Úspešné prezimovanie bradavca je rozhodujúcim faktorom pre jeho dlhodobú vitalitu a bohaté kvitnutie v nasledujúcej sezóne. Hoci je tento ker relatívne odolný voči nízkym teplotám, jeho nadzemná časť môže v našich klimatických podmienkach, najmä počas tuhých zím bez snehovej pokrývky, namŕzať. Našťastie, bradavec má vynikajúcu regeneračnú schopnosť a aj po silnom namrznutí dokáže na jar spoľahlivo vyhnať nové výhonky z koreňového krčka a spodnej časti zdrevnatených stoniek. Správna príprava na zimu a vhodná ochrana však môžu minimalizovať poškodenie a zabezpečiť rastline lepší štart do nového vegetačného obdobia.
Kľúčom k úspešnému prezimovaniu je predovšetkým dobrá kondícia rastliny pred príchodom zimy. Zdravý, silný a dobre zakorenený ker zvládne zimné obdobie oveľa lepšie ako rastlina oslabená chorobami, škodcami alebo nevhodnými pestovateľskými podmienkami. Príprava na zimu sa preto začína už v lete. Je nevyhnutné ukončiť hnojenie dusíkatými hnojivami najneskôr koncom júla, aby nové výhonky stihli do jesene dostatočne vyzrieť a zdrevnatieť. Mäkké, nevyzreté výhonky sú extrémne citlivé na mráz.
Na jeseň je tiež dôležité postupne obmedzovať zálievku, najmä ak je jeseň daždivá. Pôda by nemala byť pred príchodom mrazov príliš premokrená, pretože kombinácia vody a mrazu môže poškodiť korene. Naopak, ak je jeseň veľmi suchá, je vhodné ker pred zamrznutím pôdy ešte raz výdatne zaliať. Tým sa zabezpečí, že rastlina bude mať dostatok vlahy na prežitie zimy, kedy nemôže prijímať vodu zo zamrznutej pôdy, a predíde sa tak jej fyziologickému vysychaniu.
Samotné ochranné opatrenia sa realizujú neskoro na jeseň, zvyčajne po prvých slabých mrazoch, keď rastlina zhodí listy a prejde do stavu dormancie (vegetačného pokoja). Predčasné zakrytie by mohlo viesť k zapareniu a rozvoju hubových chorôb. Rozsah potrebnej ochrany závisí od viacerých faktorov, ako sú klimatická zóna, konkrétne mikroklimatické podmienky stanoviska, vek rastliny a pestovaná odroda.
Príprava rastliny na zimu
Príprava bradavca na zimné obdobie je proces, ktorý si vyžaduje pozornosť už od neskorého leta. Ako bolo spomenuté, kľúčové je ukončenie hnojenia dusíkom. Namiesto toho je možné koncom leta aplikovať hnojivo s vyšším obsahom draslíka. Draslík podporuje vyzrievanie rastlinných pletív, posilňuje bunkové steny a zvyšuje koncentráciu bunkových štiav, čo funguje ako prirodzená „nemrznúca zmes“ a zlepšuje celkovú mrazuvzdornosť rastliny.
Na jeseň je dôležité nechať rastlinu prirodzene prejsť do stavu vegetačného pokoja. To znamená, že by sme ju nemali rezať. Jesenný rez nie je pre bradavec vhodný, pretože by mohol stimulovať rast nových výhonkov, ktoré by pred zimou nestihli vyzrieť. Navyše, neodrezané výhonky poskytujú určitú prirodzenú ochranu koreňovému krčku a spodným púčikom pred mrazom a vetrom. Všetok rez sa vykonáva až na jar.
Pred príchodom silných mrazov je prospešné vyčistiť okolie kríka od opadaného lístia a iného organického materiálu, v ktorom by mohli prezimovať zárodky chorôb alebo škodcov. Toto lístie je možné skompostovať, ak nejaví známky napadnutia. Následne je čas na aplikáciu ochrannej vrstvy mulču, ktorá je najdôležitejším krokom v zimnej ochrane.
Posledným krokom prípravy, najmä v oblastiach s nízkymi zrážkami, je výdatná zálievka pred zamrznutím pôdy. Tento úkon sa nazýva aj „zavlažovanie na zimu“. Zabezpečí, že pôda v okolí koreňov bude dostatočne vlhká. Počas zimy, najmä za slnečných a veterných dní, sa totiž voda z rastliny odparuje, ale korene ju nemôžu dopĺňať zo zamrznutej pôdy. Dostatočná zásoba jesennej vlahy tak pomáha predchádzať poškodeniu z tzv. fyziologického sucha.
Ochrana koreňového systému
Koreňový systém je najcitlivejšou a zároveň najdôležitejšou časťou bradavca, ktorá musí prežiť zimu bez poškodenia, aby mohla rastlina na jar opäť vyrašiť. Preto je ochrana koreňov absolútnou prioritou. Najosvedčenejšou a najúčinnejšou metódou je mulčovanie, teda prihrnutie izolačnej vrstvy materiálu ku koreňovému krčku a okolo neho.
