Aksamietnice sú oprávnene považované za jedny z najodolnejších letničiek, ktoré si poradia s mnohými nepriaznivými podmienkami. Ich charakteristická vôňa dokonca pôsobí ako prírodný repelent proti niektorým škodcom, najmä pôdnym háďatkám, čo z nich robí cenného spoločníka v zmiešaných a zeleninových záhonoch. Avšak, ani tieto odolné kvety nie sú úplne imúnne voči všetkým chorobám a škodcom. Najmä v prípade nevhodných pestovateľských podmienok, ako je dlhodobé vlhko, prehustená výsadba alebo oslabenie rastlín stresom, sa môžu stať terčom rôznych patogénov. Včasné rozpoznanie príznakov a rýchly a správny zásah sú kľúčové pre udržanie zdravých a krásne kvitnúcich rastlín počas celej sezóny.
Najlepšou stratégiou v boji proti chorobám a škodcom je prevencia. Zdravé, silné a dobre vyživené rastliny, ktoré rastú v optimálnych podmienkach, sú prirodzene odolnejšie. Základom je preto výber slnečného a vzdušného stanoviska, použitie kvalitnej a priepustnej pôdy a dodržiavanie správneho sponu pri výsadbe. Príliš hustá výsadba obmedzuje prúdenie vzduchu medzi rastlinami, čo vytvára ideálne podmienky pre vznik a šírenie hubových ochorení, najmä v daždivom počasí.
Dôležitú úlohu zohráva aj správna zálievka. Vždy zalievaj priamo ku koreňom a vyhýbaj sa zbytočnému vlhčeniu listov a kvetov. Ideálny čas na zálievku je ráno, aby rastliny stihli počas dňa oschnúť. Večerná zálievka môže viesť k tomu, že listy zostanú vlhké počas celej noci, čo je priam pozvánka pre hubové patogény. Rovnako dôležité je zabrániť trvalému premokreniu pôdy, ktoré vedie k hnilobe koreňov a oslabeniu celej rastliny.
Pravidelná kontrola rastlín je neoddeliteľnou súčasťou prevencie. Aspoň raz za týždeň si nájdi čas a dôkladne si prezri listy (aj zospodu), stonky a kvety. Včasné odhalenie prvých príznakov choroby alebo prítomnosti škodcov ti umožní rýchlo zasiahnuť, často aj bez použitia chémie. Odstránením napadnutých listov alebo zničením prvej kolónie vošiek môžeš zabrániť masívnemu rozšíreniu problému.
Hubové ochorenia
Jedným z najčastejších problémov, ktoré môžu aksamietnice postihnúť, najmä v druhej polovici leta a počas vlhkého počasia, je múčnatka. Prejavuje sa typickým bielym až sivastým múčnatým povlakom na listoch, stonkách a niekedy aj na kvetoch. Tento povlak sa dá ľahko zotrieť prstom. Múčnatka oslabuje rastlinu tým, že jej odoberá živiny a obmedzuje fotosyntézu. Pri silnom napadnutí listy žltnú, schnú a opadávajú, a rastlina prestáva kvitnúť. Prevenciou je vzdušné stanovisko a neprehusťovanie porastu. Pri prvých príznakoch je potrebné odstrániť napadnuté časti a aplikovať postrek na báze síry, lecitínu alebo vhodný fungicíd.
Ďalším častým ochorením je pleseň sivá, spôsobená hubou Botrytis cinerea. Táto choroba napáda predovšetkým kvety, puky a stonky, najmä v chladnom a daždivom počasí. Prejavuje sa vodnatými, hnednúcimi škvrnami, ktoré sa rýchlo pokrývajú hustým, sivým, prachovým povlakom plesne. Napadnuté kvety a puky hnednú a odumierajú. Pleseň sivá sa rýchlo šíri, preto je nevyhnutné okamžite odstraňovať a ničiť všetky napadnuté časti rastlín (nehádzať ich na kompost). Dôležitá je prevencia v podobe vzdušnej výsadby a zalievania ku koreňom.
