Výsadba a rozmnožovanie georgín sú kľúčové procesy, ktoré stoja na začiatku cesty za nádhernými kvetmi. Úspech celej sezóny závisí od správneho načasovania výsadby, dôkladnej prípravy hľúz a pôdy, ako aj od zvolenej metódy rozmnožovania. Georgíny je možné rozmnožovať viacerými spôsobmi, pričom každý má svoje špecifiká a výhody. Či už sa rozhodneš pre delenie hľúz, pestovanie z odrezkov alebo výsev semien, pochopenie základných princípov ti zabezpečí zdravé a silné rastliny, ktoré budú ozdobou záhrady od leta až do neskorej jesene. Starostlivá príprava a správna technika sú základom bohatej úrody kvetov.
Základom pre úspešnú výsadbu je kvalitný sadbový materiál. Hľuzy georgín by mali byť pevné, zdravé a bez akýchkoľvek známok hniloby, plesne alebo mechanického poškodenia. Každá hľuza alebo jej časť musí mať aspoň jeden neporušený rastový puk, často nazývaný „očko“, ktorý sa nachádza na krčku, teda v mieste, kde sa hľuza spája so starou stonkou. Bez tohto puku hľuza nevypučí, aj keby bola akokoľvek veľká a zdravá. Pred výsadbou je preto dôležité hľuzy dôkladne skontrolovať a prípadne ich nechať niekoľko dní na teplom a svetlom mieste, čo môže podporiť prebudenie a viditeľnosť pukov.
Načasovanie výsadby je rovnako dôležité. Georgíny sú citlivé na mráz, preto by sa mali vysádzať von až vtedy, keď už nehrozí nebezpečenstvo jarných mrazov a pôda sa dostatočne prehriala. Vo väčšine oblastí strednej Európy je tento čas zvyčajne v polovici mája, po „troch zmrznutých“. Príliš skorá výsadba do studenej a mokrej pôdy môže spôsobiť hnilobu hľúz ešte predtým, ako stihnú vyklíčiť. Ak chceš dosiahnuť skoršie kvitnutie, môžeš si georgíny predpestovať v črepníkoch v skleníku alebo na svetlom mieste v interiéri už od marca alebo apríla a von ich vysadiť až ako silné sadenice.
Príprava pôdy je ďalším nevyhnutným krokom. Georgíny vyžadujú slnečné stanovište, chránené pred silným vetrom, a dobre priepustnú, výživnú pôdu. Pôdu je potrebné hlboko prekypriť a obohatiť o vyzretý kompost alebo iný organický materiál. Tým sa zlepší jej štruktúra, schopnosť zadržiavať vodu a zároveň sa zabezpečí prísun živín. Pri samotnej výsadbe sa hĺbi jamka dostatočne veľká na to, aby sa do nej pohodlne zmestila celá hľuza. Hľuzy sa ukladajú vodorovne, s rastovým pukom smerujúcim nahor, a zasypú sa približne 10-15 cm vrstvou zeminy.
Delenie hľúz
Delenie hľúz je najbežnejšou a najefektívnejšou metódou vegetatívneho rozmnožovania georgín. Tento postup nielenže umožňuje získať viac rastlín z jedného trsu, ale je aj dôležitý pre omladenie a udržanie vitality rastlín. Príliš veľké a husté trsy hľúz majú tendenciu slabšie kvitnúť a sú náchylnejšie na choroby. Ideálny čas na delenie je na jar, tesne pred výsadbou. V tomto období sú už rastové puky (očká) na krčku hľúz zvyčajne dobre viditeľné, čo výrazne uľahčuje správne rozdelenie trsu.
Ďalšie články na túto tému
Pred samotným delením je potrebné trs dôkladne očistiť od zvyškovej zeminy a skontrolovať jeho zdravotný stav. Všetky poškodené, zhnité alebo príliš tenké a slabé hľuzy sa odstránia. Kľúčom k úspešnému deleniu je zabezpečiť, aby každá oddelená časť mala aspoň jednu zdravú, pevnú hľuzu a minimálne jeden rastový puk na kúsku starého stonkového krčka. Bez puku hľuza nevyrastie. Na delenie sa používa ostrý a čistý nôž alebo záhradnícke nožnice. Rez by mal byť čistý a hladký, aby sa minimalizovalo riziko infekcie.
Po rozdelení trsu sa rezné plochy často ošetrujú práškovým fungicídom alebo dreveným uhlím, aby sa zabránilo prenikaniu patogénov a podporilo sa hojenie. Tento krok nie je nevyhnutný, ale je veľmi odporúčaný, najmä ak sa delenie vykonáva v vlhkom prostredí. Po ošetrení je dobré nechať oddelené hľuzy jeden alebo dva dni na vzdušnom mieste preschnúť, aby sa na rezných plochách vytvorila ochranná vrstva. Tým sa výrazne zníži riziko hniloby po výsadbe do pôdy.
