnenie a jarný výsev sú oveľa spoľahlivejšou cestou k úspechu.
