Voška jabloňová, vedecky známa ako Aphis pomi, je jedným z najrozšírenejších a najodolnejších škodcov v pestovaní jabloní, ktorý môže v sadoch spôsobiť značné hospodárske škody. Tento drobný zelený hmyz sa usadzuje na vrcholcoch výhonkov a na spodnej strane mladých listov, kde cicaním oslabuje rastlinu a spôsobuje deformácie listov. Ich škodlivosť sa však tým nekončí; vošky vylučujú medovicu, lepkavú, cukornatú látku, ktorá poskytuje vynikajúcu živnú pôdu pre sadzovitú pleseň. Tento čierny povlak bráni fotosyntéze, znižuje trhovú hodnotu plodov a celkovo zhoršuje kondíciu stromu, preto je pre zabezpečenie kvalitnej úrody nevyhnutná účinná a včasná ochrana.
Základom boja proti voške jabloňovej je dôkladná znalosť životného cyklu škodcu, ktorá umožňuje cielené a správne načasované zásahy. Voška prezimuje v štádiu vajíčka na konároch stromu, v okolí púčikov, a s príchodom jarného oteplenia sa liahnu prvé, takzvané zakladateľky. Tieto sa partenogenézou (nepohlavným rozmnožovaním) dokážu rozmnožiť extrémne rýchlo, takmer explozívne, a vytvárajú prvé kolónie vošiek na čerstvých výhonkoch. Počas leta sa vyvinie niekoľko generácií a akonáhle sa kolónie preplnia, objavia sa aj okrídlené jedince, ktoré môžu infikovať ďalšie stromy. Znalosť životného cyklu pomáha pochopiť, prečo je jarný postrek na zničenie vajíčok kľúčový.
Priame aj nepriame škody spôsobené voškami sú obe významné. Priama škoda vzniká cicaním rastlinných štiav, čo vedie k zastaveniu rastu výhonkov, deformácii a žltnutiu listov. Pri silnom napadnutí sa celková kondícia stromu zhoršuje, čo má negatívny dopad aj na úrodu. Nepriamou škodou je už spomínaná produkcia medovice, ktorá pokrýva listy a plody. Na tejto lepkavej vrstve sa usadzuje sadzovitá pleseň, ktorá tvorí škaredý čierny povlak, brániaci dýchaniu a asimilácii rastliny. Medovica navyše priťahuje mravce, ktoré vošky chránia pred ich prirodzenými nepriateľmi výmenou za sladkú potravu, čím vytvárajú akúsi symbiózu.
Prevencia a agrotechnická ochrana
Úspešná ochrana rastlín vždy začína prevenciou, ktorej cieľom je vytvoriť v sade pre škodcov nepriaznivé prostredie. Správne vykonaný rez je zásadný; vo vzdušnej, dobre presvetlenej korune sa vošky ťažšie usadzujú a postreková kvapalina lepšie preniká do všetkých častí rastliny. Zvlášť dôležité je pravidelné odstraňovanie vlkov počas vegetačného obdobia, pretože vošky sa s obľubou množia na týchto mladých, šťavnatých častiach rastliny. Vyvážené hnojenie je tiež kľúčové, pretože nadmerné používanie dusíka vedie k bujnému rastu s riedkymi pletivami, čo robí strom ideálnym cieľom pre cicavých škodcov.
Jedným z najúčinnejších prvkov preventívnej ochrany je zimný alebo skorý jarný postrek, ktorý sa musí vykonať v období vegetačného pokoja, pred pučaním. Tento zásah sa vykonáva olejovými prípravkami, ktoré vytvoria tenký film na prezimujúcich vajíčkach vošiek na konároch a udusia ich tým, že im zabránia v dýchaní. Týmto spôsobom možno drasticky znížiť jarnú základnú populáciu, predísť neskoršiemu masovému premnoženiu a významne zjednodušiť úlohy ochrany rastlín počas sezóny. Účinnosť zimného postreku závisí od načasovania a dôkladného pokrytia; celý strom, kmeň aj konáre musia byť ošetrené.
Počas vegetačného obdobia je pre včasné odhalenie nevyhnutné pravidelné monitorovanie. Stromy je vhodné dôkladne kontrolovať aspoň raz týždenne, so zvláštnym zameraním na vrcholky výhonkov a spodnú stranu mladých listov, kde sa objavujú prvé kolónie. Včasné zistenie umožňuje cielený, menší zásah, kým sa infekcia nerozšíri na celý strom. Dôležité je tiež uplatňovať koncept prahu škodlivosti: výskyt jednej alebo dvoch malých kolónií vošiek nemusí nevyhnutne vyžadovať okamžitý chemický zásah, pretože prirodzení nepriatelia často dokážu populáciu udržať pod kontrolou. Integrovaný prístup založený na prognóze je najúčinnejší a najekologickejší prístup.
