Drieň japonský, vedeckým názvom Cornus kousa, je v slovenských záhradách čoraz obľúbenejšou okrasnou rastlinou, čo nie je prekvapujúce, keďže na jar očarúva svojimi dychberúcimi kvetenstvami a na jeseň oranžovočervenou alebo šarlátovou farbou lístia a jedlými plodmi pripomínajúcimi maliny. Aby však táto výnimočná rastlina rok čo rok ukazovala svoju najkrajšiu podobu, je nevyhnutná presná znalosť jej potrieb na živiny a odborné hnojenie. Mnohí robia chybu, že zanedbávajú alebo naopak preháňajú prísun živín, hoci drieň japonský, aj keď je považovaný za relatívne nenáročný, sa za vedomú starostlivosť odvďačí. Správne zásobovanie živinami nie je len zárukou bohatého kvitnutia a veľkolepej jesennej farby lístia, ale zásadne ovplyvňuje aj celkový zdravotný stav rastliny a jej odolnosť voči chorobám a škodcom. Tento článok podrobne predstavuje, čo drieň japonský potrebuje pre kvitnúce zdravie.
Drieň japonský v podstate uprednostňuje kyslé alebo mierne kyslé pôdy, ideálny rozsah pre neho je medzi pH 5,5 a 6,5. Ak je pôdna reakcia príliš zásaditá (vápenatá), rastlina nedokáže prijímať pre ňu životne dôležité mikroprvky, najmä železo (Fe) a mangán (Mn). V dôsledku toho môže nastať takzvaná železitá chloróza, ktorej charakteristickým príznakom je žltnutie medzi žilkami listov, zatiaľ čo žilky zostávajú zelené. Dlhodobo tento stav nedostatku vedie k zastaveniu rastu, absencii kvitnutia a celkovému úpadku rastliny. Preto sa pred výsadbou určite oplatí vykonať pôdny rozbor alebo aspoň skontrolovať pôdnu reakciu jednoduchým testom dostupným v záhradníctvach.
Štruktúra pôdy je prinajmenšom rovnako dôležitá ako jej chemická reakcia. Drieň japonský uprednostňuje dobre priepustné, kypré pôdy bohaté na organickú hmotu. V príliš ťažkých, ílovitých pôdach sa koreňom nedostáva dostatok kyslíka, čo môže viesť k hnilobe koreňov, najmä v daždivých obdobiach. Naopak, príliš ľahké, piesočnaté pôdy nezadržiavajú vodu a živiny, takže rastlina je vystavená neustálemu stresu. Na dosiahnutie ideálneho stavu pôdy je vhodné vylepšiť zeminu vo výsadbovej jame veľkým podielom kyslej rašeliny, zrelého kompostu alebo drvenej kôry. Tieto materiály nielen optimalizujú štruktúru pôdy, ale aj posúvajú jej reakciu smerom ku kyslosti.
Z makroprvkov je pre drieň japonský najdôležitejší vyvážený pomer dusíka, fosforu a draslíka (N−P−K). Dusík (N) je zodpovedný za rast zelenej hmoty, teda listov a výhonkov. Fosfor (P) je nevyhnutný pre tvorbu koreňov, kvetov a plodov, ako aj pre procesy energetického metabolizmu. Draslík (K) zasa zvyšuje celkovú odolnosť rastliny, jej mrazuvzdornosť a odolnosť voči suchu, ako aj odolnosť voči chorobám. Pre zdravú, dospelú rastlinu je zvyčajne najvhodnejšie vyvážené hnojivo, napríklad v pomere 10-10-10, ktoré sa aplikuje na začiatku jari.
Mikroprvky, aj keď sú potrebné len v malom množstve, sú pre zdravý vývoj drieňa japonského nepostrádateľné. Okrem už spomenutého železa a mangánu hrajú dôležitú úlohu aj bór (B), zinok (Zn) a meď (Cu). Tieto prvky pomáhajú pri fungovaní rôznych enzýmov a sú kľúčové pre fotosyntézu a ďalšie fyziologické procesy. V pôde bohatej na organickú hmotu s mierne kyslou reakciou sú tieto mikroprvky zvyčajne prítomné vo forme, ktorú rastlina dokáže prijať. V prípade ich nedostatku môžeme rastline poskytnúť rýchlu pomoc špeciálnymi listovými hnojivami obsahujúcimi aj mikroprvky, ale dlhodobým riešením je vždy úprava pôdnych podmienok.
Starostlivosť pri výsadbe a o mladé rastliny
Základy úspešného pestovania drieňa japonského je potrebné položiť už pri výsadbe, a to platí najmä pre zásobovanie živinami. Najdôležitejším krokom je správna príprava pôdy, ktorá by sa nemala obmedziť na vykopanie úzkej výsadbovej jamy. Odporúča sa vylepšiť pôdu na väčšej ploche okolo budúcej rastliny, aspoň 1×1 meter, aby sa korene v prvých rokoch mohli ľahko rozrastať v kyprej a na živiny bohatej pôde. Túto plochu treba hlboko, aspoň 40-50 cm, prekopať a do vykopanej zeminy primiešať hojné množstvo kyslej rašeliny, vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu a borovicovej kôry. Táto zmes zabezpečí správnu štruktúru, kyslú reakciu a dlhodobo sa uvoľňujúce organické živiny.
Pri výsadbe priamo ku koreňom nesypte agresívne, rýchlo rozpustné umelé hnojivo, pretože by mohlo spáliť citlivé mladé korienky, čo môže viesť až k úhynu rastliny. Namiesto toho radšej použite pomaly sa rozkladajúce organické hnojivo alebo štartovacie hnojivo určené špeciálne pre ihličnany a kyslomilné rastliny, ktoré má vyšší obsah fosforu na podporu tvorby koreňov. Najlepším riešením je však spoľahnúť sa na odborne pripravenú, organickou hmotou obohatenú pôdu pre počiatočné zásobovanie živinami. Dôkladné zaliatie po výsadbe pomôže, aby sa pôdne častice pevne prichytili okolo koreňov.
U mladých, čerstvo vysadených drieňov japonských je v prvých dvoch až troch rokoch najdôležitejšie podporovať vytvorenie stabilného koreňového systému. V tomto období je nadmerné hnojenie dusíkom skôr škodlivé ako užitočné, pretože môže vyvolať silný rast výhonkov na úkor koreňového systému, čím sa rastlina stane nestabilnou a citlivejšou na environmentálne stresy. Namiesto toho je vhodné na začiatku jari, pred pučaním, aplikovať okolo rastliny vyvážené, pomaly sa uvoľňujúce granulované hnojivo. Zvoľte produkt vyvinutý pre rododendrony alebo azalky, pretože ich zloženie a chemická reakcia sú ideálne aj pre drieň japonský.
Spôsob a načasovanie hnojenia mladých rastlín sú kľúčové. Granulované hnojivo rovnomerne rozsypte v páse pod okrajom koruny rastliny, v takzvanej odkvapovej zóne, a dbajte na to, aby sa granule nedostali do priameho kontaktu s rastlinou alebo jej kmeňom. Rozsypané hnojivo zapracujte do pôdy plytkým okopaním alebo prekyperím povrchu pôdy a potom plochu dôkladne zalejte. Tým sa zabezpečí, že sa živiny rozpustia a dostanú sa do koreňovej zóny. Hnojenie vykonávajte vždy na začiatku jari, v druhej polovici leta alebo na jeseň už živiny nedodávajte, pretože by to mohlo podporiť neskorý rast výhonkov, ktoré by pred zimnými mrazmi nestihli vyzrieť a mohli by tak utrpieť poškodenie mrazom.
Hnojenie dospelých rastlín
Potreby na živiny dospelého, dobre zakoreneného drieňa japonského, ktorý stojí na svojom mieste už niekoľko rokov, sa výrazne líšia od mladých jedincov. Ak rastlina rastie v kvalitnej pôde bohatej na organickú hmotu a každý rok je jej koreňový bal pokrytý dostatočne hrubou vrstvou mulču, môže sa stať, že roky nebude potrebovať žiadne zvláštne hnojenie. Rozkladajúci sa mulč totiž neustále poskytuje potrebné živiny. Potrebu hnojenia najlepšie signalizuje stav rastliny: ak je jej olistenie husté, tmavozelené, kvitnutie je bohaté a ročný prírastok výhonkov je tiež primeraný (približne 15-25 cm), potom je pravdepodobne všetko v poriadku so zásobovaním živinami.
Rozpoznanie príznakov nedostatku živín pomáha pri cielenom zásahu. Okrem najčastejšej, už spomínanej železitej chlorózy, môže nedostatok dusíka spôsobiť všeobecné žltnutie a zakrpatený rast, pričom staršie, spodné listy žltnú ako prvé. Nedostatok fosforu sa môže prejaviť slabým kvitnutím, malým množstvom plodov a fialovým sfarbením listov. Znakom nedostatku draslíka je zas typické žltnutie okrajov listov, ktoré neskôr hnednú a usychajú, akoby bol okraj listu spálený. Pri zistení týchto príznakov je vhodné postarať sa o doplnenie chýbajúceho prvku, ale predtým sa vždy uistite, že príčinou problému nie je zlá pôdna reakcia.
