Gerbera, táto rastlina pochádzajúca z Južnej Afriky, pýšiaca sa žiarivo farebnými kvetmi, je právom obľúbená tak medzi záhradkárskymi nadšencami, ako aj medzi kvetinármi. Jej žiarivý vzhľad, s kvetnými hlavami žiariacimi takmer vo všetkých odtieňoch dúhy, vnáša veselosť tak do našich domovov, ako aj do záhrad. Aby však táto krása prinášala dlhodobú radosť, je nevyhnutné poznať a uplatňovať správnu starostlivosť. V tomto článku podrobne preskúmame všetky jemnosti pestovania gerber, aby každý mohol úspešne pestovať túto fascinujúcu rastlinu a obdivovať jej neporovnateľné kvety.
Odrody gerber a stručná história
Svet gerber je neuveriteľne rozmanitý; stretávame sa s nespočetnými pestovanými odrodami, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom kvetu a farbou. Existujú veľmi malé, trpasličie verzie, ktoré vyzerajú úžasne pestované v kvetináčoch, a väčšie odrody, ktoré sa osvedčujú aj ako rezané kvety. Kvety môžu byť jednoduché, poloplné alebo plné, a farebná škála siaha od bielej, cez žltú, oranžovú, ružovú, až po tmavočervenú a fialovú. Je dôležité spomenúť, že šľachtitelia neustále vytvárajú nové hybridy s ešte špeciálnejšími vlastnosťami, takže výber sa z roka na rok rozširuje.
Rod Gerbera bol pôvodne pomenovaný po Traugottovi Gerberovi, nemeckom botanikovi a prírodovedcovi, ktorý žil a pracoval v 18. storočí. Presný čas objavenia rastliny a jej zavlečenia do Európy je trochu nejasný, ale na konci 19. storočia už bola v záhradkárskych kruhoch známa. Skutočnú popularitu však získala v 20. storočí, keď sa šľachtiteľská práca zrýchlila a objavilo sa viac odrôd odolnejších voči chorobám, vhodnejších na pestovanie a vizuálne atraktívnejších. Dnes sa gerbera stala jednou z najobľúbenejších a najrozšírenejších okrasných rastlín na svete, a to vďaka svojej všestrannosti a estetickej hodnote.
Prevažná väčšina komerčne dostupných gerber sú hybridy (Gerbera x hybrida) vzniknuté krížením medzi Gerbera jamesonii a inými divokými druhmi. Tieto hybridy kombinujú najlepšie vlastnosti rodičovských druhov, ako sú veľké, pestrofarebné kvety, dlhé obdobie kvitnutia a lepšia odolnosť voči chorobám. Počas šľachtenia sa osobitná pozornosť venuje pevnosti kvetnej stonky, čo je obzvlášť dôležité pre jej použitie ako rezanej kvetiny. Dnešné moderné odrody gerber sú tak oveľa odolnejšie a ľahšie sa s nimi manipuluje ako s ich divokými predkami.
Pri výbere gerbery sa oplatí zvážiť účel, na ktorý ju chceme použiť. Ak to bude črepníková rastlina zdobiaca náš domov, ideálne môžu byť kompaktne rastúce odrody s bohatým kvitnutím. Ak chceme obdivovať jej krásu ako rezanú kvetinu, potom hľadáme odrody s dlhými, silnými stonkami a trvanlivými kvetmi. Znalosť rozdielov medzi odrodami nám pomáha vybrať najvhodnejšiu rastlinu pre naše potreby, ktorá nám bude dlho prinášať radosť.
Nároky na svetlo a ideálne umiestnenie
Gerbera je rastlina s vysokými nárokmi na svetlo, ktorá odmeňuje dostatok slnečného svitu. Aby bohato kvitla a zdravo sa vyvíjala, potrebuje aspoň šesť hodín priameho slnečného svetla denne. Pre pestovanie v interiéri preto volíme najjasnejší okenný parapet, napríklad okno orientované na juh alebo na západ. Ak nedostáva dostatok prirodzeného svetla, výhonky rastliny sa môžu vyťahovať, jej listy blednúť a kvitnutie môže chýbať alebo byť riedke. Počas zimných mesiacov, chudobnejších na svetlo, možno tiež zvážiť doplnkové osvetlenie pre rastliny.
Pre vonkajšie pestovanie tiež hľadáme slnečné miesto, ale také, ktoré je mierne chránené pred poludňajším, spaľujúcim slnkom, najmä v horúcich letných dňoch. Hoci miluje teplo a svetlo, príliš silné, žeravé slnko môže poškodiť jej listy a kvety. Miesto, kde dostáva plné slnko ráno a trochu tieňa popoludní, pre ňu môže byť ideálne. Dôležitá je tiež dobrá cirkulácia vzduchu, ale vyhýbame sa prievanu, pretože ten gerbera nemá rada.
Správne umiestnenie sa netýka len svetelných podmienok, ale celistvosti environmentálnych faktorov. Dbáme na to, aby rastlina nebola vystavená náhlym teplotným výkyvom. Napríklad ju neumiestňujeme do bezprostrednej blízkosti radiátora alebo na miesto, kde sa v chladných mesiacoch často otvárajú okná alebo dvere. Stabilné, vyvážené prostredie prispieva k zdravému vývoju a bohatému kvitnutiu gerber.
Ak v lete gerberu prenesieme von na záhradu alebo terasu, postupne ju aklimatizujeme na zmenené podmienky. Počas prvých dní ju umiestnime na tienistejšie miesto len na niekoľko hodín, potom deň čo deň postupne predlžujeme čas strávený na slnku. To pomáha predchádzať spáleniu listov a stresu rastliny. Rovnaký postup dodržiavame na jeseň, keď ju s príchodom chladnejšieho počasia prenášame späť dovnútra.
Umenie polievania
Polievanie gerber je kľúčovým prvkom úspešnej starostlivosti; treba nájsť rovnováhu medzi premokrením a vyschnutím. Rastlina má rada vlhkú, ale nie podmáčanú pôdu. Pred polievaním vždy skontrolujeme obsah vlhkosti hornej vrstvy pôdy. Ak pri dotyku prstom cítime, že je suchá asi 1-2 cm hlboko, je čas polievať. Je dôležité, aby voda dôkladne prenikla koreňovým balom a prebytok odtiekol drenážnymi otvormi na dne kvetináča.
Na polievanie je vhodné používať vodu izbovej teploty, mäkkú vodu, ako je dažďová voda alebo odstáta voda z vodovodu. Príliš studená voda môže koreňom spôsobiť šok. Dbáme na to, aby voda pri polievaní smerovala priamo na pôdu a nie na listy rastliny alebo do stredu listovej ružice, pretože to môže viesť k rozvoju hubových chorôb. Voda stagnujúca v strede listov je obzvlášť priaznivá pre hnilobu koruny, jeden z najčastejších problémov gerber.
Počas vegetačného obdobia, od jari do jesene, keď rastlina aktívne rastie a kvitne, potrebuje častejšie polievanie. V letnej horúčave môže byť dokonca nutné denné polievanie, najmä ak je rastlina na slnečnom mieste. V zime, počas obdobia vegetačného pokoja, znižujeme frekvenciu a množstvo zálievky. Medzi zálievkami necháme pôdu trochu viac preschnúť, ale dbáme na to, aby koreňový bal nikdy úplne nevyschol.
Premokrenie je jedným z najväčších nepriateľov gerbery, pretože môže viesť k hnilobe koreňov. Príznakmi toho môžu byť žltnutie, vädnutie listov, mäkká, hnednúca koruna a nepríjemne zapáchajúca pôda. Ak si všimneme takýchto príznakov, okamžite obmedzíme polievanie a v prípade potreby rastlinu presadíme do čerstvej, dobre priepustnej pôdy, pričom odstránime všetky zhnité časti koreňov. Pre prevenciu vždy zaistíme, aby na dne kvetináča boli drenážne otvory a pravidelne vylejeme prebytočnú vodu z misky pod kvetináčom.
Nároky na pôdu a výber pestovateľského substrátu
Pre gerberu je nevyhnutná kvalitná pôda s kyprou štruktúrou a vynikajúcou drenážnou schopnosťou. Jej korene sú citlivé na stojatú vodu, preto je treba zaistiť médium, ktoré sa neslieha a umožňuje rýchly odtok prebytočnej vody. Ideálna je pre ňu mierne kyslá alebo neutrálna pôda s pH medzi 5,5 a 6,5. Nemá rada príliš vápenatú pôdu; v takom médiu môžu nastať problémy s príjmom živín.
Komerčne dostupné, kvalitné substráty určené pre kvitnúce rastliny obecne vyhovujú potrebám gerber. Tie možno ďalej vylepšiť pridaním trochy piesku, perlitu alebo drobných ílových kamienkov pre dosiahnutie ešte lepšej drenáže a prevzdušnenia pôdy. Je dôležité, aby zvolený pestovateľský substrát bol bohatý na živiny, ale neobsahoval príliš veľa čerstvej, nerozloženej organickej hmoty, ktorá by mohla podporovať množenie patogénov.
Ak si chceme pripraviť vlastnú pôdnu zmes, dobrým základom môže byť záhradná rašelina, kompostovaný hnoj alebo zrelý kompost zmiešaný s pieskom. Možný pomer je: dva diely rašeliny, jeden diel kompostu a jeden diel piesku alebo perlitu. Kľúčové je, aby konečným výsledkom bolo vzdušné médium s drobivou štruktúrou, ktoré dobre zadržiava vlhkosť, ale nepremokruje sa. Pri výsadbe dbáme na to, aby koruna rastliny (listová ružica) nebola pod povrchom pôdy, pretože aj to môže viesť k hnilobe.
Pri výbere pestovateľskej nádoby tiež dbáme na dobrú drenáž. Rozhodne volíme kvetináč, ktorý má na dne niekoľko drenážnych otvorov. Použitie hlineného kvetináča môže byť výhodnejšie ako plastového, pretože jeho poréznejší materiál pomáha prevzdušňovaniu pôdy a odparovaniu prebytočnej vlhkosti. Veľkosť kvetináča by mala byť úmerná veľkosti rastliny; nesadíme ju do príliš veľkého kvetináča, pretože aj to môže viesť k nadmernej vlhkosti pôdy.
Dodávka živín a hnojenie
Gerbera, najmä počas obdobia kvitnutia, je pomerne náročná rastlina na živiny. Pre bohaté a dlhotrvajúce kvitnutie potrebuje pravidelný prísun živín. Počas vegetačného obdobia, od jari do jesene, je vhodné jej každé dva až tri týždne podávať vyvážené tekuté hnojivo určené pre kvitnúce rastliny, spolu so zálievkou. Volíme hnojivo, ktoré obsahuje aj mikroprvky, najmä železo a mangán, pretože ich nedostatok môže spôsobiť žltnutie listov.
Je dôležité vždy aplikovať hnojivo na vlhkú pôdu, nikdy nedávame hnojivo na úplne suchú pôdu, pretože to môže poškodiť korene. Neprekračujeme koncentráciu odporúčanú výrobcom; v skutočnosti je lepšie pripraviť mierne zriedenejší roztok, aby sme sa vyhli nebezpečenstvu prehnojenia. Nadmerný príjem živín môže byť prinajmenšom rovnako škodlivý ako nedostatok; môže spôsobiť popálenie listov, poškodenie koreňov a potlačiť tvorbu kvetov.
Počas zimných mesiacov, keď sa rast rastliny spomaľuje a je v období vegetačného pokoja, prerušíme hnojenie alebo aplikujeme živiny najviac raz mesačne, vo veľmi zriedenej forme. Nadmerný príjem živín počas obdobia vegetačného pokoja môže narušiť prirodzený cyklus rastliny a oslabiť ju. Na jar, keď sa rast obnoví, postupne obnovíme pravidelné hnojenie.
Alternatívne možno tiež použiť granulované hnojivá s pomalým uvoľňovaním, ktoré, zmiešané do pestovateľského substrátu, poskytujú potrebné živiny postupne po dlhšiu dobu. To môže byť obzvlášť užitočné, ak máme tendenciu zabúdať na pravidelné hnojenie. Aj v tomto prípade však dbáme na správne dávkovanie a volíme výrobok špeciálne určený pre črepníkové kvitnúce rastliny. Organické hnojivá, ako je kompostový čaj, môžu mať tiež dobrý účinok na gerbery, ale aj tie by sa mali používať s mierou.
Optimálna teplota a vlhkosť
Gerbera preferuje teplé, ale nie príliš horúce prostredie. Ideálna denná teplota pre ňu je medzi 20-25°C a v noci môže byť mierne chladnejšie, 15-18°C. Je dôležité vyhnúť sa náhlym teplotným výkyvom, pretože tie môžu rastline spôsobiť stres a negatívne ovplyvniť kvitnutie. Teploty pod 10°C pre ňu už môžu byť škodlivé, preto ju počas chladnejších mesiacov rozhodne musíme uchovávať na mieste chránenom pred mrazom.
Pokiaľ ide o vlhkosť, gerbera preferuje mierne vlhké prostredie, pričom ideálna je relatívna vlhkosť okolo 40-60 %. Príliš suchý vzduch, najmä počas vykurovacej sezóny v interiéroch, môže spôsobovať problémy; okraje listov môžu hnednúť a rastlina sa môže stať náchylnejšou na škodcov, ako sú roztočce. Existuje niekoľko metód, ako zvýšiť vlhkosť, napríklad umiestnenie podnosu naplneného vodou a kamienkami vedľa rastliny, alebo pravidelné, ale opatrné rosenie.
Pri rosení dbáme na to, aby sme používali jemný rozprašovač vody a nestriekali priamo na kvety alebo do stredu listovej ružice, aby sme zabránili rastu plesní. Rosenie ráno je najvýhodnejšie, aby listy mali čas do večera uschnúť. Rastliny pestované v skupinách môžu tiež pomôcť zvýšiť vlhkosť miestneho mikroklímy, pretože rastliny transpirujú.
V zime, vo vykurovaných miestnostiach, je obzvlášť dôležité dbať na zaistenie dostatočnej vlhkosti. Ak je vzduch veľmi suchý, možno tiež zvážiť zaobstaranie elektrického zvlhčovača, najmä ak pestujeme viacero rastlín milujúcich vlhkosť. Zaistenie stabilného prostredia bez prievanu s vhodnou teplotou a vlhkosťou pre gerberu prispieva k jej zdravému vývoju a udržaniu nepretržitého kvitnúceho nádhery.
Rez a odstraňovanie odkvitnutých kvetov
Rez gerber vo všeobecnosti nevyžaduje zložité postupy, obmedzuje sa hlavne na odstraňovanie odkvitnutých kvetov a starých, poškodených alebo chorých listov. Pravidelné odstraňovanie odkvitnutých kvetných stoniek, známe aj ako „deadheading“, je mimoriadne dôležité. Nie je to len esteticky prospešné, ale stimuluje to aj rastlinu k vývoju nových kvetov tým, že jej bráni plytvať energiou na produkciu semien. Odkvitnutú kvetnú stonku odstraňujeme priamo od bázy jemným krútením alebo ostrými, čistými nožnicami.
Je tiež vhodné pravidelne odstraňovať spodné, žltnúce alebo suché listy. Tieto listy už neuskutočňujú fotosyntézu efektívne a môžu poskytovať živnú pôdu pre hubové choroby alebo škodcov. Pri odstraňovaní listov tiež dbáme na to, aby rezná plocha bola čistá a aby sme nepoškodili zdravé časti rastliny. Vždy používame sterilizované záhradnícke nožnice alebo nôž, aby sme zabránili prenosu patogénov.
Niekedy sa môže gerbera stať príliš hustou, s listami príliš nahromadenými. V takýchto prípadoch môžeme vykonať presvetľovací rez odstránením niektorých vnútorných listov, aby sme zlepšili cirkuláciu vzduchu v strede rastliny. Pomáha to predchádzať rozvoju hubových chorôb a zaisťuje, že svetlo dosiahne ku všetkým listom. Tento zákrok však vykonávame opatrne; neodstraňujeme príliš veľa listov naraz, pretože to môže rastlinu oslabiť.
Rastlinné zvyšky vzniknuté pri reze vždy odstraňujeme z kvetináča a jeho okolia, pretože rozkladajúce sa rastlinné časti môžu tiež priťahovať škodcov a choroby. Pravidelné čistenie a odstraňovanie odumretých častí prispieva k udržaniu zdravia gerbery a jej estetického vzhľadu. Táto starostlivosť sa odmeňuje nepretržitým kvitnutím a vitalitou rastliny.
Metódy množenia gerber
Gerbery sa najčastejšie množia semenami a delením, hoci v prípade hybridných odrôd si rastliny vypestované zo semien nie vždy zachovávajú rodičovské vlastnosti. Množenie semenami je vhodnejšie pre čisté línie odrôd alebo tie, ktoré sú špeciálne určené na množenie semenami, prípadne ho používajú šľachtitelia pri vytváraní nových hybridov. Klíčivosť čerstvých semien gerbery je relatívne dobrá, ale rýchlo klesá, preto je vhodné ich vysievať čo najskôr. Na výsev používame kyprý, dobre priepustný substrát pre sadenice.
Semená pokrývame len tenko zeminou, alebo ich ľahko pritlačíme na povrch pôdy, pretože klíčia na svetle. Klíčenie vyžaduje teplotu okolo 20-25 °C a neustále vlhké médium. Po vyklíčení sadeníc im zaistíme dostatok svetla a keď sú dostatočne silné, opatrne ich presadíme do samostatných kvetináčov. Gerbery vypestované zo semien zvyčajne začínajú kvitnúť od druhého roka. Táto metóda vyžaduje trpezlivosť, ale môže byť vzrušujúce pestovať si vlastné rastliny od začiatku.
Delenie je oveľa bežnejšou a jednoduchšou metódou množenia gerber, najmä u črepníkových rastlín. Najvhodnejší čas na to je jar, keď rastlina vstupuje do aktívnej rastovej fázy, alebo v spojení s presádzaním. Opatrne vyberieme rastlinu z kvetináča a strasieme prebytočnú zeminu z koreňov. Ostrým, sterilným nožom alebo rukou opatrne rozdelíme trs na niekoľko častí, pričom zaistíme, aby každá časť mala dostatok koreňov a aspoň jeden alebo dva rastové body (výhonky).
Novo získané oddelky zasadíme do čerstvej, kvalitnej zeminy pre kvety a počas prvých niekoľkých týždňov ich uchovávame v mierne vlhšom prostredí, chránené pred priamym slnečným svetlom, kým nezosilnejú. S polievaním buďme opatrní; čerstvo zasadené oddelky nepremokrujeme. Delenie je vhodné nielen na množenie, ale aj na omladenie prerastených, starých trsov. Táto metóda môže zaistiť, že naša obľúbená gerbera bude rok čo rok zdobiť náš domov, obnovená.