Ako mulčovací materiál je možné použiť rôzne organické materiály. Veľmi vhodná je hrubá vrstva (15-20 cm) suchého lístia, ktorú je dobré zaťažiť niekoľkými vetvičkami z ihličnanov (čečinou), aby ho nerozfúkal vietor. Čečina zároveň poskytuje dodatočnú izoláciu a prepúšťa vzduch, čím zabraňuje zapareniu. Ďalšími vhodnými materiálmi sú slama, drevná štiepka, podrvená kôra alebo vyzretý kompost.
Kompost je obzvlášť výhodný, pretože okrem izolačnej funkcie slúži aj ako zdroj živín, ktoré sa budú postupne uvoľňovať do pôdy na jar. Pri aplikácii mulču je dôležité, aby bol materiál sypký a vzdušný. Treba sa vyhnúť ťažkým a nepriedušným materiálom, pod ktorými by sa mohla hromadiť vlhkosť a vznikať plesne. Mulč sa nahrnie vo forme kopčeka priamo k báze kríka.
Na jar, po odznení najsilnejších mrazov (zvyčajne v marci), je potrebné tento ochranný mulč včas odstrániť. Ak by sa ponechal príliš dlho, bránil by prehrievaniu pôdy a spomaľoval by nástup vegetácie. Časť kompostu alebo dobre rozloženého lístia je možné jemne zapracovať do povrchu pôdy ako organické hnojivo. Správne vykonané mulčovanie je najspoľahlivejší spôsob, ako zabezpečiť, že korene bradavca prežijú aj tú najtuhšiu zimu.
Ochrana nadzemnej časti
V extrémne chladných oblastiach alebo pri pestovaní menej odolných odrôd môže byť potrebná aj ochrana nadzemnej časti kríka. Hoci jej namrznutie nie je pre bradavec fatálne, ochrana môže zachovať viac živých púčikov a rastlina bude na jar silnejšia. Táto ochrana je dôležitá najmä pre mladé, čerstvo vysadené rastliny v prvej zime po výsadbe.
Najčastejšie sa na ochranu nadzemnej časti používa biela netkaná textília. Je to priedušný materiál, ktorý chráni rastlinu pred mrazivým vetrom a ostrým zimným slnkom, ale zároveň umožňuje prúdenie vzduchu a zabraňuje kondenzácii vlhkosti. Ker sa jednoducho obalí jednou alebo viacerými vrstvami textílie, ktorá sa v spodnej časti upevní priviazaním o kmienok alebo zaťažením kameňmi. Nikdy nepoužívaj igelitové fólie alebo iné nepriedušné materiály.
Alternatívou k textílii môže byť jutovina alebo staré vrecovinové vrecia. Tieto prírodné materiály sú tiež priedušné a poskytujú dobrú ochranu. Ďalšou možnosťou je obloženie kríka čečinou z ihličnanov, ktorá vytvorí vzdušnú, ale účinnú izolačnú vrstvu. Čečina je obzvlášť vhodná v oblastiach s častými zmenami teplôt, pretože dobre tlmí teplotné výkyvy.
Sneh je najlepším a najprirodzenejším izolačným materiálom. Ak napadne dostatočná vrstva snehu, poskytne bradavcu dokonalú ochranu pred mrazom. Preto ak je snehová nádielka, je prospešné nahrnúť sneh ku kríku, čím sa vytvorí dodatočná ochranná perina. Ochranné kryty z textílie alebo jutoviny sa odstraňujú na jar postupne, ideálne počas zamračeného dňa, aby si rastlina mohla zvyknúť na zmenené podmienky a neutrpela šok z náhleho slnečného žiarenia.
Špecifiká prezimovania v nádobách
Pestovanie bradavca v kvetináčoch a iných nádobách si vyžaduje oveľa dôkladnejšiu zimnú ochranu, pretože koreňový systém je v nádobe vystavený mrazu zo všetkých strán. Pôda v nádobe premŕza oveľa rýchlejšie a hlbšie ako v záhonoch. Bez adekvátnej ochrany je takmer isté, že korene neprežijú tuhšiu zimu.
Najistejším spôsobom prezimovania je premiestnenie nádoby na chránené, chladné a tmavé miesto. Ideálna je nevykurovaná garáž, pivnica, studený skleník alebo záhradný domček, kde sa teplota pohybuje okolo bodu mrazu, ale neklesá hlboko pod nulu. Počas zimy je potrebné substrát občas mierne zaliať, aby korene úplne nevyschli. Zálievka by mala byť veľmi striedma, len raz za niekoľko týždňov.
Ak nie je možné nádobu premiestniť, je nutné ju dôkladne zaizolovať priamo na mieste. Kvetináč je potrebné postaviť na podložku z polystyrénu alebo dreva, aby sa izoloval od chladnej zeme. Následne sa celá nádoba obalí niekoľkými vrstvami izolačného materiálu, ako je bublinková fólia, jutovina, staré deky alebo polystyrénové dosky. Priestor medzi nádobou a izolačným materiálom je možné vyplniť suchým lístím alebo slamou.
Nadzemná časť rastliny v nádobe sa chráni rovnako ako pri rastlinách v záhone, napríklad obalením netkanou textíliou alebo obložením čečinou. Celú chránenú nádobu je vhodné umiestniť na miesto chránené pred vetrom a zimným slnkom, napríklad k stene domu. Je dôležité nezabudnúť na občasnú kontrolu vlhkosti substrátu aj počas zimy, najmä počas období bez zrážok a odmäku.
📷Agnieszka Kwiecień, Nova, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons
