Pásavka zemiaková, vedeckým názvom Leptinotarsa decemlineata, je jedným z najobávanejších a najvytrvalejších protivníkov pestovateľov zemiakov na celom svete. Tento charakteristický, žlto-čierne pásikavý škodca pochádza pôvodne zo Severnej Ameriky, no v priebehu 20. storočia si podmanil aj Európu a Áziu, kde spôsobuje vážne hospodárske škody na zemiakových poliach. Vďaka svojej mimoriadnej prispôsobivosti a rýchlemu vývoju rezistencie voči prípravkom na ochranu rastlín predstavuje účinná ochrana neustálu výzvu, ktorá si od poľnohospodárov vyžaduje premyslenú stratégiu založenú na viacerých pilieroch. Škodlivosť spôsobujú predovšetkým larvy a dospelé chrobáky ožieraním listov zemiakov, čo v závažných prípadoch môže viesť k úplnej defoliácii, takzvanému holožeru, a drasticky znížiť úrodu.
Životný cyklus pásavky zemiakovej je úzko spojený s jej hostiteľskou rastlinou, zemiakom. Dospelé chrobáky prezimujú v pôde, v hĺbke až 20-40 cm, a na jar, s otepľovaním pôdy, vyliezajú von, zvyčajne v čase, keď sa nad zemou objavia výhonky zemiakov. Prezimované imága sa po krátkom žere pária a samičky kladú svoje charakteristické, oranžové vajíčka v zhlukoch na spodnú stranu listov zemiakov. Jediná samička môže počas svojho života naklásť niekoľko stoviek, až tisíc vajíčok, čo je základom pre rýchle premnoženie škodcu. Z vajíčok sa v závislosti od teploty za 5-15 dní liahnu larvy.
Vývoj lariev prebieha v štyroch štádiách, takzvaných larválnych instaroch (L1-L4), a toto obdobie je pre rastlinu najkritickejšie. Mladé larvy v štádiu L1 a L2 konzumujú ešte pomerne málo, avšak larvy tretieho a najmä štvrtého instaru sú mimoriadne žravé a sú zodpovedné za približne 75-80 % celkového poškodenia listov. Po ukončení vývoja sa larvy sťahujú do pôdy, kde sa zakuklia. Z kukly sa po niekoľkých týždňoch liahne nová, letná generácia dospelých jedincov, ktorá pokračuje v škodách a za priaznivých podmienok môže začať vývoj druhej generácie, čím sa situácia ešte zhoršuje.
Agrotechnické a preventívne metódy ochrany
Základom boja proti pásavke zemiakovej je prevencia a správna agrotechnika, ktorými sa dá výrazne znížiť počiatočný počet jedincov škodcu. Najdôležitejším takýmto prvkom je dôsledné uplatňovanie striedania plodín, čo je najúčinnejší spôsob, ako narušiť životný cyklus chrobáka. Ak sa zemiaky pestujú rok čo rok na tom istom pozemku, prezimujúce chrobáky na jar okamžite nájdu potravu, čo napomáha ich masovému premnoženiu. Prerušením monokultúry zemiakov a zaradením plodín z iných rastlinných čeľadí (napr. obilniny, strukoviny) musia vyliezajúce chrobáky prekonať väčšiu vzdialenosť k zdroju potravy, čo zvyšuje ich úmrtnosť a odďaľuje kladenie vajíčok.
Správne obrábanie pôdy je taktiež kľúčovým preventívnym nástrojom v rukách poľnohospodárov. Jesenná hlboká orba vynesie značnú časť prezimujúcich imág na povrch, kde sú vystavené mrazu, predátorom a vysychaniu, čím sa znižuje prezimujúca populácia. Dôležité je tiež používať certifikovanú, zdravú sadbu a vykonávať výsadbu v optimálnom termíne. Silný, rýchlo sa vyvíjajúci, zdravý porast zemiakov oveľa lepšie znáša počiatočný žer chrobákov a je schopnejší sa regenerovať ako slabá, stresovaná vegetácia.
Na menších plochách, v záhradkách alebo v ekologickom poľnohospodárstve sa dajú účinne uplatniť aj mechanické metódy ochrany ako doplnok alebo náhrada chemických ošetrení. Na začiatku sezóny môže ručný zber chrobákov, lariev a charakteristických zhlukov vajíčok a ich zničenie výrazne znížiť neskoršie škody tým, že zabráni explozívnemu nárastu populácie. Okrem toho mulčovanie medzi riadkami zemiakov slamou alebo iným organickým materiálom nielenže bráni rastu burín a udržiava vlhkosť v pôde, ale tiež sťažuje larvám pohyb a sťahovanie sa do pôdy na zakuklenie.