Bežní škodcovia a choroby
Bohužiaľ, gerbery, podobne ako mnoho iných okrasných rastlín, môžu byť napadnuté rôznymi škodcami a chorobami. Medzi najbežnejších škodcov patria vošky, roztočce, strapky a molice. Vošky zvyčajne napádajú mladé výhonky a puky, oslabujú rastlinu saním jej štiav a môžu spôsobovať deformácie. Roztočce sa objavujú hlavne v suchom, teplom prostredí, tvoria jemné pavučinky na spodnej strane listov a spôsobujú žltnutie a bronzovanie listov.
Strapky sú drobní, lietajúci hmyz, ktorý tiež poškodzuje listy a kvety, zanecháva striebristé škvrny a deformácie. Molice sa usadzujú na spodnej strane listov a vylučujú medovicu, čo môže viesť k sekundárnym hubovým infekciám, ako je čerň. Škodcov možno regulovať insekticídmi, ale pri miernejšom napadnutí môžu byť účinné aj prirodzenejšie metódy, ako je umývanie roztokom draselného mydla alebo použitie nimbového oleja. Dôležitá je pravidelná kontrola pre včasné odhalenie problémov.
Medzi chorobami sú najvýznamnejšie hubové infekcie, ako je pleseň sivá (Botrytis), múčnatka a hniloba koruny. Pleseň sivá sa objavuje vo vlhkých podmienkach, tvorí sivý, práškovitý povlak na rastlinných častiach, najmä na odkvitnutých kvetoch a poškodených listoch. Múčnatka spôsobuje belavý, múčnatý povlak na listoch. Hniloba koruny, ako už bolo spomenuté, je dôsledkom premokrenia a zlej drenáže a môže viesť k úhynu rastliny.
Na prevenciu chorôb je dôležité zaistiť vhodné pestovateľské podmienky: dobrú cirkuláciu vzduchu, vyhýbanie sa premokreniu, udržiavanie listov v suchu a odstraňovanie odumretých rastlinných častí. V prípade hubových infekcií môže byť nutné použitie fungicídov. Vždy si pozorne prečítajte návod na použitie prípravkov na ochranu rastlín a dodržiavajte predpisy. Zdravé, silné rastliny sú menej náchylné na škodcov a choroby, preto kladieme dôraz na prevenciu.
Nutnosť a proces presádzania
Gerbery vo všeobecnosti profitujú z presádzania každý rok alebo dva, v závislosti od toho, ako rýchlo rastú a zapĺňajú svoj kvetináč. Najlepší čas na presádzanie je na jar, keď rastlina začína nový rastový cyklus. Znaky, ktoré naznačujú, že rastlina prerástla svoj kvetináč, zahŕňajú korene prerastajúce drenážnymi otvormi na dne kvetináča, koreňový bal veľmi rýchlo vysychajúci alebo spomalený rast napriek správnej starostlivosti.
Na presádzanie volíme kvetináč o jednu veľkosť väčší ako predchádzajúci. Je dôležité nesadiť ju do príliš veľkej nádoby, pretože to môže viesť k nadmernej vlhkosti pôdy a hnilobe koreňov. Používame čerstvú, vysoko kvalitnú, kyprú zeminu špeciálne určenú pre kvitnúce črepníkové rastliny, alebo si namiešame vlastnú pôdnu zmes, ako bolo opísané predtým. Uistíme sa, že aj nový kvetináč má na dne dostatočné drenážne otvory.
Proces presádzania zahŕňa opatrné vybratie gerbery zo starého kvetináča. Ak sú korene veľmi prepletené, jemne ich uvoľníme. Prehliadneme koreňový systém a odstránime všetky odumreté, poškodené alebo zhnité časti koreňov čistým, ostrým nástrojom. Na dno nového kvetináča umiestnime vrstvu čerstvej zeminy, potom rastlinu umiestnime tak, aby koreňový krčok (miesto, kde sa korene stretávajú so stonkou) bol v rovnakej výške ako v predchádzajúcom kvetináči, alebo mierne vyššie, ale nikdy pod povrchom pôdy.