Ak sa rozhodnete dospelú rastlinu hnojiť, napríklad preto, že chcete zintenzívniť kvitnutie alebo pretože je vaša pôda v podstate chudobná na živiny, potom je najvhodnejšie obdobie na začiatku jari. Použite komplexné hnojivo s vyváženým pomerom N-P-K určené pre kyslomilné rastliny, ktoré obsahuje aj mikroprvky. Produkt so zložením 10-10-10 alebo podobným je zvyčajne dobrou voľbou. Množstvo, ktoré sa má aplikovať, vždy určite podľa návodu na obale produktu s ohľadom na veľkosť rastliny. Prehnojenie je prinajmenšom rovnako škodlivé ako nedostatok živín.
Technika aplikácie hnojiva u dospelých stromov sa tiež sústreďuje na odkvapovú zónu, ktorá sa nachádza na vonkajšom okraji koruny, pretože väčšina aktívnych korienkov zodpovedných za príjem živín sa nachádza tu. Granulát rovnomerne rozsypte okolo stromu v tomto páse a potom dôkladne zalejte. Alternatívne, najmä v prípade príznakov nedostatku vyžadujúcich rýchly zásah, môžete použiť tekutý, vodou riediteľný živný roztok. Tento živný roztok môžete okrem zálievky použiť aj ako listové hnojivo, ktoré poskytuje okamžitý, aj keď menej trvalý účinok, pretože rastlina je schopná prijímať živiny aj prostredníctvom listov.
Organické riešenia a ako sa vyhnúť častým chybám
Najprirodzenejším a jedným z najúčinnejších spôsobov dopĺňania živín drieňu japonskému je používanie organických materiálov, najmä mulčovania. 5-10 cm hrubá vrstva mulču rozprestretá ročne okolo kmeňa rastliny nielenže bráni rastu buriny a chráni vlhkosť pôdy, ale pri svojom rozklade postupne a pomaly uvoľňuje živiny do pôdy. Ako mulč sa výborne hodí borovicová kôra, drevná štiepka, listový kompost alebo dokonca ihličie. Tieto materiály počas svojho rozkladu tiež mierne okysľujú pôdu, čo je pre drieň japonský obzvlášť priaznivé. Mulčovanie je agrotechnický prvok, ktorý rieši niekoľko problémov naraz.
Pre zástancov čisto organického hnojenia je k dispozícii mnoho možností. Zrelý kompost je najlepším pôdnym vylepšovačom a zdrojom živín, ktorý komplexne obsahuje potrebné makro- a mikroprvky a zlepšuje štruktúru a biologickú aktivitu pôdy. Aplikovaný na pôdu okolo kmeňa stromu na začiatku jari a plytko zapracovaný má vynikajúci účinok. Zrelý maštaľný hnoj (najmä hovädzí) je tiež skvelou voľbou, ale musí sa používať len v úplne zrelom stave, čerstvý hnoj by mohol spáliť korene. Pre špecifické potreby môžeme použiť kostnú múčku na doplnenie fosforu alebo sušenú krvnú múčku na rýchle doplnenie dusíka, ale s týmito treba zaobchádzať opatrne.
Jednou z najčastejších chýb je prehnojenie, najmä nadmerný prísun dusíka. To vedie k nadmernému rastu výhonkov s riedkymi pletivami, čo priťahuje vošky a robí rastlinu citlivejšou na hubové choroby, ako je múčnatka. Okrem toho môže nadmerný vegetatívny rast ísť na úkor kvitnutia. Vždy sa držte zásady „menej je niekedy viac“ a hnojte len vtedy, ak to stav rastliny alebo kvalita pôdy vyžaduje. Vykonanie pôdneho rozboru je dlhodobo návratnou investíciou, pretože poskytuje presný obraz o obsahu živín v pôde a o potrebných zásahoch.
Rovnako vážnou chybou je neskoré hnojenie na konci leta alebo na jeseň. Hnojivo aplikované v tomto období, najmä bohaté na dusík, stimuluje rastlinu k tvorbe nových výhonkov. Tieto čerstvé výhonky však už nestihnú pred nástupom zimy dostatočne vyzrieť a zdrevnatieť, takže ich zimné mrazy ľahko poškodia. To nielenže esteticky zhoršuje vzhľad rastliny, ale ohrozuje aj kvitnutie v nasledujúcom roku a otvára bránu rôznym patogénom. Hnojenie ukončite najneskôr do konca júna, aby mala rastlina čas pripraviť sa na zimné obdobie pokoja.