Možnosti biologickej ochrany
Biologická ochrana rastlín je založená na procesoch prirodzených ekosystémov a jej cieľom je regulovať populácie škodcov podporou ich prirodzených nepriateľov. Voška jabloňová má množstvo prirodzených predátorov, medzi ktoré patria lienky (larvy aj dospelé jedince), larvy zlatoočiek (známe ako „levy vošiek“) a larvy pestríc. Pre tieto užitočné organizmy môžeme v sade a jeho okolí vytvoriť atraktívne prostredie výsadbou kvitnúcich pásov, plôch s divými kvetmi alebo dokonca bylinkami. Tieto rastliny nielenže poskytujú potravu a úkryt predátorom, ale zvyšovaním biodiverzity prispievajú k udržaniu ekologickej rovnováhy záhrady.
Ak počet prirodzene sa vyskytujúcich užitočných hmyzov nestačí, je možné ich aj umelo vysadiť. Mnohé záhradnícke obchody a firmy zaoberajúce sa biologickou ochranou rastlín ponúkajú komerčne dostupné biologické agensy, ako je lienka dvojbodková (Adalia bipunctata) alebo byľomor voškový (Aphidoletes aphidimyza). Vypustením týchto predátorov alebo parazitoidov v správny čas na napadnuté rastliny môžeme účinne znížiť populáciu vošiek. Podmienkou úspešnej aplikácie je vyhnúť sa používaniu širokospektrálnych, toxických insekticídov, pretože by zničili aj tieto užitočné organizmy.
Do biologickej ochrany patria aj rôzne ekologické postreky na prírodnej báze, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu a užitočným organizmom. Patrí sem napríklad prípravok na báze draselného mydla, ktorý rozpúšťa tenkú voskovú vrstvu vošiek a spôsobuje ich dehydratáciu, alebo neemový olej, ktorý má antifeedantné účinky a reguluje vývoj hmyzu. Tieto prípravky pôsobia kontaktne, čo znamená, že musia prísť do priameho kontaktu so škodcami, aby účinkovali, preto je pri postreku nevyhnutné dôkladne pokryť celý povrch rastliny, najmä spodnú stranu listov.
Chemická ochrana ako posledné riešenie
Podľa zásad integrovanej ochrany rastlín (IPM) je chemický zásah opodstatnený len vtedy, ak sa preventívne, agrotechnické a biologické metódy už neukazujú ako dostatočné a počet škodcov dosiahne prah hospodárskej škodlivosti. Chemická ochrana nie je prvým, ale posledným možným krokom v ochrannej stratégii. Ak sa postrek stane nevyhnutným, je kľúčové starostlivo vybrať vhodnú účinnú látku. Cieľom je uprednostniť selektívne prípravky, ktoré pôsobia cielene na vošky a čo najmenej poškodzujú užitočné organizmy, ako sú lienky a včely opeľovačky. Aby sa predišlo vzniku rezistencie, je dôležité striedať (rotovať) účinné látky s rôznymi mechanizmami účinku.
Insekticídy používané proti voškám možno rozdeliť do dvoch hlavných skupín: kontaktné a systémové (vstrebateľné) prípravky. Kontaktné prípravky, ako sú pyretroidy, ničia len hmyz, s ktorým postreková kvapalina príde do priameho kontaktu, preto je nevyhnutné dokonalé pokrytie. Systémové prípravky (napr. acetamiprid, flupyradifuron) prenikajú do obehového systému rastliny a dostávajú sa do všetkých jej častí, čím zasiahnu aj vošky ukryté na skrytých miestach, napríklad vo vnútri zvinutých listov. Pri používaní týchto prípravkov je obzvlášť dôležité bezpodmienečne dodržiavať predpisy týkajúce sa nebezpečnosti pre včely a ochrannej lehoty (doba čakania pred zberom).
Úspešnosť a bezpečnosť chemickej ochrany do veľkej miery závisí od techniky a podmienok aplikácie. Postrek by sa mal vykonávať pokiaľ možno v skorých ranných alebo večerných hodinách, keď včely už nelietajú a teplota je nižšia, čo znižuje rýchle odparovanie postrekovej kvapaliny. Postrekovač musí byť správne nastavený a kalibrovaný, aby bola aplikovaná správna dávka a bolo dosiahnuté optimálne pokrytie, so zvláštnym dôrazom na čerstvé výhonky a spodnú stranu listov. Pre bezpečnosť používateľa je povinné používanie osobných ochranných prostriedkov (rukavice, maska, ochranné okuliare) a vždy je nutné prísne dodržiavať pokyny na etikete prípravku na ochranu rastlín.
📷 InfluentialPoints, CC BY 3.0, via Wikimedia Commons