Pri delení je dôležité zachovať rozumnú mieru. Hoci je lákavé rozdeliť trs na čo najviac malých častí, silnejšie a zdravšie rastliny zvyčajne vyrastú z dielov, ktoré pozostávajú z dvoch až troch spojených hľúz. Takéto diely majú viac zásobnej energie a lepšie štartujú do novej sezóny. Každá takto získaná rastlina bude geneticky identická s materskou rastlinou, čo zaručuje zachovanie všetkých vlastností danej odrody, ako je farba, tvar kvetu a výška rastu. Delenie hľúz je preto spoľahlivou metódou pre zachovanie a rozmnoženie obľúbených kultivarov.
Rozmnožovanie odrezkami
Rozmnožovanie pomocou odrezkov je ďalšou veľmi populárnou a efektívnou metódou, ktorá umožňuje získať veľké množstvo nových rastlín z jednej jedinej materskej hľuzy. Táto technika sa často využíva v komerčnom pestovaní, ale je ľahko realizovateľná aj v domácich podmienkach. Proces začína skorou jarou, zvyčajne vo februári alebo v marci. Hľuzy určené na odber odrezkov sa umiestnia do nádob alebo debničiek s vlhkým substrátom, napríklad zmesou rašeliny a piesku, a umiestnia sa na teplé a svetlé miesto. Je dôležité, aby krčok s pukmi zostal nad úrovňou substrátu.
Ďalšie články na túto tému
Po niekoľkých týždňoch začnú z pukov na krčku vyrastať mladé výhonky. Keď tieto výhonky dosiahnu dĺžku približne 8 až 10 centimetrov a majú aspoň dva až tri páry listov, sú pripravené na odber. Odrezky sa odoberajú ostrým nožom alebo skalpelom tesne pri krčku hľuzy. Je dôležité odrezať ich aj s malou časťou krčka, takzvanou „pätkou“, pretože práve z tejto časti sa najlepšie tvoria korene. Z jednej hľuzy je možné postupne odobrať viacero odrezkov, keďže po odrezaní prvých výhonkov zvyčajne vyrastú ďalšie.
Oobraté odrezky sa pripravia na zakorenenie. Spodné listy sa odstránia, aby sa znížilo odparovanie vody a zabránilo sa hnilobe po zasadení. Koniec odrezku je možné ponoriť do práškového stimulátora zakoreňovania, čo môže urýchliť a zlepšiť tvorbu koreňov. Takto pripravené odrezky sa zapichnú do nádob alebo zakoreňovačov naplnených ľahkým a priepustným substrátom, napríklad zmesou rašeliny, perlitu a piesku. Substrát sa udržiava neustále mierne vlhký, ale nie premokrený.
Pre úspešné zakorenenie je kľúčové zabezpečiť vysokú vzdušnú vlhkosť. To sa dá dosiahnuť prekrytím nádob priehľadným plastovým vreckom, krytom alebo umiestnením do miniskleníka. Je dôležité pravidelne vetrať, aby sa predišlo vzniku plesní. Pri optimálnej teplote okolo 18-20 °C odrezky zakorenia približne za dva až štyri týždne. Keď sa vytvorí dostatočne silný koreňový bal, mladé rastliny sa môžu presadiť do samostatných črepníkov a ďalej pestovať až do termínu vonkajšej výsadby po pominutí hrozby mrazov. Rastliny vypestované z odrezkov sú vitálne, bohato kvitnú a do jesene vytvoria vlastnú hľuzu.
Výsev zo semien
Pestovanie georgín zo semien je zaujímavý spôsob, ako získať nové a často prekvapivé rastliny. Na rozdiel od vegetatívneho rozmnožovania, kde sú potomkovia geneticky identickí s materskou rastlinou, pri rozmnožovaní semenami dochádza ku genetickej rekombinácii. To znamená, že rastliny vypestované zo semien, najmä ak pochádzajú z otvoreného opelenia, sa môžu výrazne líšiť od rodičovských rastlín vo farbe, tvare kvetu, výške a ďalších vlastnostiach. Táto metóda je preto ideálna pre experimentátorov a šľachtiteľov, ktorí hľadajú nové odrody.