Kvetináč naplníme čerstvou zeminou okolo koreňov, ľahko ju pritlačíme, aby sme eliminovali vzduchové kapsy, ale nie príliš pevne, aby pôda zostala kyprá. Po presadení rastlinu dôkladne zalejeme, aby sa pôda dobre navlhčila a korene sa dostali do kontaktu s novým médiom. Počas prvých niekoľkých týždňov uchovávame čerstvo presadenú gerberu na mierne tienistejšom mieste a vyhýbame sa hnojeniu, kým sa korene neuchytia a nezačne nový rast.
Prezimovanie a vegetačný pokoj gerber
Gerbera je rastlina pôvodom z Južnej Afriky, takže v našom podnebí vo všeobecnosti nie je zimovzdorná vonku. Ak ju pestujeme ako črepníkovú rastlinu a v lete ju vynášame na záhradu alebo terasu, rozhodne ju musíme pred prvými mrazmi preniesť na miesto chránené pred mrazom. Na prezimovanie je ideálna svetlá, chladná miestnosť, kde je teplota medzi 7-15°C. Môže to byť nevykurovaná veranda, svetlá pivnica alebo okno v chladnejšej miestnosti.
Počas prezimovania je gerbera v období vegetačného pokoja, takže jej rast sa spomaľuje alebo úplne zastavuje. Počas tejto doby by sa malo zalievanie výrazne obmedziť. Mala by dostávať len toľko vody, aby jej koreňový bal úplne nevyschol. Medzi zálievkami necháme hornú vrstvu pôdy dôkladne preschnúť. Hnojenie by sa malo počas prezimovania úplne prerušiť. Je dôležité zaistiť dobrú ventiláciu na mieste prezimovania, aby sa zabránilo rozvoju hubových chorôb.
Obdobie vegetačného pokoja je pre gerberu nevyhnutné, aby nasledujúcu sezónu opäť bohato kvitla. Toto obdobie umožňuje rastline nabrať silu. Ak prezimuje na príliš teplom a tmavom mieste, rastlina sa môže vytiahnuť a oslabiť a kvitnutie nasledujúci rok môže chýbať alebo byť riedke. Na jar, keď pominie nebezpečenstvo mrazov a teplota stabilne stúpa, postupne rastlinu opäť privykáme na teplejšie a slnečnejšie podmienky.
Niektoré odrody gerber, najmä tie vyšľachtené špeciálne na výsadbu do záhrady, môžu tolerovať určitý stupeň mrazu, ak sú pokryté hrubou vrstvou mulča (napr. lístie, slama). V našom podnebí je to však riskantné a pre väčšinu komerčne dostupných hybridných gerber je bezpečnejším riešením prezimovanie bez mrazu. Ak si nie ste istí zimovzdornosťou konkrétnej odrody, vždy voľte bezpečnejšie prezimovanie bez mrazu.
Gerbera ako rezaná kvetina a jej starostlivosť
Gerbera nie je obľúbená len ako črepníková rastlina, ale aj mimoriadne ako rezaná kvetina, a to vďaka svojim živým farbám a veselému vzhľadu. Aby sme si ju vo váze užili čo najdlhšie, oplatí sa dodržiavať niekoľko jednoduchých postupov. Pri nákupe gerber ako rezaných kvetov dbáme na to, aby stonka bola pevná a neporušená a kvetná hlava čerstvá, pestrofarebná a bez poškodení. Okvetné lístky by nemali byť zvädnuté ani zhnednuté.