Možnosti biologickej ochrany
Jedným zo základných cieľov integrovanej ochrany rastlín je zachovanie biodiverzity a podpora rozmnožovania prirodzených nepriateľov. Pásavka zemiaková má množstvo prirodzených nepriateľov, ako sú lienky, zlatoočky, dravé bzdochy a niektoré druhy bystrušiek, ktoré s obľubou požierajú vajíčka a mladé larvy škodcu. Hoci títo predátori sami o sebe len zriedka dokážu udržať celú populáciu pod kontrolou v intenzívnom pestovateľskom systéme, ich prítomnosť napriek tomu prispieva k zníženiu tlaku škodcu. Minimalizáciou používania chemikálií a výsadbou kvitnúcich pásov alebo živých plotov môžeme týmto užitočným organizmom poskytnúť stanovište a potravu a podporiť tak ich činnosť.
Mikrobiologické prípravky hrajú čoraz dôležitejšiu úlohu v ekologicky šetrnej ochrane rastlín. Prípravky obsahujúce baktériu Bacillus thuringiensis ssp. tenebrionis (Btt), ktorá pôsobí špecificky proti larvám pásavky zemiakovej, ponúkajú vynikajúcu alternatívu. Tieto prípravky obsahujú bielkovinové kryštály (toxíny) produkované baktériou, ktoré po požití larvou pôsobia v jej tráviacom trakte a spôsobujú jej úhyn, pričom sú úplne neškodné pre užitočný hmyz, cicavce a človeka. Načasovanie ošetrenia je kľúčové: najvyššia účinnosť sa dosahuje proti mladým larvám v štádiu L1 a L2, preto je potrebné postrek načasovať na obdobie hromadného liahnutia lariev.
Ďalšími prvkami biologického arzenálu sú prípravky obsahujúce entomopatogénne huby (Beauveria bassiana, Metarhizium anisopliae). Spóry týchto húb sa prichytia na kutikulu hmyzu, začnú klíčiť, preniknú do tela škodcu a množením v ňom spôsobia jeho úhyn. Úspešnosť ich aplikácie je do veľkej miery ovplyvnená vlhkosťou prostredia, keďže na klíčenie je potrebná vysoká vlhkosť, takže sú účinné predovšetkým vo vlhkých, daždivých obdobiach. Okrem toho sa môžu použiť aj prípravky z neemového oleja alebo iných rastlinných extraktov, ktoré svojím antifeedantným a repelentným účinkom prispievajú k úspešnosti ochrany.
Chemická ochrana a integrovaná ochrana rastlín
Chemická ochrana je v mnohých prípadoch nevyhnutným nástrojom v boji proti pásavke zemiakovej, najmä vo veľkovýrobe, kde prekročenie prahu hospodárskej škodlivosti hrozí vážnymi ekonomickými stratami. Je však dôležité zdôrazniť, že použitie insekticídov by malo byť vždy posledným možným krokom a nikdy by sa nemalo vykonávať preventívne, ale na základe skutočnej prítomnosti škodcu a posúdenia úrovne poškodenia. Postrek by mal byť načasovaný na najcitlivejšie vývojové štádium, obdobie hromadného liahnutia mladých lariev, pretože dospelé chrobáky a staršie larvy sú oveľa odolnejšie. Podľa typu účinnej látky rozlišujeme kontaktné, systémové a translaminárne prípravky, z ktorých si treba vybrať ten najvhodnejší podľa daných podmienok.
Jedným z najväčších problémov pri ochrane proti pásavke zemiakovej je extrémne rýchly vývoj rezistencie voči insekticídom. Ak sa prípravok patriaci do určitej skupiny účinných látok používa mnoho rokov, niekoľkokrát za sezónu, vedie to k rýchlej selekcii a premnoženiu rezistentných jedincov, v dôsledku čoho sa prípravok stáva neúčinným. Aby sa tomu zabránilo, je nevyhnutná systematická rotácia účinných látok, t. j. plánované striedanie prípravkov s rôznymi mechanizmami účinku (rôzne MoA kódy). Touto stratégiou sa dá výrazne spomaliť proces vzniku rezistencie a dlhodobo zachovať účinnosť dostupných chemických prostriedkov.
Najúčinnejšou a najudržateľnejšou stratégiou ochrany je dôsledné uplatňovanie princípov integrovanej ochrany rastlín (IPM). IPM je holistický prístup, ktorý kombinuje preventívne agrotechnické metódy, biologickú ochranu a starostlivo zvolené, cielené chemické zásahy do jediného, komplexného systému. Cieľom tohto systému nie je úplné vyhubenie škodcu, ale udržanie jeho populácie pod prahom hospodárskej škodlivosti. Uplatňovaním IPM sa dá minimalizovať záťaž pre životné prostredie, chrániť populácie užitočných organizmov, znížiť riziko vzniku rezistencie a dosiahnuť dlhodobo udržateľné a hospodárne pestovanie zemiakov.