Menej častým, ale o to nebezpečnejším problémom je koreňová hniloba a hniloba stonky, spôsobená rôznymi pôdnymi hubami (napr. Pythium, Phytophthora). Tieto ochorenia sú takmer vždy dôsledkom trvalého premokrenia pôdy v dôsledku nadmernej zálievky alebo nepriepustného substrátu. Rastliny náhle vädnú, aj keď je pôda vlhká, listy žltnú a spodná časť stonky pri zemi je mäkká a tmavne. Proti týmto chorobám je boj veľmi ťažký a zvyčajne končí uhynutím rastliny. Jedinou účinnou ochranou je prevencia – zabezpečenie dokonalej drenáže a striedma zálievka.
V niektorých prípadoch sa môžu na listoch objaviť aj rôzne škvrnitosti listov, spôsobené hubami ako Alternaria alebo Septoria. Prejavujú sa ako okrúhle alebo nepravidelné škvrny, často s tmavším okrajom a svetlejším stredom. Tieto choroby zvyčajne neohrozujú život rastliny, ale znižujú jej estetickú hodnotu. Opäť platí, že základom je odstránenie napadnutých listov a zabezpečenie dobrého prúdenia vzduchu.
Živočíšni škodcovia
Medzi najbežnejších škodcov, ktorí si radi pochutnajú na šťavnatých listoch aksamietníc, patria vošky. Tieto malé cicavé hmyzy sa zvyčajne zhromažďujú na mladých výhonkoch, listoch a kvetných pukoch, kde cicajú rastlinné šťavy. Ich prítomnosť vedie k deformácii listov, spomaleniu rastu a znečisteniu rastliny lepkavou medovicou, na ktorej sa neskôr môžu usídliť černe. Pri malom výskyte stačí vošky postriekať silným prúdom vody alebo ich roztlačiť prstami. Pri väčšom premnožení sú účinné ekologické postreky na báze mydla alebo repkového oleja, prípadne je možné nasadiť ich prirodzených nepriateľov, ako sú lienky.
V horúcom a suchom počasí, najmä na chránených miestach ako sú balkóny alebo terasy, môžu aksamietnice napadnúť roztočce, často nazývané aj pavúčiky. Tieto drobné, voľným okom takmer neviditeľné roztoče cicajú šťavu na spodnej strane listov. Prvým príznakom sú drobné žlté bodky na listoch, ktoré postupne splývajú a listy žltnú, schnú a opadávajú. Charakteristickým znakom je prítomnosť jemných pavučiniek medzi listami a stonkami. Roztočce neznášajú vlhko, preto je dobrou prevenciou pravidelné rosenie rastlín, najmä zospodu listov. Pri silnejšom napadnutí je potrebné použiť vhodný akaricíd.
Veľkým nepriateľom mladých sadeníc aksamietníc, ale aj dospelých rastlín, sú slizniaky a slimáky. Tieto mäkkýše sú aktívne najmä v noci a po daždi, kedy ožierajú listy a kvety a zanechávajú za sebou charakteristické slizové stopy. Poškodenie je viditeľné ako nepravidelné diery v listoch alebo úplne zničené mladé rastlinky. Ochrana spočíva v ich pravidelnom zbere, nastražení rôznych pascí (napr. pivných) alebo použití ekologických granúl na báze fosforečnanu železitého, ktoré sú bezpečné pre domáce zvieratá a iné živočíchy.
Menej často sa môžu na aksamietniciach objaviť aj húsenice rôznych motýľov (napríklad mory), ktoré ožierajú listy a kvety. Zvyčajne nespôsobujú rozsiahle škody a stačí ich ručne pozbierať. Niekedy môžu rastliny napadnúť aj molice, drobný biely lietajúci hmyz, ktorý sa zdržiava na spodnej strane listov a pri vyrušení sa rozletí. Podobne ako vošky, aj molice cicajú rastlinné šťavy a oslabujú rastlinu. Proti nim sú účinné žlté lepové doštičky alebo opakované postreky na báze olejov.
Fyziologické poruchy
Okrem chorôb a škodcov môžu aksamietnice trpieť aj rôznymi fyziologickými poruchami, ktoré sú spôsobené nevhodnými pestovateľskými podmienkami, a nie patogénmi. Tieto poruchy sa často prejavujú podobnými symptómami ako choroby, preto je dôležité správne identifikovať príčinu. Jedným z častých problémov je žltnutie listov (chloróza), ktoré môže byť spôsobené nielen nedostatkom živín, ale aj trvalým premokrením, ktoré poškodzuje korene a znemožňuje im prijímať živiny.