Pred umiestnením kvetov do vázy odrežeme 1-2 cm z konca ich stoniek šikmo ostrým nožom alebo floristickými nožnicami. Ak je to možné, vykonáme túto operáciu pod vodou, aby sme zabránili vniknutiu vzduchových bublín do stonky, čo by bránilo príjmu vody. Odstránime všetky spodné listy, ktoré by vo váze klesli pod hladinu vody, pretože tie začnú hniť, kontaminujú vodu a vedú k rastu baktérií.
Vázu vždy dôkladne umyjeme a použijeme čerstvú, studenú vodu. Do vody môžeme pridať konzervačný prostriedok pre kvety, ktorý poskytuje živiny kvetom a bráni rastu baktérií. Ak nemáme po ruke konzervačný prostriedok pre kvety, môže tiež trochu pomôcť štipka cukru a pár kvapiek bielidla alebo tableta aspirínu. Vodu meníme denne alebo každý druhý deň a pri tejto príležitosti opäť trochu skrátime konce stoniek.
Gerbery neumiestňujeme na priame slnečné svetlo, do blízkosti zdroja tepla ani vedľa zrejúceho ovocia, pretože plyn etylén uvoľňovaný ovocím urýchľuje vädnutie kvetov. Vyhýbame sa tiež prievanu. Pri správnej starostlivosti môžu rezané gerbery zostať čerstvé vo váze až jeden až dva týždne a prinášať do vášho domova veselosť a farby. Stonky niektorých odrôd majú tendenciu vo vode mäknúť; aby sme tomu zabránili, umiestnime ich len do niekoľkých centimetrov vody.
Špeciálne potreby a výzvy v starostlivosti
Počas starostlivosti o gerbery sa môžu objaviť určité špeciálne potreby a výzvy, ktorým sa oplatí venovať pozornosť pre úspech. Jednou z nich je už spomínaná citlivosť na hnilobu koruny. Aby sme tomu zabránili, okrem správnych techník polievania a dobre priepustnej pôdy je dôležité, aby pri výsadbe koruna rastliny (listová ružica) nebola umiestnená hlboko v pôde, ale bola v úrovni povrchu pôdy alebo mierne nad ním. To zaisťuje správne prevzdušnenie koruny.
Žltnutie listov môže byť častým problémom, ktorý môže mať niekoľko príčin. Nedostatok živín, najmä nedostatok železa alebo mangánu, môže spôsobiť chlorózu, pri ktorej listové žilky zostávajú zelené, ale listová čepeľ medzi nimi žltne. To možno napraviť vhodným hnojivom, ktoré obsahuje aj mikroprvky. Premokrenie alebo nedostatočné polievanie môže tiež viesť k žltnutiu, preto je dôležité prehodnotiť návyky polievania. Okrem toho môžu k problému prispieť aj nevhodné svetelné podmienky alebo príliš nízke teploty.
Absencia kvitnutia alebo riedke kvitnutie môžu byť tiež frustrujúce. Najčastejšou príčinou toho je nedostatok svetla. Pre bohaté kvitnutie potrebuje gerbera veľa svetla. Okrem toho môže problém spôsobiť aj nedostatočný prísun živín, najmä nedostatok fosforu, alebo nadmerný príjem dusíka (ktorý stimuluje nadmerný rast listov na úkor kvitnutia). Zaistenie dostatočného obdobia vegetačného pokoja v zime je tiež dôležité pre kvitnutie v nasledujúcom roku.
Niekedy sa môže stať, že kvetné stonky gerbery sú slabé a ohýbajú sa. To môže naznačovať nedostatok vápnika alebo jednoducho byť charakteristikou odrody. Niektoré odrody majú silnejšie stonky ako iné. Dostatočný prísun živín a stabilné pestovateľské podmienky môžu pomôcť posilniť stonky. Napriek výzvam je starostlivosť o gerbery odmeňujúcou úlohou, pretože pri správnej pozornosti a starostlivosti nás obdarúva nádhernými kvetmi.