Výsev semien sa realizuje skoro na jar, zvyčajne šesť až osem týždňov pred posledným očakávaným mrazom. Semená sa vysievajú do výsevných misiek alebo malých črepníkov naplnených kvalitným, jemným výsevným substrátom. Semená sa ukladajú na povrch substrátu a len zľahka sa prekryjú tenkou vrstvou zeminy alebo vermikulitu, pretože na klíčenie potrebujú svetlo. Substrát je potrebné udržiavať rovnomerne vlhký, ideálne pomocou rozprašovača, aby sa semienka nevyplavili. Pre úspešné klíčenie je dôležitá teplota okolo 20-22 °C.
Klíčenie zvyčajne nastáva v priebehu jedného až dvoch týždňov. Po vyklíčení je nevyhnutné zabezpečiť mladým rastlinkám dostatok svetla, aby sa neťahali za svetlom a neboli slabé. Ideálne je umiestnenie na južnom okne alebo použitie umelého osvetlenia. Keď semenáčiky vytvoria prvé dva pravé listy, je čas na ich prepikírovanie do samostatných malých črepníkov. Pri presádzaní je potrebné postupovať opatrne, aby sa nepoškodil jemný koreňový systém.
Mladé rastliny sa ďalej pestujú v črepníkoch až do doby, kým pominie nebezpečenstvo jarných mrazov. Pred samotnou výsadbou na vonkajšie stanovište je dôležité rastliny postupne otužovať. To znamená, že sa na niekoľko hodín denne vynášajú von, pričom sa dĺžka pobytu vonku postupne predlžuje počas jedného až dvoch týždňov. Georgíny vypestované zo semien zvyčajne kvitnú už v prvom roku a do jesene si vytvoria malé hľuzy, ktoré je možné uskladniť a vysadiť v nasledujúcej sezóne. Táto metóda ponúka vzrušujúcu možnosť objaviť úplne unikátne kvety.
Technika výsadby hľúz
Správna technika výsadby je rozhodujúca pre zdravý štart a budúci rast georgín. Po príprave pôdy a výbere vhodného stanovišťa prichádza na rad samotná výsadba. Pre každú hľuzu alebo trs sa vykopáva jamka, ktorej veľkosť by mala zodpovedať veľkosti hľuzy. Jamka by mala byť dostatočne široká, aby sa do nej hľuzy pohodlne zmestili bez toho, aby sa ohýbali alebo lámali, a dostatočne hlboká, aby bol krčok hľuzy po zasypaní približne 10 až 15 centimetrov pod úrovňou terénu. Príliš plytká výsadba môže viesť k nestabilite rastliny, zatiaľ čo príliš hlboká môže spomaliť alebo zabrániť klíčeniu.
Do pripravenej jamky je vhodné pridať hrsť kostnej múčky alebo špeciálneho hnojiva pre cibuľoviny, ktoré je bohaté na fosfor. Toto hnojivo sa dôkladne premieša so zeminou na dne jamky. Hľuza sa potom ukladá do jamky vodorovne, s rastovými pukmi („očkami“) smerujúcimi nahor. Ak nie sú puky jasne viditeľné, vodorovná poloha zabezpečí, že si výhonky nájdu cestu nahor. Pri vyšších odrodách je rozumné už v tejto fáze, pred zasypaním jamky, umiestniť k hľuze opornú tyč. Týmto spôsobom sa neskôr nepoškodí koreňový systém a hľuza pri jej zapichovaní do zeme.
Po uložení hľuzy a prípadnej opory sa jamka zasype zeminou. Pôda sa jemne utlačí, aby sa zabezpečil dobrý kontakt s hľuzou a eliminovali sa vzduchové vrecká. Po výsadbe sa pôda len veľmi mierne zaleje, alebo ak je pôda dostatočne vlhká, nezalieva sa vôbec až do doby, kým sa neobjavia prvé výhonky. Nadmerná vlhkosť v tejto počiatočnej fáze, keď hľuza ešte nemá korene, je najčastejšou príčinou jej hniloby. Prvá výdatná zálievka prichádza na rad až vtedy, keď rastlina začne aktívne rásť.
Dôležitým aspektom je aj dodržanie správneho sponu medzi jednotlivými rastlinami. Vzdialenosť výsadby závisí od konečnej veľkosti danej odrody. Pre malé, záhonové odrody postačuje vzdialenosť 30-40 cm, stredne vysoké odrody vyžadujú spon 50-60 cm a vysoké, veľkokveté odrody potrebujú priestor až 70-90 cm. Dostatočný rozostup zabezpečí dobrú cirkuláciu vzduchu, čo pomáha predchádzať hubovým chorobám, a poskytne rastlinám dostatok priestoru, svetla a živín pre ich optimálny vývoj a bohaté kvitnutie. Miesto výsadby je vhodné označiť menovkou, aby si mal prehľad o jednotlivých odrodách.