Slabé kvitnutie alebo jeho úplná absencia je ďalším častým problémom. Najčastejšou príčinou je nedostatok slnečného svetla. Aksamietnice sú vyslovene slnkomilné rastliny a v tieni alebo polotieni tvoria len minimum kvetov. Ďalšou príčinou môže byť prehnojenie dusíkom. Ako už bolo spomenuté, nadbytok dusíka podporuje bujný rast listov na úkor tvorby kvetov. Rastliny sú síce veľké a zelené, ale nekvitnú.
Vädnutie rastlín je alarmujúcim signálom, ktorý môže mať dve protichodné príčiny. Prvou a zjavnejšou je nedostatok vody a preschnutie substrátu. V takom prípade po zaliatí rastlina zvyčajne rýchlo obnoví svoju pevnosť. Paradoxne, rovnakým príznakom – vädnutím – sa prejavuje aj nadmerné premokrenie. V premočenej pôde korene hnijú, strácajú schopnosť prijímať vodu a rastlina vädne, aj keď je pôda mokrá. V tomto prípade je prognóza oveľa horšia.
Popálenie listov je ďalšou fyziologickou poruchou. Môže byť spôsobené polievaním na listy počas silného slnka, kedy kvapky vody fungujú ako šošovky. Rovnako môže byť spôsobené aplikáciou príliš koncentrovaného hnojiva alebo postreku, ktoré „spália“ citlivé rastlinné pletivá. Prejavuje sa hnedými, suchými škvrnami na listoch. Preto je dôležité vždy dodržiavať odporúčané dávkovanie a aplikovať postreky a zálievku v správnom čase dňa.
Ekologická ochrana a prevencia
Základom ekologickej ochrany aksamietníc je dôsledná prevencia a podpora prirodzenej odolnosti rastlín. To zahŕňa všetky už spomínané kroky: správny výber stanoviska, kvalitnú pôdu, vyváženú zálievku a hnojenie a dostatočný priestor medzi rastlinami. Zdravá rastlina je najlepšia obrana proti akýmkoľvek problémom. Dôležitou súčasťou je aj podpora biodiverzity v záhrade. Vytváraním úkrytov pre užitočný hmyz, ako sú lienky, zlatoočky, pestrice alebo ucholaky, si zabezpečíš prirodzených predátorov, ktorí budú udržiavať populácie škodcov pod kontrolou.
V prípade výskytu škodcov siahaj v prvom rade po mechanických a biologických metódach ochrany. Ručný zber škodcov (slizniaky, húsenice), osprchovanie vošiek prúdom vody alebo použitie žltých lepových doštičiek na odchyt lietajúceho hmyzu sú často dostatočne účinné. Ak je potrebný postrek, uprednostni prípravky na prírodnej báze. Výluhy z rastlín, ako je žihľava, palina alebo cesnak, majú repelentné a insekticídne účinky. Komerčne dostupné sú prípravky na báze nimbového alebo repkového oleja a draselného mydla, ktoré sú účinné proti cicavým škodcom a sú šetrné k životnému prostrediu.
Pri hubových ochoreniach je kľúčové včasné odstránenie napadnutých častí. Ako preventívny postrek je možné použiť prípravky na báze medi alebo síry, ktoré sú povolené aj v ekologickom poľnohospodárstve. Existujú aj biologické prípravky obsahujúce prospešné huby (napr. Trichoderma), ktoré konkurujú patogénnym hubám a chránia tak rastlinu. Tieto prípravky je však potrebné aplikovať preventívne, ešte pred objavením sa choroby.
Aksamietnice samotné sú skvelým nástrojom ekologickej ochrany. Ich výsadba do zmiešaných záhonov, najmä v blízkosti zeleniny ako sú rajčiny, zemiaky, kapusta alebo uhorky, pomáha chrániť tieto plodiny pred pôdnymi háďatkami. Látky vylučované z koreňov aksamietníc majú nematocídny účinok a dokážu ozdraviť zamorenú pôdu. Týmto spôsobom aksamietnica neplní len estetickú, ale aj veľmi dôležitú praktickú a ochrannú funkciu v záhrade.
